Quantcast
< sekcia Slovensko

Matovič chce predčasné voľby oddialiť,diskusiu o zmene ústavy ukončili

Na snímke zľava poslanec NRSR Igor Matovič (OĽANO), predseda parlamentu SR Boris Kollár (Sme rodina), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Kajniak (Sme rodina), poslanci Martin Fecko a Michal Šipoš (obaja OĽANO) počas 78. schôdze NRSR 24. januára 2023 v Bratislave. Foto: TASR - Martin Baumann

Matovič pripomenul kauzy počas vlád Smeru-SD, kritizoval, ako spravovali štát, a hovoril o zločinoch.

Bratislava 24. januára (TASR) - Termín predčasných parlamentných volieb treba oddialiť na september, aby mali orgány činné v trestnom konaní (OČTK) časový priestor na vyšetrovanie zločinov. V pléne Národnej rady (NR) SR to počas diskusie k novele Ústavy SR povedal líder OĽANO Igor Matovič. Poslanci po 19.00 h ukončili diskusiu. Hlasovať o novele sa má v stredu (25. 1.) o 11.00 h.

Matovič pripomenul kauzy počas vlád Smeru-SD, kritizoval, ako spravovali štát, a hovoril o zločinoch. "Keď chceme, aby boli vyšetrené, potrebujeme dať časový priestor orgánom činným v trestnom konaní, aby vaše zločiny a vašich poskokov mohli vyšetrovať. Aj tie tri mesiace sa rátajú," odkázal opozícii.

Predčasné voľby sú podľa Matoviča "veľmi zjednodušene" o tom, že mafia po nich túži, aby sa cez ne dostala k moci. "Je úplne prirodzené od nás ostatných, ktorí sme svojho času vytvorili vládnu koalíciu, na základe ktorej ešte vládne vláda, že budeme tomu brániť a budeme sa snažiť tento termín maximálne oddialiť," vyhlásil.

Pripomenul krízy za uplynulé tri roky, ktoré vyvolávajú frustráciu. Obdobie do volieb treba podľa neho predĺžiť, aby ľudia videli, čo znamená, keď politici nekradnú a opäť vyhrali voľby. Smeru-SD a súčasnému Hlasu-SD odkázal, že sa k moci nevrátia, hoci argumentujú počtom voličov, ktorí sa zúčastnili na referende. "Budeme robiť všetko pre to, aby sme zobudili zvyšných 3,2 milióna ľudí," dodal. Poslankyňa Romana Tabák (Sme rodina) mu odkázala, že táto vláda urobila všetko pre to, aby sa "Hlasosmer" vrátil k moci, a to spôsobom komunikácie.

Opozícii Matovič povedal, že OĽANO nie je odkázané na vyplatenie štátneho príspevku za výsledky volieb z roku 2020. "My tie peniaze nemíňame, trištvrte z nich máme na účte, ani v podstate neviem, čo máme s nimi urobiť, preto prídem s návrhom na zníženie platu poslancov s tým, aby zvyšok doplácali politické strany, lebo vidím to na hospodárení nášho hnutia," priblížil s tým, že poslanci nemusia mať päťtisícové platy.

Podľa Matoviča treba chrániť súčasný volebný systém. "Viem, že je dohoda medzi Hlasom, Smerom a fašistami z Republiky, že chcú 76-kou zmeniť volebný systém na to, aby za každý okres bol jeden poslanec," povedal.

V závere utorkového rokovania predložil k novele ústavy Miloš Svrček (Sme rodina) ďalší pozmeňujúci návrh. Reagovať má na aktuálnu situáciu. "Potrebujeme do ústavy zakotviť možnosť skrátiť si volebné obdobie," podčiarkol. Keďže podľa vlastných slov aktuálne nevie, v akej podobe novela napokon prejde, predložil pozmeňujúci návrh. Navrhuje, aby novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Namiesto ústavného zákona chce ustanoviť možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR uznesením, a to trojpätinovou väčšinou hlasov.

Poslanci rokujú o novele ústavy, Kolíková navrhla skrátenie uznesením


Poslanci Národnej rady (NR) SR pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD nepodporia pozmeňujúci návrh k novele Ústavy SR, ktorý predložili predstavitelia bývalej koalície. Zbytočne podľa Hlasu-SD komplikuje celú situáciu. Prekáža im, že neobsahuje možnosť referendom skrátiť volebné obdobie. Ak pozmeňujúci návrh prejde, poslanci nezahlasujú ani za celú novelu. Uviedol to líder strany Peter Pellegirini počas diskusie v pléne parlamentu.

Predstavitelia bývalej vládnej koalície nedokážu podľa Pellegriniho so cťou odísť a dať ľuďom možnosť zvoliť si nové vedenie. Treba podľa neho nájsť ústavné a pokojné riešenie a spolupracovať naprieč politickým spektrom. Považuje za nedôstojné, že sa chcú zabetónovať takmer až do konca volebného obdobia.

Dosluhujúca koalícia musí podľa neho rešpektovať demokratické voľby. "Preto strašiť návratom niekoho len preto, že vám to nevyhovuje, nie je vôbec demokratické, ale, naopak, je to totalitárske. Pretože každý, kto vyjde z riadnych alebo predčasných volieb, je demokraticky zvolený poslanec NR SR," vyhlásil Pellegrini, ktorý podľa svojich slov nepočul argument, prečo majú byť voľby 30. septembra, a nie v júni. Pokiaľ pozmeňujúci návrh prejde, Pellegrini garantuje, že ak budú po voľbách súčasťou väčšiny, posnažia sa presadiť zmenu.

Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) reagoval, že poslanci Sme rodina sú ochotní zahlasovať aj za to, aby bola v ústave možnosť referenda v súvislosti so skrátením volebného obdobia. Podporili by aj skorší termín predčasných volieb v júni. "My určite nebudeme prekážkou toho, aby takáto úprava bola. Prispôsobíme sa väčšinovému názoru tak, aby predčasné voľby mohli byť v čo najkratšom termíne," skonštatoval.

Šéf SaS Richard Sulík následne na tlačovej konferencii ozrejmil, že všetci 20 poslanci SaS podporia novelu ústavy. SaS sa bude podľa neho držať dohody aj pri zmene ústavy, aj pri uznesení o skrátení volebného obdobia, aby mohli byť predčasné parlamentné voľby 30. septembra. Kritizoval Smer-SD a Hlas-SD za to, že nepodporujú zmenu ústavy. Kolíková dodala, že jej pozmeňujúci návrh je najjednoduchšie možné riešenie a kompromis štyroch strán a zároveň sa doň pridala podmienka OĽANO o jednom volebnom obvode. Aj Ústavný súd SR podľa nej povedal, že je neštandardné dať do ústavy možnosť, aby sa dalo volebné obdobie skrátiť referendom.

Poslanci z ĽSNS ani z Republiky nepodporia koaličný pozmeňujúci návrh


Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR z ĽSNS a mimoparlamentného hnutia Republika nepodporia pozmeňujúci návrh k novele Ústavy SR z dielne Márie Kolíkovej (SaS). Trvajú na tom, aby v ústave bola možnosť referenda o predčasných voľbách. Koaličný návrh totiž hovorí len o možnosti skrátiť volebné obdobia parlamentu uznesením.

Nezaradený poslanec z Republiky Miroslav Suja označil koaličný návrh za napľutie do tváre vyše 1,2 milióna občanov, ktorí v sobotňajšom (21. 1.) referende hlasovali za zmenu ústavy. Tá obsahovala aj možnosť dosiahnuť to referendom. Predseda hnutia Milan Uhrík zároveň odmietol, že by hnutie chcelo po voľbách zmeniť volebný systém tak, aby nastolili totalitu.

Obdobne sa vyjadril aj poslanec z ĽSNS Martin Beluský. Dodal, že nepodporia ani novelu ústavy, v ktorej nebude zakotvené právo občanov prostredníctvom referenda odvolať parlament.

B. Susko navrhol upraviť ústavu podobne, ako to chceli docieliť referendom


Poslanec Národnej rady (NR) SR Boris Susko (Smer-SD) navrhol upraviť novelu Ústavy SR týkajúcu sa skrátenia volebného obdobia tak, ako to chceli docieliť v sobotňajšom (21. 1.) referende. Hoci referendum nebolo úspešné a nezúčastnila sa na ňom nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, Susko poukázal na to, že viac ako 1,2 milióna ľudí sa vyjadrilo za takúto zmenu. Ozrejmil, že pozmeňujúci návrh sa od referendovej otázky líši tým, že na skrátenie volebného obdobia by bolo potrebných 90 a nie 76 poslancov.

Susko hovorí o troch možnostiach skrátenia volebného obdobia parlamentu, a to uznesením NR SR, ústavným zákonom alebo referendom. Pýta sa, akú logiku má to, že zastupiteľská moc (parlament) má mať legitimitu skrátiť volebné obdobie NR SR a priama moc (občania v referende) takú možnosť nemá mať. Návrh koalície vypustiť z novelizácie referendum označil za selektívne a nevidí za tým iný dôvod ako snahu súčasnej garnitúry udržať sa čo najdlhšie pri moci.

"Videli sme tu celý zvyšok decembra a celý január cirkus, keď odvolaný premiér zháňal 76-ku na to, aby mohol pokračovať vo vláde, na čo poverenie od prezidentky nemal. Teraz vidíme cirkus, ako sa vládna koalícia snaží zmeniť ústavu a dostať do nej ďalšie a ďalšie podmienky, na ktoré nemá legitimitu," podotkol.

Kritizoval pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej (SaS), ktorý obsahuje aj zakotvenie jedného volebného obvodu pre voľby do NR SR v ústave. Rovnako namietal aj návrh Juraja Šeligu (nezaradený), ktorý zas mieni do ústavy zakotviť postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Susko pripomenul, že zmeny nesúvisia s predčasnými voľbami. "Tieto návrhy sú úplne scestné, nemajú žiadnu legitimitu a my ich ani nemôžeme podporiť," podčiarkol. Pripomenul, že vláde Eduarda Hegera (OĽANO) vyslovil parlament nedôveru a keďže je len dočasne poverená výkonom funkcie, chýbajú jej niektoré kľúčové kompetencie.

Fico: Ústava by mala obsahovať možnosť skrátiť volebné obdobie referendom


Ak novela Ústavy SR nebude obsahovať možnosť skrátiť volebné obdobie referendom, poslanci Smeru-SD návrh nemôžu podporiť. V pléne Národnej rady (NR) SR to počas diskusie povedal šéf Smeru-SD Robert Fico. Kritizoval, že odvolaná vláda chce byť pri moci ešte do jesene.

Fico kritizoval návrh, pretože vypúšťa referendum ako možnosť skrátenia volebného obdobia. Vyčítal, že k zákonu nebola diskusia.

Vláda, ktorá bola odvolaná v decembri 2022, tu chce podľa Fica byť do novembra 2023, keďže po predčasných voľbách bude ešte trvať nejaký čas, kým sa zloží vláda a požiada o dôveru. Šéf Smeru-SD nerozumie tomu, že odvolaná vláda chce byť pri moci, aby ukázala, že vie vládnuť. Kritizoval tiež, že vláda považuje za nespravodlivé odísť z funkcie už v máji či júni.



Kolíková navrhla, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie len uznesením


Exministerka spravodlivosti a poslankyňa Mária Kolíková (SaS) navrhla, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie Národnej rady (NR) SR len uznesením. Návrh uznesenia by mohla predložiť aspoň pätina poslancov, teda 30 zákonodarcov. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložila v pléne Národnej rady (NR) SR po opätovnom otvorení diskusie k novele Ústavy SR. Okrem Kolíkovej sa do diskusie prihlásilo zhruba 20 rečníkov, avizovaných bolo viacero pozmeňujúcich návrhov.

"Je to spôsob, ktorý je vhodnejší ako predkladaný návrh na skrátenie ústavným zákonom alebo referendom. Poistka, aby sa takéto uznesenie politicky nezneužívalo, je, že návrh bude môcť podať len skupina poslancov, ktorú tvorí najmenej pätina všetkých poslancov, teda 30," argumentovala Kolíková v pléne. Výrok v uznesení bude musieť podľa jej slov obsahovať termín volieb, ale aj obdobie, v ktorom má predseda parlamentu deň konania volieb vyhlásiť.



Kolíkovej pozmeňujúci návrh obsahuje aj zakotvenie princípu pomerného zastúpenia volebného systému a jedného volebného obvodu pre voľby do NR SR v Ústave SR.

Ľuboš Blaha (Smer-SD) hovorí o mrzačení demokracie. Namieta, že v Kolíkovej návrhu chýba možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom. Erik Tomáš (nezaradený) rovnako kritizoval vypustenie možnosti referenda. Obaja kritizovali aj ustanovenia o volebnom systéme. Tomáš hovorí o snahe doterajšej koalície zabetónovať sa vo funkciách. Vyčítal im, že ignorujú regióny.

Poslanci Národnej rady (NR) SR pokračujú v prerušenej 78. schôdzi, rozhodnúť by mali o novele Ústavy SR v súvislosti so skrátením volebného obdobia parlamentu. Ak návrh stihnú prerokovať ešte do 17.00 h, budú vtedy o ňom aj hlasovať. Ak by to poslanci nestihli, rozhodnúť by mohli o novele v stredu (25. 1.).

V uplynulom období sa hovorilo o viacerých možnostiach, ako ústavu novelizovať. Smer-SD a nezaradení poslanci z Hlasu-SD trvajú na podmienke, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie parlamentu aj referendom. To odmieta napríklad SaS, preferuje samorozpustenie parlamentu.

Predstavitelia bývalej štvorkoalície po dohode na septembrovom termíne volieb avizovali pozmeňujúci návrh. Priniesť má rýchle technické riešenie a do ústavy doplniť, že volebné obdobie sa dá skrátiť schválením ústavného zákona alebo uznesením.

Súčasťou dohody má byť aj podmienka OĽANO, aby sa sprísnili možnosti novelizácie volebného zákona. Navrhuje, aby sa jeho úpravy dali prijímať len ústavnou väčšinou, teda 90 a nie 76 hlasmi poslancov.

Podpredseda strany Za ľudí a nezaradený poslanec Juraj Šeliga podmienil hlasovanie za novelu ústavy tým, že sa do nej zakotví postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Predložiť má samostatný pozmeňujúci návrh.

Zvyšné body programu poslanci presunuli na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať na konci januára. Medzi nimi bola napríklad novela zákona o vodách či vládna novela zákona o kybernetickej bezpečnosti.