Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 25. február 2024Meniny má Frederik a Frederika
< sekcia Slovensko

Debatu o termíne predčasných volieb ukončili, hlasovať sa má v utorok

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Podpredseda NR SR Gábor Grendel (OĽANO) zároveň ukončil 78. schôdzu. V piatok už poslanci nebudú rokovať. Hlasovať o uznesení budú podľa dohody v utorok o 17.00 h v rámci ďalšej riadnej schôdze.

Bratislava 26. januára (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok večer ukončili diskusiu k uzneseniu o skrátení volebného obdobia. Určí sa ním termín predčasných parlamentných volieb. Návrh uznesenia hovorí o 30. septembri, na čom sa dohodli strany bývalej koalície.

Podpredseda NR SR Gábor Grendel (OĽANO) zároveň ukončil 78. schôdzu. V piatok (27. 1.) už poslanci nebudú rokovať. Hlasovať o uznesení budú podľa dohody v utorok (31. 1.) o 17.00 h v rámci ďalšej riadnej schôdze. Na schválenie uznesenia treba 90 hlasov.

V rámci diskusie odkázal šéf ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) opozícii, aby zabudla na termín predčasných volieb v máji alebo júni. Pripomenul, že september je výsledkom kompromisu strán bývalej koalície, keďže niektorí spočiatku odmietali aj predčasné voľby. Ak by nebol kompromis na septembri, nepodarilo by sa podľa neho schváliť zmenu Ústavy SR. Dodal, že jemu osobne by úradnícka vláda neprekážala.

Počas dňa pribudli k uzneseniu pozmeňujúce návrhy. Smer-SD chce voľby 27. mája, Hlas-SD ich žiada na 24. júna. Sme rodina opakovane deklaruje, že podporí aj tieto termíny. Boris Susko (Smer-SD) zároveň prišiel s návrhom, ktorý sa týka napríklad kontrolnej činnosti parlamentu vo vzťahu k dočasne poverenej vláde.

Svrček predložil návrh, aby sa mohli voľby vyhlásiť už 242 dní vopred



Poslanec Národnej rady (NR) SR Miloš Svrček (Sme rodina) chce zmeniť lehotu na vyhlásenie parlamentných volieb. K uzneseniu o skrátení volebného obdobia predložil pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil vyhlásiť voľby už 242 dní predo dňom ich konania. Predčasné voľby by sa podľa neho dali vyhlásiť od 1. februára. Pozmeňujúci návrh podal aj Boris Susko (Smer-SD). Týka sa napríklad kontrolnej činnosti parlamentu vo vzťahu k dočasne poverenej vláde.

Predložený návrh uznesenia hovorí o tom, že predseda NR SR má vyhlásiť voľby najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní predo dňom ich konania. Zdôrazňuje potrebu dohodnúť sa na termíne volieb, pretože úradnícka vláda podľa neho nemá zdroj moci od občanov. Za ideálny termín považuje máj.

Svrčekov návrh prekvapil predsedu ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka (OĽANO). Ide podľa neho mimo rámca diskusií strán bývalej koalície. Pôvodný termín podľa neho zabezpečuje "fair play" pre najbližšie aj skrátené voľby.

Suskov návrh hovorí o tom, že parlament si vyhradzuje právo prerokúvať návrhy právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, ako aj schvaľovať stanoviská SR k týmto návrhom, o ktorých budú rokovať orgány EÚ. Navrhuje priebežné vykonávanie kontrolnej činnosti NR SR, výborov a poslancov vo vzťahu k dočasne poverenej vláde. Odôvodnil to tým, že odvolaná vláda nemôže rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. To sa podľa neho týka aj rozhodnutí o čerpaní peňazí z eurofondov vrátane plánu obnovy.

Susko zároveň navrhuje, aby parlament požiadal poverenú vládu nerobiť zásadné zmeny napríklad v organizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, čím myslí aj rušenie nemocníc v regiónoch.


Do diskusie k termínu volieb sa prihlásilo ešte päť rečníkov ústne



Do diskusie k uzneseniu o skrátení volebného obdobia Národnej rady (NR) SR a termínu volieb sa prihlásilo vo štvrtok popoludní ešte päť rečníkov ústne.

Ústne prihlásení rečníci majú podľa rokovacieho poriadku čas na vystúpenie najviac desať minút. Poslanci môžu reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty. Hocikedy môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR.


Pellegrini navrhuje voľby 24. júna, žiada SaS o podporu skoršieho termínu


Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR pôsobiaci v Hlase-SD žiadajú, aby sa predčasné parlamentné voľby konali 24. júna. Ich líder Peter Pellegrini predložil v pléne pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o skoršom dátume. Pellegrini sa obrátil na poslancov SaS, oni podľa neho rozhodnú o tom, kedy budú voľby. Žiada ich, aby podporili skorší termín.

"Je absolútne neprijateľné, aby vláda bez akéhokoľvek mandátu a bez dôvery vládla desať mesiacov po svojom odvolaní. Dodnes neponúkla jediný dôvod, prečo by septembrové voľby boli dobrým riešením pre ľudí a pre Slovensko. Nikdy v histórii nebola potreba zodpovednej a kompetentnej vlády taká naliehavejšia ako dnes," skonštatoval Pellegrini.

Do 24. júna bude podľa neho dostatok času na korektnú prípravu volieb, a zároveň to dáva novej vláde dostatočný čas, aby pripravila zodpovedný štátny rozpočet na rok 2024.

V diskusii v pléne Pellegrini požiadal poslancov SaS, aby vysvetlili verejnosti, prečo podporujú voľby až 30. septembra, keďže iniciovali odvolávanie vlády. Vyzval ich, aby jasne povedali, ako idú hlasovať. Pýtal sa ich, čo ich viaže k podpore vlády, keď už padla. Zároveň povedal, že si váži postoj Sme rodina, ktorá tvrdí, že podporí aj skorší termín volieb. Poslanci pôsobiaci v Republike odkázali, že sú za skorší termín. Takisto nerozumejú postoju SaS, že sa riadi svojimi bývalými koaličnými kolegami.

Miloš Svrček (Sme rodina) Pellegrinimu potvrdil, že Sme rodina zahlasuje za májový aj júnový termín volieb. Dodal, že pri septembrovom termíne volieb by nová vláda prišla pred parlament požiadať o dôveru v decembri, čo je však už čas schvaľovania štátneho rozpočtu. Obáva sa, čo by nastalo, ak by došlo k patovej situácii a rozpočet by sa neschválil.

R. Fico navrhol voľby 27. mája, nevidí dôvod na septembrový termín



Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico navrhol termín konania predčasných volieb na 27. mája 2023. Odmieta ich konanie až koncom septembra. Poukázal na to, že vláda ešte koncom decembra stratila dôveru v parlamente, je len dočasne poverená výkonom funkcie a nemôže vládnuť až do jesene.

Na snímke poslanec NRSR Robert Fico (SMER-SD).
Foto: TASR - Jaroslav Novák


Fico na štvrtkovej tlačovej konferencii zdôraznil, že šéf OĽANO Igor Matovič "priamo riadi ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý priamo riadi špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Zadáva im úlohy a táto trojčlenná zločinecká skupina má za posledné dva roky na svedomí hrubé porušovanie ľudských práv". Zopakoval, že vyšetrovatelia mali dostať politické zadanie zlikvidovať opozíciu. Avizuje "obrovskú medzinárodnú ofenzívu".

Poukázal aj na to, že prezidentka SR Zuzana Čaputová nezakročila proti avizovanému septembrovému termínu predčasných parlamentných volieb. "Pridala sa na stranu vládnej koalície, pokiaľ ide o útok na paragraf 363 Trestného poriadku a oznamuje, že ide podať návrh na Ústavný súd SR, aby posúdil ústavnosť ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR," zdôraznil Fico.

V tejto súvislosti kritizoval aj stredajšiu (25. 1.) tlačovú konferenciu prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. "Partia, ktorá včera sedela na tlačovej konferencii, je organizovaná zločinecká skupina," podotkol. Lipšic bude podľa jeho slov musieť okamžite po zmene vlády odísť z Úradu špeciálnej prokuratúry.

"Neexistujú žiadne dôvody na termín volieb 30. septembra," vyhlásil Fico s tým, že na krízové situácie treba reagovať rýchlym vyhlásením predčasných volieb. "Musím oznámiť, že my tento termín nepovažujeme za akceptovateľný a podávame pozmeňujúci návrh na termín konania predčasných parlamentných volieb 27. mája 2023," uviedol Fico s tým, že už júnový termín bol veľký kompromis a september je nezmysel.

Šéf Smeru-SD tvrdí, že vláda dostala krajinu do rozvratu a nie je preto možné, aby žiadala o mandát až do 30. septembra s tým, že "ešte oznamuje opozícii, že to potrebuje na to, aby ju pozatvárala". Dodal, že súčasný kabinet je len dočasne poverený. Opozícia tak podľa neho už nemá ani možnosť využiť v parlamente právo podať návrh na vyslovenie nedôvery vláde, keďže jej už vyslovená bola.



Hovorí o vysokej miere neprofesionality vládnej koalície. Tvrdí, že Slovensku prepadne množstvo financií z eurofondov pre nedostatočné čerpanie, poukázal pritom aj na aktuálnu energetickú krízu a verejný dlh. Kritizuje i vyjadrenia predstaviteľov koalície, že orgány činné v trestnom konaní potrebujú čas do septembra dokončiť niektoré kauzy. Podľa Fica sa aj takto priznávajú k zasahovaniu do vyšetrovania a k zneužívaniu trestného práva v politickom boji. Opätovne vládnej koalícii vyčítal i to, že sa do novely ústavy nedostala možnosť rozhodnúť o skrátení volebného obdobia referendom.

Igor Matovič (OĽANO) označil Fica za skorumpovaného zlodeja. Tvrdí, že vládna koalícia len rozviala ruky orgánom činným v trestnom konaní a dala im slobodu, ktorú im predchádzajúca vláda vzala. Milan Kuriak (OĽANO) tvrdí, že vláda za posledné tri roky urobila pre Slovensko viac než tie predchádzajúce. Skonštatoval, že keby mala k dispozícii 12 rokov vládnutia a také podmienky, ako mal Smer-SD, Slovensko by vyzeralo úplne inak.

Do diskusie o skrátení volebného obdobia sa prihlásilo 13 rečníkov



Do diskusie o uznesení o skrátení volebného obdobia Národnej rady (NR) SR sa písomne prihlásilo 13 rečníkov. Návrh uznesenia predniesol Lukáš Kyselica (OĽANO), predložili ho poslanci OĽANO vrátane odídencov a Sme rodina.

Na snímke predseda hnutia OĽANO a poslanec NRSR Igor Matovič.
Foto: TASR - Jakub Kotian


Prijatím uznesenia by sa skrátilo volebné obdobie začaté v roku 2020 tak, že predčasné voľby do NR SR by boli 30. septembra 2023. Uznesenie tiež hovorí o tom, že predseda parlamentu má vyhlásiť parlamentné voľby najskôr 130 a najneskôr 110 dní pred ich konaním.

Z písomne prihlásených rečníkov sú dvaja za poslanecký klub - Robert Fico za Smer-SD a Igor Matovič za OĽANO. Rečniť môžu podľa rokovacieho poriadku 30 minút. Zvyšní písomne prihlásení môžu hovoriť najviac 20 minút. Poslanci môžu reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.

Kedykoľvek môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR. Predseda vlády a šéf parlamentu môžu rečniť bez obmedzenia, podpredsedovia parlamentu a členovia vlády najviac 20 minút. "V prípade prerokovania návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády dĺžka rečníckeho času tohto člena vlády nie je obmedzená," píše sa v rokovacom poriadku NR SR. Po písomne prihlásených poslancoch sa budú môcť zákonodarcovia do diskusie prihlásiť aj ústne.

Parlament v stredu (25. 1.) schválil zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátiť volebné obdobie parlamentu bude možné uznesením, na ktorého schválenie bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov.