Bratislava 6. októbra (TASR) - Ľudia mladší ako 16 rokov by už nemuseli mať prístup k sociálnym sieťam. Vyplýva to z návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu z dielne ministerstva školstva, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli v utorok do druhého čítania. Zároveň sa má zaviesť mechanizmus koordinovaného vyhodnocovania rizík radikalizácie a mobilizácie k násiliu. Tieto zmeny by mohli začať platiť od roku 2027.

„Navrhuje sa ustanoviť vekovú hranicu 16 rokov na vytvorenie a používanie používateľského účtu online služby sociálnej siete. Táto veková hranica vychádza z poznatkov vývinovej psychológie, neurovied a medzinárodných výskumov, podľa ktorých obdobie mladšej a strednej adolescencie predstavuje fázu intenzívneho vývinu identity, kritického myslenia, emocionálnej regulácie a sociálnych vzťahov,“ uviedol predkladateľ v predloženom materiáli. Poukázal pritom na to, že deti a mladší adolescenti sú výrazne zraniteľnejší voči algoritmickému odporúčaniu obsahu, sociálnemu tlaku, manipulatívnym praktikám, vytváraniu závislostného správania, dezinformáciám, radikalizačným naratívom a ďalším formám škodlivého obsahu.

Preukázanie veku by podľa návrhu malo byť vykonané tak, aby prevádzkovatelia sociálnej siete získali výlučne informáciu o splnení alebo nesplnení vekovej podmienky. Nedostanú sa tak k ďalším údajom používateľa. Rovnako by ani overovateľ veku nezískaval informáciu o tom, na ktorú online službu bolo overenie veku použité. Ministerstvo školstva odporúča pri overovaní veku využiť nástroj európskeho rámca digitálnej identity. Ako dodalo, regulácia sociálnych sietí stojí na základe európskeho práva.

Súčasťou návrhu je aj vytvorenie komplexného a koordinovaného systému ochrany detí a mládežníkov pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu, ktorý má umožniť včasnú identifikáciu rizík, efektívnu koordináciu preventívnych opatrení a intervenčných opatrení a zabezpečiť spoluprácu relevantných subjektov. Systém má pozostávať z národného koordinátora, Rady integrovaného systému, regionálnych koordinátorov, regionálnych rád a koordinačných skupín. Prepájal by národnú, regionálnu a lokálnu úroveň ochrany detí. Každý by pritom plnil odlišnú funkciu, no ich vzájomné prepojenie má vytvoriť predpoklady na efektívnu identifikáciu a riešenie rizikových situácií.

Návrhom sa má zároveň zaviesť systém akreditácie subjektov poskytujúcich odborné programy v oblasti prevencie radikalizácie, deradikalizácie a podpory sociálnej reintegrácie detí a mládežníkov.

Rezort v predloženom materiáli priblížil, že radikalizácia predstavuje proces zmeny postojov, presvedčení alebo hodnotovej orientácie smerujúci k odmietaniu princípov demokratického a právneho štátu alebo základných práv a slobôd, pričom sama osebe nemusí viesť k násilnému správaniu. Mobilizácia k násiliu je podľa ministerstva kvalitatívne odlišným a závažnejším stupňom rizika, pri ktorom dochádza k vytváraniu pripravenosti, podpory alebo vôle použiť násilie ako prostriedok na presadzovanie určitých cieľov, ideológií alebo presvedčení.

Spolugestormi návrhu zákona sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo vnútra SR. Na návrhu spolupracovalo aj Ministerstvo spravodlivosti SR a mnohí odborníci. Ak by návrh legislatívnym procesom prešiel, zmeny by začali platiť od roku 2027.

Opozičné KDH pripomenulo, že aj ono má v parlamente návrh, ktorý rieši bezpečnosť detí v digitálnom priestore a reguláciu sociálnych sietí. „Komplexný zákon. Nie tri paragrafy ad hoc vložené do iného zákona, ako to bolo z dielne vládneho návrhu,“ skonštatoval poslanec Ján Horecký (KDH). Kritizoval, že parlament o ich návrhu ešte nerokoval.

Strana Konzervatívci - Kresťanská únia má k návrhu výhrady. Upozorňuje na to, že v prípade schválenia by sa deti mohli dostať na štátny „blacklist“ bez vedomia rodičov. Tvrdí, že návrh má umožniť spracúvať údaje o dieťati aj jeho blízkych, pri dieťati vrátane zdravotných údajov. „Regionálny koordinátor môže získavať informácie aj od detského lekára. Takéto právomoci musia sprevádzať jasné pravidlá informovania rodiča, jeho zapojenia a účinného preskúmania postupu,“ skonštatovala. Žiada o opravu zákona tak, aby rešpektoval ústavné práva rodičov.