Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Plénum by malo opäť zasadať začiatkom septembra, malo by sa venovať zákonom vetovaným prezidentkou.
Autor TASR
Bratislava 2. augusta (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR strávili počas aktuálneho volebného obdobia v pléne 33 dní v rámci desiatich schôdzí. V zmysle schváleného harmonogramu ich čaká ešte 29 rokovacích dní a tri riadne schôdze. Očakáva sa tiež schôdza k novelám, ktoré vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Najdlhšie v tomto volebnom období trvala 6. schôdza, na ktorej sa rokovalo aj o programovom vyhlásení vlády (PVV).
Prvá schôdza v tomto volebnom období bola ustanovujúca. Poslanci na nej skladali sľub, volili predsedu a podpredsedov snemovne, ako aj členov a šéfov parlamentných výborov. Chýbajúcich členov výborov volili aj na druhej schôdzi.
Na 6. schôdzi v druhej polovici apríla sa pred poslancov postavil premiér Igor Matovič (OĽANO) a požiadal o dôveru. Predložil snemovni programové vyhlásenie vlády. Poslanci o ňom rokovali zhruba päť dní. Do diskusie sa prihlásilo viac ako 70 rečníkov, niektorí napokon nevystúpili. Okrem poslancov v pléne rečnili aj niektorí ministri a vedenie parlamentu.
Na zvyšných schôdzach rokovali poslanci väčšinou o vládnych novelách v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu, a to v skrátenom legislatívnom konaní. Napríklad úprava školského zákona, aby mohol minister v jednoznačne vymedzených situáciách rozhodnúť o zmenách termínov testovaní. Novelizoval sa aj štátny rozpočet na tento rok v súvislosti s koronakrízou. Hovorí o zvýšení hotovostného schodku štátu o 9,2 miliardy eur. Tiež majú vzrásť celkové výdavky štátu takmer o 7,8 miliardy eur. Poslanci odsúhlasili aj balík 114 zmien na zlepšenie podnikateľského prostredia a na pomoc pri obnove ekonomiky po pandémii, tzv. podnikateľské kilečko.
Plénum prerokovalo i niekoľko poslaneckých návrhov. Schválili napríklad novelu zákona o prokuratúre, ktorá upravuje voľbu generálneho a špeciálneho prokurátora. Z opozičných návrhov odsúhlasili vyhlásenie ďalšej zbraňovej amnestie.
Naposledy sa poslanci zišli pri odvolávaní premiéra na 10. schôdzi koncom júla. Diskusia k návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády trvala okolo 15 hodín. Matovič čelil odvolávaniu po prvý raz od nástupu do funkcie. Opozícia podala návrh po medializovaní kauzy jeho diplomovej práce. Dôvodov na odchod premiéra z funkcie videla viacero, uviedla napríklad neplnenie sľubu premiéra, či odchyľovanie sa od programového vyhlásenia vlády. Odvolávanie nebolo úspešné, premiér ostal vo funkcii.
Plénum by malo opäť zasadať začiatkom septembra, malo by sa venovať zákonom vetovaným prezidentkou. Ide o novelu zákona o prokuratúre upravujúcu voľbu šéfa prokuratúry, či o novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorou sa mení aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Vetovala tiež novelu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Šéf parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) uviedol, že schôdzu zvolá pravdepodobne na 1. septembra.
Prvá schôdza v tomto volebnom období bola ustanovujúca. Poslanci na nej skladali sľub, volili predsedu a podpredsedov snemovne, ako aj členov a šéfov parlamentných výborov. Chýbajúcich členov výborov volili aj na druhej schôdzi.
Na 6. schôdzi v druhej polovici apríla sa pred poslancov postavil premiér Igor Matovič (OĽANO) a požiadal o dôveru. Predložil snemovni programové vyhlásenie vlády. Poslanci o ňom rokovali zhruba päť dní. Do diskusie sa prihlásilo viac ako 70 rečníkov, niektorí napokon nevystúpili. Okrem poslancov v pléne rečnili aj niektorí ministri a vedenie parlamentu.
Na zvyšných schôdzach rokovali poslanci väčšinou o vládnych novelách v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu, a to v skrátenom legislatívnom konaní. Napríklad úprava školského zákona, aby mohol minister v jednoznačne vymedzených situáciách rozhodnúť o zmenách termínov testovaní. Novelizoval sa aj štátny rozpočet na tento rok v súvislosti s koronakrízou. Hovorí o zvýšení hotovostného schodku štátu o 9,2 miliardy eur. Tiež majú vzrásť celkové výdavky štátu takmer o 7,8 miliardy eur. Poslanci odsúhlasili aj balík 114 zmien na zlepšenie podnikateľského prostredia a na pomoc pri obnove ekonomiky po pandémii, tzv. podnikateľské kilečko.
Plénum prerokovalo i niekoľko poslaneckých návrhov. Schválili napríklad novelu zákona o prokuratúre, ktorá upravuje voľbu generálneho a špeciálneho prokurátora. Z opozičných návrhov odsúhlasili vyhlásenie ďalšej zbraňovej amnestie.
Naposledy sa poslanci zišli pri odvolávaní premiéra na 10. schôdzi koncom júla. Diskusia k návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády trvala okolo 15 hodín. Matovič čelil odvolávaniu po prvý raz od nástupu do funkcie. Opozícia podala návrh po medializovaní kauzy jeho diplomovej práce. Dôvodov na odchod premiéra z funkcie videla viacero, uviedla napríklad neplnenie sľubu premiéra, či odchyľovanie sa od programového vyhlásenia vlády. Odvolávanie nebolo úspešné, premiér ostal vo funkcii.
Plénum by malo opäť zasadať začiatkom septembra, malo by sa venovať zákonom vetovaným prezidentkou. Ide o novelu zákona o prokuratúre upravujúcu voľbu šéfa prokuratúry, či o novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorou sa mení aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Vetovala tiež novelu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Šéf parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) uviedol, že schôdzu zvolá pravdepodobne na 1. septembra.
