FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Súčasný mandát by sa pre opatrenia prijaté pre pandémiu ochorenia COVID-19 mohol predĺžiť do 15. decembra.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) - Pôsobenie Ozbrojených síl (OS) SR v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti (enhanced Forward Presence - eFP) NATO má pokračovať. Súčasný mandát by sa pre opatrenia prijaté pre pandémiu ochorenia COVID-19 mohol predĺžiť do 15. decembra. Do 152 príslušníkov OS SR by mohlo do operácie následne Slovensko vyslať v rámci nového príspevku. Vyplýva to z Návrhu na zmenu mandátu a na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl SR v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky, ktorý predložilo Ministerstvo obrany (MO) SR do medzirezortného pripomienkového konania (MPK).
Aktuálne pôsobí v operácii do 152 profesionálnych vojakov OS SR, mandát im končí 30. júna. Z dôvodu realizácie opatrení na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19 navrhuje v materiáli MO SR pokračovať v pôsobení aktuálneho príspevku SR v eFP do 15. decembra, a to formou zmeny v súčasnosti platného mandátu.
Materiál obsahuje tiež návrh na vyslanie do 152 príslušníkov OS SR v rámci nového príspevku SR v rámci eFP, a to v termíne od 15. decembra do ukončenia eFP. Vojaci majú byť vyslaní na vojenskú základňu v lotyšskom Adaži s možnosťou pôsobenia na celom území Lotyšska, ale aj Litvy, Estónska a Poľska.
Novým vyslaním sa má štruktúra slovenského príspevku zmeniť. Mechanizovanú rotu má nahradiť účelové zoskupenie zahŕňajúce aj príspevok do veliteľstva eFP a spôsobilosti prieskumu. Doplniť sa majú spôsobilosti priamej a nepriamej podpory. Príslušníci OS SR majú tiež podľa MO SR v rámci nového príspevku SR plniť v eFP aj spôsobilostí priamej a nepriamej palebnej podpory a pôsobiť v tíme Vojenskej polície.
Z dôvodu odovzdania a prevzatia funkcií počas pravidelných rotácií personálu má byť schválením materiálu umožnené tiež súčasné pôsobenie oboch rotácií, a to v trvaní do 14 dní.
Ako pripomína MO SR v predkladacej správe, za jeden zo základných elementov obrannej stratégie NATO sa už dlhšiu dobu považuje odstrašenie. Hlavným nositeľom zmien aliančnej obrany a politiky odstrašenia je Akčný plán pripravenosti (RAP) prijatý na summite NATO vo Walese v roku 2014. Na jeho základe NATO schválilo vo Varšave v roku 2016 Posilnenú predsunutú prítomnosť v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. V každom z uvedených štátov pôsobí jedna mnohopráporová skupina, ktorú vedie tzv. rámcová krajina.
Aktuálne pôsobí v operácii do 152 profesionálnych vojakov OS SR, mandát im končí 30. júna. Z dôvodu realizácie opatrení na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19 navrhuje v materiáli MO SR pokračovať v pôsobení aktuálneho príspevku SR v eFP do 15. decembra, a to formou zmeny v súčasnosti platného mandátu.
Materiál obsahuje tiež návrh na vyslanie do 152 príslušníkov OS SR v rámci nového príspevku SR v rámci eFP, a to v termíne od 15. decembra do ukončenia eFP. Vojaci majú byť vyslaní na vojenskú základňu v lotyšskom Adaži s možnosťou pôsobenia na celom území Lotyšska, ale aj Litvy, Estónska a Poľska.
Novým vyslaním sa má štruktúra slovenského príspevku zmeniť. Mechanizovanú rotu má nahradiť účelové zoskupenie zahŕňajúce aj príspevok do veliteľstva eFP a spôsobilosti prieskumu. Doplniť sa majú spôsobilosti priamej a nepriamej podpory. Príslušníci OS SR majú tiež podľa MO SR v rámci nového príspevku SR plniť v eFP aj spôsobilostí priamej a nepriamej palebnej podpory a pôsobiť v tíme Vojenskej polície.
Z dôvodu odovzdania a prevzatia funkcií počas pravidelných rotácií personálu má byť schválením materiálu umožnené tiež súčasné pôsobenie oboch rotácií, a to v trvaní do 14 dní.
Ako pripomína MO SR v predkladacej správe, za jeden zo základných elementov obrannej stratégie NATO sa už dlhšiu dobu považuje odstrašenie. Hlavným nositeľom zmien aliančnej obrany a politiky odstrašenia je Akčný plán pripravenosti (RAP) prijatý na summite NATO vo Walese v roku 2014. Na jeho základe NATO schválilo vo Varšave v roku 2016 Posilnenú predsunutú prítomnosť v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. V každom z uvedených štátov pôsobí jedna mnohopráporová skupina, ktorú vedie tzv. rámcová krajina.
