< sekcia Slovensko

Považie a Trenčiansky hrad vynikajú malebnosťou i pamiatkami

Na snímke pohľad z hradu na mesto Trenčín, archívne foto. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

V blízkosti sú turisticky atraktívne kúpele Trenčianske Teplice, pohoria Bielych Karpát na pravom brehu Váhu a Považský Inovec i Strážovské vrchy na ľavom brehu.

Bratislava 29. júna (TASR) – Krajské mesto Trenčín si pamätá Starých Rimanov, obdobie Veľkej Moravy, keď patril k Nitrianskemu kniežatstvu, aj panstvo Matúša Čáka. V blízkosti sú turisticky atraktívne kúpele Trenčianske Teplice, pohoria Bielych Karpát na pravom brehu Váhu a Považský Inovec i Strážovské vrchy na ľavom brehu.


Laugarício: Tak znel latinský názov osady na rímskej hranici (Limes Romanus). Práve pri nej sa odohrala pamätná bitka Rimanov s Kvádmi, ktorú pripomína nápis na skale pod Trenčianskym hradom.
Trenčiansky hrad je opäť otvorený pre verejnosť s novým okruhom nazvaným Covid-19, ktorého súčasťou sú exteriéry a niektoré interiéry hradu. Trenčín, archívne foto.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Trenčín, Trenčiansky hrad: Časť stavby, najstaršia kamenná veža, pochádza z 11. storočia a pripomína podobné veže v bavorských či rakúskych hradoch, napríklad i v Hainburgu neďaleko Bratislavy. Na prelome 13. a 14. storočia tu vládol pán Váhu a Tatier, uhorský šľachtic Matúš Čák Trenčiansky. Hrad sa dočkal obnovy a rozšírenia počas 16. storočia a zaradil sa medzi najväčšie európske hrady. Okrem prehliadky priestorov ponúka krásny výhľad na široké okolie Trenčína. Atraktívne je aj historické jadro Trenčína vrátane farského kostola Narodenia Panny Márie a farských schodov, mestskej brány alebo synagógy. Oproti Trenčínu na opačnom brehu Váhu, v Skalke nad Váhom, sa nachádza známy kláštor, ktorý je tiež pútnickým miestom.
Na Trenčianskom hrade, archívne foto.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Trenčianske Teplice: Tunajšie termálne pramene poznali aj vojaci rímskych légií či germánske kmene. Prvá písomná zmienka o nich však pochádza z roku 1247. Až 241 rokov patrili kúpele rodine Ilesházyovcov, ktorá sa zaslúžila o ich rozvoj. V 19. storočí ich vlastnila rodina viedenského finančníka Juraja Sinu. Jeho syn Šimon rozšíril kúpeľný park a dal postaviť hotel, jeho dcéra Ifigénia nechala v roku 1888 pristaviť turecký kúpeľ Hammam v orientálnom maurskom slohu, ktorý patrí ku koloritu Trenčianskych Teplíc podobne ako pešia zóna a rozľahlý kúpeľný park.
Kúpeľné mesto Trenčianske Teplice patrí síce s približne 4200 obyvateľmi medzi najmenšie v Trenčianskom kraji, významom však presahuje hranice regiónu i Slovenska. Na snímke liečebný dom Sina 6. júla 2018.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Kúpeľné mesto Trenčianske Teplice patrí síce s približne 4200 obyvateľmi medzi najmenšie v Trenčianskom kraji, významom však presahuje hranice regiónu i Slovenska. Na snímke liečebný dom Sina 6. júla 2018.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Inovec: Južne od Trenčína sa nachádza Inovec (1042 m n. m.) najvyšší vrch Považského Inovca. Smerom na severovýchod pokračuje karpatský masív malebným pohorím Strážovské vrchy. Nad Trenčianskymi Teplicami sa nachádza skalný vrch Vápeč (956 m n. m.), najvyšší vrchol Strážov (1213 m n. m.) sa vypína nad rázovitou obcou Čičmany.
Na snímke Inovecká chata, archívne foto.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Uhrovec: Na juhovýchod od Trenčína sa nachádza okresné mesto Bánovce nad Bebravou a asi sedem kilometrov odtiaľ obec Uhrovec – rodisko národného buditeľa Ľudovíta Štúra, ale tiež reformného i ponovembrového politika Alexandra Dubčeka. Ich rodný dom je národnou kultúrnou pamiatkou. Nad Uhrovcom sa nachádza rezervácia Jankov vŕšok s pamätníkom Slovenského národného povstania.

Na snímke rodný dom Alexandra Dubčeka a Ľudovíta Štúra v Uhrovci, archívne foto.
Foto: TASR – Martin Palkovič




Expozíciu v rodnom dome Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka sprístupnili počas celonárodnej spomienky na Ľudovíta Štúra pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia, archívne foto.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Biele Karpaty: Na západ od Trenčína sa rozprestierajú Biele Karpaty, kraj kopaníc, ovocných stromov, teda aj sliviek a slivovice. S týmto nápojom sa spája obec Bošáca. Hrebeň Bielych Karpát z Veľkej Javoriny (970 m n. m.) pokračuje vrchmi Kykula (746 m n. m.), Machnáč (771 m n. m.) a Javorník (783 m n. m.). Na susednú Moravu vedú Hrozenkovský a Vlársky priesmyk. Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty sa vyznačuje jedinečnou faunou (rys ostrovid) a flórou, súčasťou ktorej sú aj na Slovensku rastúce orchidey.
Na snímke pohľad na slovenskú stranu hraníc s Českou republikou a vpravo televízny a rozhlasový vysielač na vrchu Veľká Javorina z vojenskej veže, ktorá je súčasťou opusteného vojenskéhoo areálu, momentálne slúži aj ako neoficiálna rozhľadňa na vrchu Jelenec v Bielych Karpatoch, archívne foto.
Foto: TASR - Jaroslav Novák


Mekka slovenského ovocinárstva, pálenie našej najznámejšej slivovice, rodisko niekoľkých významných slovenských osobností, ale aj dedina s typickými krojmi charakterizuje obec Bošáca v okrese Nové Mesto nad Váhom. Na snímke zamestnanec pálenice prikladá drevo pod kotol v Bošíci, archívne foto.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Vršatec: V severnej časti Bielych Karpát sa nachádza impozantný vápencový masív Vršatec, respektíve Vršatské bradlá tvorené stenami, ihlami a vežami. Ich súčasťou je zrúcanina Vršateckého hradu pochádzajúceho z 13. storočia, hoci slovanské kmene obývali oblasť už skôr. Sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej (viac než 1000 rokov pred naším letopočtom) sa našlo pri obci Červený Kameň.
Miniatúra Vršateckého hradu v Parku miniatúr v Podolí (okres Nové Mesto nad Váhom), archívne foto.
Foto: TASR – Radovan Stoklasa


Manínska tiesňava, Považský hrad: Neďaleko Považskej Bystrice sa nachádza prírodná rezervácia Manínska tiesňava, vápencový kaňon medzi Malým a Veľkým Manínom. Na opačnom brehu Váhu sa vyníma ruina Považského hradu.
Jedna z najvýznamnejších dominant Považskej Bystrice, Považský hrad, achívne foto.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Jedna z najvýznamnejších dominant Považskej Bystrice, Považský hrad, archíve foto.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Nosice, kúpele Nimnica: Krajinu dotvára Nosická priehrada (Priehrada mládeže), ktorá je obľúbenou výletnou lokalitou. Na jej brehu sa nachádzajú kúpele Nimnica.
Na snímke vápencové bradlo Klapy, ktoré sa vypína na pravej strane Váhu nad obcou Udiča v Považskobystrickom okrese a nad Nosickou priehradou a ktoré síce nie je síce so svojimi 654 metrami nadmorskej výšky takým lákadlom, ako prírodné skvosty v okolí Považskej Bystrici (Veľký Manín, Manínska tiesňava, Kostolecká tiesňava), ale je pozoruhodné pestrou mozaikou rastlinných a živočíšnych druhov, arhívne foto.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa