FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Opatrenia na ochranu pred veľkou vodou si vyžiadali vyše sedem miliónov eur.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. októbra (TASR) - Povodne od septembra 2012 do júla 2013 spôsobili na Slovensku škody za vyše 12,1 milióna eur. Najväčšie škody vznikli právnickým osobám a podnikateľom, a to 4,1 milióna eur, v prípade fyzických osôb to bolo takmer 1,2 milióna eur. Zvyšok tvorili škody štátu, obcí a vyšších územných celkov.
Ako ďalej vyplýva zo správy o následkoch povodní z dielne envirorezortu, opatrenia na ochranu pred veľkou vodou si vyžiadali vyše sedem miliónov eur. Na povodňové zabezpečovacie práce išlo 4,5 milióna eur a na povodňové záchranné práce 2,6 milióna eur. Vláda dnes odsúhlasila ich úhradu zo štátnej pokladnice.
Počas tohto obdobia sa povodne vyskytli v šiestich vlnách, celkovo zaplavilo územie s rozlohou vyše 15.000 hektárov. Veľká voda bezprostredne ohrozila 742 osôb, bez prístrešia sa ocitlo 245 osôb, záplavy si vyžiadali evakuáciu 150 osôb. Obete na životoch neboli. Voda zaplavila 1951 budov. Okrem toho zaplavilo aj 526 nebytových budov.
Povodne si vyžiadali 160-krát vyhlásenie III. stupňa povodňovej aktivity a 311-krát II. stupňa povodňovej aktivity. Starostovia obcí a prednostovia obvodných úradov vyhlásili mimoriadnu situáciu z dôvodu výskytu povodní v 40 oblastiach. Na území Slovenska boli vyhlásené stupne povodňovej aktivity v celkovo 327 oblastiach.
Ako ďalej vyplýva zo správy o následkoch povodní z dielne envirorezortu, opatrenia na ochranu pred veľkou vodou si vyžiadali vyše sedem miliónov eur. Na povodňové zabezpečovacie práce išlo 4,5 milióna eur a na povodňové záchranné práce 2,6 milióna eur. Vláda dnes odsúhlasila ich úhradu zo štátnej pokladnice.
Počas tohto obdobia sa povodne vyskytli v šiestich vlnách, celkovo zaplavilo územie s rozlohou vyše 15.000 hektárov. Veľká voda bezprostredne ohrozila 742 osôb, bez prístrešia sa ocitlo 245 osôb, záplavy si vyžiadali evakuáciu 150 osôb. Obete na životoch neboli. Voda zaplavila 1951 budov. Okrem toho zaplavilo aj 526 nebytových budov.
Povodne si vyžiadali 160-krát vyhlásenie III. stupňa povodňovej aktivity a 311-krát II. stupňa povodňovej aktivity. Starostovia obcí a prednostovia obvodných úradov vyhlásili mimoriadnu situáciu z dôvodu výskytu povodní v 40 oblastiach. Na území Slovenska boli vyhlásené stupne povodňovej aktivity v celkovo 327 oblastiach.
Slovensko bude na budúci rok bilancovať 10 rokov v EÚ
Budúci rok prinesie príležitosť vyhodnotiť, čo Slovensku priniesla a prináša integrácia do európskych a transatlantických štruktúr. Oslávi totiž desiate výročie vstupu do Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie. Okrem toho si SR pripomenie 25. výročie Nežnej revolúcie. V materiáli Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014, ktorý dnes schválila vláda, to uvádza Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ).
"Budeme mať priestor na to, aby sme zhodnotili, akým spôsobom sa naplnili naše očakávania, ktoré sme do politických a spoločenských zmien pred 25 rokmi vkladali aj v medzinárodnej oblasti," píše sa v dokumente. V súvislosti s desiatym výročím vstupu do EÚ pripraví MZVaEZ správu hodnotiacu desať rokov členstva. Jej súčasťou budú odporúčania pre vládu SR v oblasti európskych politík a ďalšieho smerovania európskeho projektu.
Zahraničná a európska politika SR je podľa dokumentu postavená na štyroch nosných pilieroch. Prvým z nich je bilaterálna a multilaterálna diplomacia, druhým je európska politika, tretím ekonomická diplomacia a jednotná prezentácia SR v zahraničí a posledným konzulárna agenda a pomoc občanom.
"Jednou z hlavných priorít a profilových tém zahraničnej politiky SR je podpora transformácie krajín západného Balkánu a ich približovanie k EÚ," tvrdí rezort. Predstavitelia slovenskej diplomacie plánujú dohliadať na to, aby partnerom na ich integračnej ceste neboli kladené nové podmienky. "SR bude podporovať pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Čiernej Hore, ktorá úspešne napreduje v prístupových rokovaniach, ako aj Srbsku, ktoré prístupové rokovania otvorí v roku 2014, je SR pripravená poskytnúť politickú podporu i expertnú pomoc," avizuje rezort. Slovensko chce tiež podporovať pokračovanie prístupových rokovaní s Tureckom.
Oficiálnu rozvojovú pomoc chce Slovensko smerovať na tri krajiny - Afganistan, Keňu a Moldavsko. Pomoc týmto štátom má byť zacielená najmä na sektory zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, podpory regionálneho rozvoja a budovania občianskej spoločnosti. "SR bude pokračovať vo využívaní efektívnych nástrojov a modalít oficiálnej rozvojovej pomoci, ku ktorým patrí vysielanie dobrovoľníkov, poskytovanie mikrograntov a trilaterálna spolupráca najmä s tradičnými donormi," píše ministerstvo.
Prioritou vo vízovej politike pre rezort je redukcia rozsahu vízovej povinnosti pre občanov SR.
Budúci rok prinesie príležitosť vyhodnotiť, čo Slovensku priniesla a prináša integrácia do európskych a transatlantických štruktúr. Oslávi totiž desiate výročie vstupu do Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie. Okrem toho si SR pripomenie 25. výročie Nežnej revolúcie. V materiáli Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014, ktorý dnes schválila vláda, to uvádza Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ).
"Budeme mať priestor na to, aby sme zhodnotili, akým spôsobom sa naplnili naše očakávania, ktoré sme do politických a spoločenských zmien pred 25 rokmi vkladali aj v medzinárodnej oblasti," píše sa v dokumente. V súvislosti s desiatym výročím vstupu do EÚ pripraví MZVaEZ správu hodnotiacu desať rokov členstva. Jej súčasťou budú odporúčania pre vládu SR v oblasti európskych politík a ďalšieho smerovania európskeho projektu.
Zahraničná a európska politika SR je podľa dokumentu postavená na štyroch nosných pilieroch. Prvým z nich je bilaterálna a multilaterálna diplomacia, druhým je európska politika, tretím ekonomická diplomacia a jednotná prezentácia SR v zahraničí a posledným konzulárna agenda a pomoc občanom.
"Jednou z hlavných priorít a profilových tém zahraničnej politiky SR je podpora transformácie krajín západného Balkánu a ich približovanie k EÚ," tvrdí rezort. Predstavitelia slovenskej diplomacie plánujú dohliadať na to, aby partnerom na ich integračnej ceste neboli kladené nové podmienky. "SR bude podporovať pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Čiernej Hore, ktorá úspešne napreduje v prístupových rokovaniach, ako aj Srbsku, ktoré prístupové rokovania otvorí v roku 2014, je SR pripravená poskytnúť politickú podporu i expertnú pomoc," avizuje rezort. Slovensko chce tiež podporovať pokračovanie prístupových rokovaní s Tureckom.
Oficiálnu rozvojovú pomoc chce Slovensko smerovať na tri krajiny - Afganistan, Keňu a Moldavsko. Pomoc týmto štátom má byť zacielená najmä na sektory zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, podpory regionálneho rozvoja a budovania občianskej spoločnosti. "SR bude pokračovať vo využívaní efektívnych nástrojov a modalít oficiálnej rozvojovej pomoci, ku ktorým patrí vysielanie dobrovoľníkov, poskytovanie mikrograntov a trilaterálna spolupráca najmä s tradičnými donormi," píše ministerstvo.
Prioritou vo vízovej politike pre rezort je redukcia rozsahu vízovej povinnosti pre občanov SR.
Výboru OSN sa nepozdáva nárast rasovo motivovaného násilia v SR
Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie konštatoval, že na Slovensku pretrváva nedostatočná implementácia legislatívnych a ďalších opatrení na odstránenie rasovej diskriminácie. Vyplýva to z pravidelnej správy SR k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, ktorú na dnešnom zasadnutí schválila vláda.
"Obavy vyvoláva nárast rasovo motivovaného násilia, vrátane antisemitizmu, útokov voči Rómom a migrantom z nečlenských štátov EÚ," píše sa v správe. Za jeden z najvážnejších problémov označil výbor segregáciu rómskych detí v oblasti vzdelávania. "Výbor sa dotkol aj otázky násilných vysťahovaní Rómov. Konštatujúc veľmi nízky počet udelených azylov v SR, požiadal o informácie, či osoby, ktorým nebol udelený azyl, boli deportované," uvádza sa v správe. Výbor taktiež dodal, že nepodávanie trestných oznámení pre rasovo motivované skutky nie je dôkazom neexistencie rasizmu v krajine.
Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie, ktorý je jedným zo zmluvných orgánov OSN, pozostáva z 18 nezávislých expertov. Jeho hlavnou úlohou je monitorovať implementáciu dohovoru zmluvnými stranami. Prerokovanie sa uskutočnilo v dňoch 19. - 20. februára 2013 v Ženeve. Správa pokrýva obdobie rokov 2009-2012.
Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie konštatoval, že na Slovensku pretrváva nedostatočná implementácia legislatívnych a ďalších opatrení na odstránenie rasovej diskriminácie. Vyplýva to z pravidelnej správy SR k Medzinárodnému dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, ktorú na dnešnom zasadnutí schválila vláda.
"Obavy vyvoláva nárast rasovo motivovaného násilia, vrátane antisemitizmu, útokov voči Rómom a migrantom z nečlenských štátov EÚ," píše sa v správe. Za jeden z najvážnejších problémov označil výbor segregáciu rómskych detí v oblasti vzdelávania. "Výbor sa dotkol aj otázky násilných vysťahovaní Rómov. Konštatujúc veľmi nízky počet udelených azylov v SR, požiadal o informácie, či osoby, ktorým nebol udelený azyl, boli deportované," uvádza sa v správe. Výbor taktiež dodal, že nepodávanie trestných oznámení pre rasovo motivované skutky nie je dôkazom neexistencie rasizmu v krajine.
Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie, ktorý je jedným zo zmluvných orgánov OSN, pozostáva z 18 nezávislých expertov. Jeho hlavnou úlohou je monitorovať implementáciu dohovoru zmluvnými stranami. Prerokovanie sa uskutočnilo v dňoch 19. - 20. februára 2013 v Ženeve. Správa pokrýva obdobie rokov 2009-2012.
