Bratislava 26. marca (TASR) - Vplyv národných parlamentov na zásadné európske agendy je ilúziou, čo bolo možné vidieť napríklad v procese prípravy nového európskeho rozpočtu.

Na dnešnom 14. ročníku Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR za rok 2012 v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR to uviedol predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška (Smer-SD).

V Európe podľa neho existuje latentný konflikt medzi profesionálnymi politikmi, či už v diplomacii, alebo európskych štruktúrach a volenými zástupcami ľudí v národných parlamentoch. Ukazovalo sa to napríklad pri príprave a rozhodovaní o európskom rozpočte na ďalšie obdobie, kde európski lídri reprezentovali iný pohľad v národných parlamentoch a iný v inštitúciách EÚ.

"Roky aj v EÚ vytvárame ilúziu postavenia národného parlamentu a jeho vplyvu na zásadné agendy nášho spoločného európskeho priestoru," vyhlásil Paška a ako príklad uviedol skúsenosti z výborov slovenského parlamentu.

"Zahraničný výbor Národnej rady sa utápa v agendách, ktorými ho zahŕňa profesionálna diplomacia. Samozrejme, s cieľom naplnenia svojich profesionálnych a kariérnych cieľov. Poslanci si sadnú, niekto tuší, niekto netuší, niekto si prečíta viac, niekto vôbec nič. Ale spoliehajú sa na kariérizmus," poznamenal Paška. "Máme európsky výbor. To už je, ja to nazývam inštitucionalizácia európskej ilúzie o postavení národných parlamentov. Platím ľudí, ktorí pečiatkujú papiere z jednotlivých ministerstiev a snažia sa opäť vytvoriť ilúziu ako národný parlament reálne vstupuje do aktov," konštatoval.

"Za dvadsať rokov vybudovala zahraničná služba, že diktuje národnému parlamentu témy, že diktuje a predkladá nie len teoretické, ale aj papierové riešenia," uviedol Paška s tým, že dúfa, že sa situácia zmení a dialóg bude vyváženejší. "NR SR bude mať nielen možnosť, ale aj povinnosť vstupovať do profesionality a výkonu tak, že ak nezačne sama diktovať tempo v agende, bude minimálne držať rovnováhu so svojim primeraným podielom," zdôraznil Paška.

Zároveň uznal, že demokracia reprezentovaná národnými parlamentmi reaguje v porovnaní s exekutívou, alebo trhmi pomalšie. Táto "spomalenosť" je však podľa neho daňou za demokratické rozhodovanie a nemala by byť dôvodom na obchádzanie národných parlamentov pri rozhodovaní.

"Ako zosúladiť profesionálnu diplomaciu, ten realistický, pragmatický zahraničnopolitický agentúrny ťah na bránu s tým, čomu sa hovorí sloboda, reprezentatívnosť, politický systém a mandát od občana v národných parlamentoch?," opýtal sa Paška. "Zásadný predpoklad preto, aby sme tieto problémy vyriešili, je ideálna rovnováha medzi profesionalitou diplomacie a medzi ideami a záujmami parlamentnej demokracie," povedal Paška. Rozpor medzi profesionálnymi diplomatmi a úradníkmi a národnými parlamentmi sa podľa neho zatiaľ "nerozhorel" do zásadných rozmerov. "Práve naopak, pri normálnej miere komunikácie a koordinácie sme schopní riešiť aj problémy typu (európskeho, pozn. TASR) rozpočtu," dodal. Zvlášť významná by podľa neho mala byť úloha národných parlamentov pri diskusii o ďalšej integrácii EÚ.

Foto: FOTO TASR/Štefan Pušká

"Aj keď pán predseda Národnej rady hovoril o kritike, v skutočnosti kládol filozofickú otázku medzi tvorbou politiky, ktorá je generovaná v parlamente a tvorbou politiky, ktorá je do parlamentu dodávaná z môjho rezortu a iných rezortov. Osobne v tom konflikt nevidím," reagoval podpredseda vlády a šéf rezortu zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

"Ak bude zahraničný výbor zásobovať podnetmi nás, budeme ich spracovávať my, ak naopak budeme my zásobovať zahraničný výbor našimi podnetmi, budú ich spracovávať oni. Sme pripravení spolupracovať v oboch smeroch," dodal.

"Naša spolupráca so zahraničným výborom je veľmi korektná, vôbec v tom nevidím konflikt. Skôr naopak, mali by sme využívať komplementaritu. Exekutíva môže robiť niečo, čo nemôžu robiť parlamenty a naopak. Ale vidím tu priestor na ďalšie skvalitnenie nášho celkového pôsobenia navonok," uzavrel Lajčák.