Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V prípade platného referenda by podľa Bujňáka ešte automaticky nedošlo k vyhláseniu nových parlamentných volieb, pretože žiadna z otázok neskracuje volebné obdobie súčasnej NR SR.
Autor TASR
Bratislava 27. augusta (TASR) - Navrhovaná referendová otázka o bezodkladnej demisii vlády je v kolízii so závermi Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý skonštatoval, že otázka musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla. Myslí si to Vincent Bujňák z katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pri druhej otázke pochybnosti nemá. Doplnil, že prezidentka Zuzana Čaputová má pri rozhodnutí o vyhlásení referenda povinnosť dodržiavať Ústavu SR. V spojení s nálezom ÚS z roku 2021 podľa neho vyplýva záver obrátiť sa na Ústavný súd.
Bujňák pripomenul, že Ústavný súd v júli 2021 konštatoval, že referendová otázka musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla. "O vytvorenie všeobecného pravidla nepôjde, ak sa otázka týka konkrétneho prípadu a použije sa len jednorazovo, bez možnosti ďalšieho použitia na iný prípad," uviedol právnik pre TASR. Ak Ústava SR priamo hovorí o možnosti parlamentu zmeniť alebo zrušiť výsledok referenda svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti, potom referendová otázka na jedno použitie nedáva podľa neho ústavnoprávny zmysel.
Ústavný súd zároveň podľa Bujňáka vyslovene povedal, že referendom nie je možné pre konkrétny prípad zasahovať do výkonu pôsobnosti ústavného orgánu, ktorá spočíva v rozhodovaní na základe právneho predpisu a tiež pre konkrétny prípad.
V druhej otázke by mali občania odpovedať, či súhlasia s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady (NR) SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou ústavy.
Bujňák upozornil, že ak by táto otázka prešla v navrhovanej podobe, referendum o predčasnom skončení volebného obdobia akejkoľvek NR SR by sa mohlo konať aj okamžite po riadnych parlamentných voľbách. V Európe existujú dva štáty, ktoré to umožňujú. "Jedným z nich je Lotyšsko, no aj v Lotyšsku majú napísané, že takéto referendum o predčasnom skončení volebného obdobia parlamentu nie je prípustné v období jedného roka od ustanovujúcej schôdze novozvoleného parlamentu alebo v období posledného roka volebného obdobia. Navrhovaný model sa preto ponáša na druhý štát, ktorý to takto má, a je ním Lichtenštajnsko," pripomenul právnik. Tento model nepovažuje za optimálny, no to ešte samo o sebe nerobí otázku neprípustnou. "Ľudia si môžu v referende odhlasovať aj také všeobecné pravidlá, ktoré nie sú optimálne," skonštatoval.
V prípade platného referenda by podľa Bujňáka ešte automaticky nedošlo k vyhláseniu nových parlamentných volieb, pretože žiadna z otázok neskracuje volebné obdobie súčasnej NR SR.
Referendum vyhlasuje prezident, ak o to petíciou požiada aspoň 350.000 občanov alebo ak sa na tom uznesie parlament, a to do 30 dní od prijatia petície alebo uznesenia. Ak má hlava štátu o ústavnosti predmetu referenda pochybnosti, môže sa obrátiť s referendovými otázkami na Ústavný súd. "Od podania návrhu hlavy štátu do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu však 30-dňová lehota na vyhlásenie referenda neplynie. Ústavný súd rozhodne o návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Ak by hlava štátu referendum vyhlásila, vykoná sa do 90 dní od jeho vyhlásenia," pripomenul právnik.
Hlava štátu referendum nevyhlási vtedy, keď je zjavná jeho protiústavnosť. Príkladom by bola referendová otázka, o ktorej by už Ústavný súd v minulosti povedal, že odporuje ústave.
Predstavitelia Smeru-SD odovzdali prezidentke v uplynulom týždni 406.039 podpisov za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene ústavy. Opozícia by chcela cez referendum dosiahnuť predčasné voľby.
Bujňák pripomenul, že Ústavný súd v júli 2021 konštatoval, že referendová otázka musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla. "O vytvorenie všeobecného pravidla nepôjde, ak sa otázka týka konkrétneho prípadu a použije sa len jednorazovo, bez možnosti ďalšieho použitia na iný prípad," uviedol právnik pre TASR. Ak Ústava SR priamo hovorí o možnosti parlamentu zmeniť alebo zrušiť výsledok referenda svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti, potom referendová otázka na jedno použitie nedáva podľa neho ústavnoprávny zmysel.
Ústavný súd zároveň podľa Bujňáka vyslovene povedal, že referendom nie je možné pre konkrétny prípad zasahovať do výkonu pôsobnosti ústavného orgánu, ktorá spočíva v rozhodovaní na základe právneho predpisu a tiež pre konkrétny prípad.
V druhej otázke by mali občania odpovedať, či súhlasia s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady (NR) SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou ústavy.
Bujňák upozornil, že ak by táto otázka prešla v navrhovanej podobe, referendum o predčasnom skončení volebného obdobia akejkoľvek NR SR by sa mohlo konať aj okamžite po riadnych parlamentných voľbách. V Európe existujú dva štáty, ktoré to umožňujú. "Jedným z nich je Lotyšsko, no aj v Lotyšsku majú napísané, že takéto referendum o predčasnom skončení volebného obdobia parlamentu nie je prípustné v období jedného roka od ustanovujúcej schôdze novozvoleného parlamentu alebo v období posledného roka volebného obdobia. Navrhovaný model sa preto ponáša na druhý štát, ktorý to takto má, a je ním Lichtenštajnsko," pripomenul právnik. Tento model nepovažuje za optimálny, no to ešte samo o sebe nerobí otázku neprípustnou. "Ľudia si môžu v referende odhlasovať aj také všeobecné pravidlá, ktoré nie sú optimálne," skonštatoval.
V prípade platného referenda by podľa Bujňáka ešte automaticky nedošlo k vyhláseniu nových parlamentných volieb, pretože žiadna z otázok neskracuje volebné obdobie súčasnej NR SR.
Referendum vyhlasuje prezident, ak o to petíciou požiada aspoň 350.000 občanov alebo ak sa na tom uznesie parlament, a to do 30 dní od prijatia petície alebo uznesenia. Ak má hlava štátu o ústavnosti predmetu referenda pochybnosti, môže sa obrátiť s referendovými otázkami na Ústavný súd. "Od podania návrhu hlavy štátu do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu však 30-dňová lehota na vyhlásenie referenda neplynie. Ústavný súd rozhodne o návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Ak by hlava štátu referendum vyhlásila, vykoná sa do 90 dní od jeho vyhlásenia," pripomenul právnik.
Hlava štátu referendum nevyhlási vtedy, keď je zjavná jeho protiústavnosť. Príkladom by bola referendová otázka, o ktorej by už Ústavný súd v minulosti povedal, že odporuje ústave.
Predstavitelia Smeru-SD odovzdali prezidentke v uplynulom týždni 406.039 podpisov za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene ústavy. Opozícia by chcela cez referendum dosiahnuť predčasné voľby.
