Bratislava 18. júna (TASR) - Z ústavnoprávneho hľadiska nemožno hovoriť o žiadnych následkoch toho, že vláda bezodkladne nepožiadala o vyslovenie dôvery. Až do stredajšieho (17. 6.) rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR existoval spor o to, ako sa majú príslušné ustanovenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vykladať. Pre TASR to uviedol docent ústavného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Marek Domin.

„ÚS podal výklad ústavného zákona, ktorý je všeobecne záväzný, a to odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov. Od okamihu vyhlásenia rozhodnutia v Zbierke zákonov sa výklad podaný ÚS stáva akoby súčasťou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a preto je záväzný pre všetkých, aj pre vládu,“ vysvetlil Domin. Dodal, že ak by vláda po vyhlásení tohto rozhodnutia v Zbierke zákonov bez zbytočného odkladu nepožiadala Národnú radu (NR) SR o vyslovenie dôvery, konala by v rozpore s ústavným zákonom, respektíve s ústavou.

ÚS v stredu informoval, že vláda SR musí požiadať poslancov parlamentu o vyslovenie dôvery bezodkladne po zistení prekročenia hranice zadlženosti stanovenej v ústavnom zákone.

O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Podľa navrhovateľov konanie vlády, ktorá nepožiadala parlament na jeho schôdzi od 25. novembra do 12. decembra 2025 o vyslovenie dôvery, „predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame“.

Európsky štatistický úrad Eurostat vydal 21. októbra 2025 správu, podľa ktorej bol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta HDP. Poslanci v podaní na ÚS poukázali na to, že podľa zákona o dlhovej brzde v takomto prípade vláda požiada NR SR o vyslovenie dôvery. Podľa výkladu súdu má parlament povinnosť žiadosť o vyslovenie dôvery prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) oznámil, že vo štvrtok o 10.00 h bude Národná rada SR zasadať k vysloveniu dôvery vláde.