< sekcia Slovensko

Pravoslávny duchovný: Vianoce majú tento rok iný ráz

V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov. Veriaci tejto cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v pondelok 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Veriaci pred “roždestvom Isusa Christa“ sa zúčastnili liturgie sv. Vasiľa Veľkého v prešovskom Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského. Prešov, 6. januára 2020, archívne foto. Foto: TASR – Milan Kapusta

Aj vianočné posolstvo Posvätnej synody pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku sa tento rok venovalo pandémii nového koronavírusu.

Prešov 6. januára (TASR) – Zákaz verejných bohoslužieb a vychádzania súvisiaci s pandémiou nového koronavírusu poznačí tento rok aj slávenie Vianoc pravoslávnymi veriacimi. Kostoly ostanú prázdne, koledníci nebudú chodiť od domu k domu. "Bude to mať tento rok úplne iný ráz," povedal pre TASR člen Metropolitnej rady pravoslávnej cirkvi na Slovensku Milan Gerka.

"Verejné bohoslužby nie sú, bude to smutné. Ľudia možno budú sväté liturgie počúvať. Verím, že duchovný zariadi nejaký spôsob na prenos bohoslužby," povedal s tým, že podľa jeho vedomosti niektoré cirkevné obce dopoludňajšiu vianočnú liturgiu nahrajú a popoludní ju budú prostredníctvom sociálnych sietí vysielať. "My duchovní sa budeme modliť, aby to (pandémia, pozn. TASR) už prešlo, aby sa ľudia dostali do normálnej situácie," doplnil.

Aj vianočné posolstvo Posvätnej synody pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku sa tento rok venovalo pandémii nového koronavírusu. "Udalosti posledných mesiacov sa pre každého z nás stali skúškou – nielen našej viery v Boha a dôvery v Jeho plán spásy a spasiteľné riadenie dejín tohto sveta, ale – a to predovšetkým – skúškou nášho ľudského charakteru," uvádza dokument, pričom na veriacich apeluje, aby sa ani v ťažkých časoch z ich životov nevytrácali láskavosť, slušnosť, úctivosť, vernosť, rešpekt a zdvorilosť. Inak sa tieto slová "zaradia medzi archaizmy".



Vymiznutými sú dnes podľa Gerku zvyky, ktoré sa k sláveniu Vianoc viazali. Ako priblížil, v minulosti sa 6. januára, v predvečer Christovho narodenia, pred tým, ako rodina zasadla k štedrovečernému stolu, chodilo do maštale. "Ľudia vzali z každého jedla, ktoré bolo neskôr na stole a nakŕmili tým svoj statok, pokropili ho tiež svätenou vodou. Pri odchode vzali z hospodárskej budovy slamu, ktorú dávali pod stôl, lebo aj Christos sa narodil na slame," ozrejmil s tým, že na stôl sa, naopak, kládla pšenica, aby bola nasledujúci rok dobrá úroda, pod stôl sa dávala reťaz, aby rodina držala pokope a pod obrus dávali mince, aby bolo dostatok všetkého. Samotná večera bola výhradne pôstna, bez mäsa a mliečnych výrobkov. Jedlá pozostávali z kapusty, húb, sušených sliviek, jedli sa i "bobaľky" a tiež med, cesnak a chlieb. Charakteristické pre pravoslávnych veriacich je podľa Gerku i tradičné umývanie sa v potoku pred zasadnutím za štedrovečerný stôl.
Na snímke zemplínske vianočné jedlo bobaľky s makom, archívne foto.
Foto: TASR

Pravoslávne Vianoce, ktoré sa začínajú 7. januára, trvajú sedem dní. "Na druhý deň po Christovom narodení vzdávajú pravoslávni kresťania úctu Matke Spasiteľa - Presvätej Bohorodičke a vždy Panne Márii. Na tretí deň po sviatku si pripomenú pamiatku sv. archidiakona Štefana – prvého mučeníka za Christa. Piaty deň po sviatku Christovho narodenia je liturgicky spojený s oslavou pamiatky betlehemských detí, povraždených na príkaz kráľa Herodesa," vysvetlil tajomník tlačového odboru Úradu Metropolitnej rady pravoslávnej cirkvi na Slovensku Vasyľ Kuzmyk.