Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Slovensko

Pre rybárov je lov hlavátky pomyselným Olympom rekreačného rybolovu

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Pavol Ďurčo

Výnimočnosť hlavátky spočíva najmä v jej veľkosti. Je to náš najväčší zástupca čeľade lososovité a jeden z najväčších prirodzene sa vyskytujúcich a pôvodných druhov rýb u nás, tvrdí Peter Križek.

Žilina 27. júla (TASR) - Hlavátka podunajská síce nefiguruje v zozname celoročne chránených druhov rýb stanovených vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR, medzi rybármi je však najvzácnejšou rybou. Jej lov je na rozdiel od ostatných druhov slovenských rýb povolený iba dva mesiace v roku (november, december).

Ako TASR informoval Peter Križek z odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu, hlavátka je endemitom dunajského povodia. Na Slovensku je jej výskyt viazaný do väčších tokov v podhorskej zóne ako Váh (najmä v okolí Strečna a ďalej až po Ružomberok), Turiec (chránené nálezisko hlavátky), Orava, Revúca, v západnej časti dunajského povodia aj rieka Hron (od Žiaru nad Hronom po Brezno). Umelo bola vysadená aj do riek Baltského úmoria (Dunajec, Poprad).

„Výnimočnosť hlavátky spočíva najmä v jej veľkosti. Je to náš najväčší zástupca čeľade lososovité a jeden z najväčších prirodzene sa vyskytujúcich a pôvodných druhov rýb u nás vôbec. Najväčšie úlovky dosahujú dĺžku aj viac ako 120 centimetrov a hmotnosti nad 20 kilogramov. V minulosti však boli zdokumentované aj väčšie exempláre. Zároveň ide o vzácny a ohrozený prvok našej ichtyofauny, ktorý je predmetom ochrany z hľadiska domácej aj európskej legislatívy. Pre športových rybárov predstavuje lov hlavátky pomyselný Olymp rekreačného rybolovu,“ priblížil Križek.

Ako dodal, individuálna ochrana hlavátky až desať mesiacov v roku zodpovedá najmä statusu jej ohrozenia a nízkej početnosti v našich vodách. Mierne stúpajúci trend jej početnosti v posledných rokoch je zapríčinený najmä umelým vysádzaním, bez ktorého by sa vo väčšine tokov už pravdepodobne nevyskytovala. Rada SRZ vysadí ročne do rybárskych revírov asi 9500 kusov hlavátky.

„Zároveň to však svedčí o nepriaznivom stave životaschopných populácií, nakoľko absentuje dostatočná autoreprodukcia tohto druhu v našich vodách,“ uzavrel Križek.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/Michal Svítok


Hlavátka podunajská je reofilný (prúdomilný) druh, vyskytujúci sa v riekach podhorskej zóny. Dorastá do veľkosti aj 1,5 metra a hmotnosti do 50 kilogramov (aktuálne v našich podmienkach zväčša do 20 – 25 kilogramov). Má torpédovitý tvar tela, trojuholníkovitý tvar hlavy s veľkými očami a mohutne vyvinutými čeľusťami. Sfarbenie je sivozelené, červenohnedé, bronzové až tmavohnedé, s tmavými škvrnami. Brucho je belavé, plutvy sú sfarbené do žlta, prípadne do červena. V mladosti sa živí bezstavovcami, v dospelosti najmä rybami, žabami, drobnými cicavcami a vtákmi.

Na lov hlavátky vydávajú organizácie, spravujúce rybárske revíry s jej výskytom, hlavátkové povolenie nad rámec celoslovenského povolenia na rybolov. Jeho cena je od 50 do 150 eur a na ulovenie hlavátky má rybár desať vychádzok. V jednom kalendárnom roku si rybár môže privlastniť iba jednu hlavátku. Pri love je zakázané používať ako nástrahu živú rybku, mŕtvu rybku alebo jej časti. Loviť hlavátku je možné iba spôsobom na prívlač alebo muškárením na umelé nástrahy väčšie ako 15 centimetrov.