Ivanka pri Dunaji 5. augusta (TASR) – Slovenská medicína si pripomína významné výročie narodenia kardiochirurga Ladislava Kuželu. Jeho meno je dodnes späté predovšetkým s prvou transplantáciou srdca v strednej a východnej Európe, ktorú v roku 1968 inicioval a spolurealizoval. V stredu 5. augusta uplynie 100 rokov od jeho narodenia.

Operáciu vykonal spoločne s akademikom Karolom Šiškom. Hoci samotný zákrok pacientka prežila len niekoľko hodín, išlo o prelomový moment v dejinách československej medicíny. Jeho ďalšiu kariéru však výrazne ovplyvnila normalizácia.

Ladislav Kužela sa narodil 5. augusta 1926 v Ivanke pri Dunaji. V roku 1950 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdií prejavoval výrazný talent pre anatómiu a chirurgiu.

Profesionálnu dráhu začal v Ústave normálnej a patologickej anatómie, neskôr sa jeho hlavným pôsobiskom stala II. chirurgická klinika LF UK na Partizánskej ulici v Bratislave, kde od roku 1952 pracoval ako odborný asistent.

Zlomovým bodom v jeho kariére bol študijný pobyt v Spojených štátoch amerických v rokoch 1966 až 1968. Pôsobil na Pacific Medical Center v San Franciscu, ktoré patrilo v tom čase k popredným centrám vznikajúcej transplantológie. Pod vedením skúsených odborníkov získal vedecký titul Master of Clinical Sciences.

Práve počas tohto pobytu dospel k presvedčeniu, že budúcnosť chirurgie nespočíva len v operačnej technike, ale predovšetkým v dôkladnom porozumení pooperačnej fyziológie a mimotelového obehu krvi.

Z USA si Ladislav Kužela priniesol ambíciu zaradiť Slovensko na mapu svetovej kardiochirurgie. Len pol roka po tom, čo Christian Barnard v decembri 1967 v Kapskom Meste uskutočnil prvú transplantáciu srdca na svete, sa v Bratislave začala príprava na historicky prvú operáciu tohto typu v socialistickom bloku.

Operácia sa uskutočnila 9. júla 1968. Lekársky tím pod vedením akademika Karola Šišku a iniciátora výkonu Ladislava Kuželu pristúpil k prvej transplantácii srdca v strednej Európe. Darcom srdca bol 46-ročný muž, ktorý utrpel smrteľné poranenie mozgu pri páde z balkóna. Príjemkyňou sa stala 54-ročná Šarlota Horváthová.

Transplantácia srdca bola v poradí 24. svojho druhu na svete a prvou v stredoeurópskom regióne. Trvala viac ako päť hodín. Približne o 15.00 hodine bolo jasné, že pacientka po operácii žije. Napriek veľkému úsiliu tímu však srdce po piatich hodinách zlyhalo. Šarlota Horváthová zomrela ešte v operačnej sále na následky pridružených ochorení a vysokého stupňa pľúcnej hypertenzie, ktorú vtedajšia medicína ešte nedokázala efektívne zvládnuť.

Hoci medicínsky išlo o prelomový výkon, politický vývoj v Československu Kuželovi neprial. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a nástupe normalizácie sa stal pre režim nepohodlným. Jeho kontakty so Západom, pobyt v USA a nekompromisná povaha viedli k tomu, že bol postupne zbavený vedúcich funkcií, aj možnosti operovať.

V súvislosti s jeho osobou viedla Štátna bezpečnosť (ŠtB) rozsiahly spis pod krycími menami „Egon“ a „Signál“. Evidovala ho ako nepriateľskú osobu tretej kategórie. Zákaz operovať niesol Kužela veľmi ťažko.

Bol preradený do Ústavu experimentálnej chirurgie Slovenskej akadémie vied (SAV), kde sa venoval vedeckej práci, no bez možnosti aktívne operovať. Toto vyčlenenie a profesijné obmedzenia sa podpísali na jeho zdraví. Zomrel 27. mája 1980 vo veku 53 rokov.

Práca Ladislava Kuželu zanechala výraznú stopu nielen v medicínskej praxi, ale aj vo vedeckej činnosti. Je autorom 106 odborných štúdií, článkov a viacerých monografií, ktoré položili základy modernej pooperačnej starostlivosti a fyziológie na Slovensku.

Zaviedol do praxe endokrinnú chirurgiu a moderné postupy pri liečení kardiovaskulárneho systému. V roku 1956 získal Cenu SAV a bol členom viacerých prestížnych medzinárodných chirurgických spoločností.

Na jeho prvenstvo z roku 1968 a následné odborné práce nadviazali po roku 1989 ďalší slovenskí lekári. V noci z 20. na 21. marca 1998 sa v bratislavskom SÚSCH pod vedením Juraja Fabiána uskutočnila prvá úspešná transplantácia srdca v ére samostatného Slovenska. Pacient Štefan Petrík žil s novým srdcom viac ako deväť rokov.

Jeho celoživotný prínos bol ocenený aj dodatočne. V roku 2015 mu obec Ivanka pri Dunaji udelila Cenu obce in memoriam a v roku 2019 bol slávnostne uvedený do Dvorany slávy slovenskej medicíny.