Slovenská Ľupča/Bratislava 23. septembra (TASR) - "Mám jedno veľké želanie, aby dejiny slovenského národa prestali byť dejinami pomsty," povedal počas novembrových udalostí v roku 1989 Roman Kaliský, ktorého po roku 1968 postihli perzekúcie zo strany totalitného režimu. Od narodenia novinára, publicistu, scenáristu, redaktora Kultúrneho života či autora legendárnej reportážnej knihy Obžalovaný, vstaňte!, uplynie v piatok 23. septembra 100 rokov.

Roman Kaliský sa narodil 23. septembra 1922 v Slovenskej Ľupči. V rokoch 1936 - 1943 študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Liptovskom Mikuláši. Štúdium chemického inžinierstva na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT), dnešnej Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave, predčasne ukončil, lebo sa aktívne zapojil do Slovenského národného povstania (SNP). Bojoval v radoch partizánskej brigády Jánošík.

Po skončení druhej svetovej vojny pôsobil v rokoch 1945 - 1949 ako redaktor denníka Práca. Od roku 1948 do roku 1953 bol šéfredaktorom denníka Ľud. Ako dramaturg slovenského dokumentárneho a hraného filmu pracoval v rokoch 1953 – 1956.

Nasledujúcich 11 rokov bol reportérom a publicistom dnes už legendárneho periodika Kultúrny život, v ktorom sa spolu s ďalšími predstaviteľmi redakcie podieľal na prekonávaní stalinistických praktík, kultu osobnosti či schematizmu vo vtedajšej spoločnosti, kultúre, publicistike a reportážnej žurnalistike. To sa prejavilo už v jeho debutovej knihe - zbierke reportáží Dlhá cesta (1961).

Veľký čitateľský záujem vyvolala jeho druhá kniha literárnych reportáží štylizovaných vo forme súdničiek Obžalovaný, vstaňte!, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1963. Viaceré príbehy z knihy sa odohrávajú priamo v súdnej sieni, iné sú vybudované na rozprávaní sudcov a prokurátorov, v ďalších ide o rekonštrukciu kriminálneho činu.

Roman Kaliský v knihe priniesol aj rekonštrukciu známeho prípadu falošných filmárov na Čachtickom hrade (Kto nakrúti Báthoryčku?), alebo strateného poštového vreca s pol miliónom korún, ktorý dostal do pokušenia dedinskú ženu v príbehu Diabol pokušenia.

Spoluautorsky sa podieľal na publikácii Konfrontácia (1969), do ktorej prispel esejou o SNP Rok narodenia: 1944. Bol tiež autorom scenára k televíznej hre Koniec a začiatok (1968).

Od decembra 1967 do roku 1970 pracoval ako redaktor v Slovenskej televízii v Bratislave. Pre svoj kritický postoj k invázii vojsk Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 bol z televízie prepustený, občiansky diskriminovaný, bez možnosti publikovať.

Zamestnal sa ako robotník v bratislavskej Dimitrovke, neskôr sa v Pamiatkostave vyučil za murára a touto profesiou sa živil až do leta 1989. Na jeseň toho istého roku sa publicistickými vystúpeniami v rádiu Slobodná Európa postavil na obranu uväznených disidentov z tzv. bratislavskej päťky.

Po páde komunistického režimu sa vo februári 1990 stal riaditeľom Slovenskej televízie, ale na tomto poste zotrval len do augusta toho istého roku. Od vtedy sa venoval novinárskej a publicistickej tvorbe. Pôsobil ako redaktor v Slovenských národných novinách, Literárnom týždenníku a v rokoch 1993 – 1994 ako zástupca šéfredaktora denníka Slovenská republika. Autorsky spolupracoval aj s denníkmi Národná obroda, Koridor a Pravda.

Bol spoluautorom návrhu Deklarácie Slovenskej národnej rady o štátnej suverenite Slovenskej republiky. V roku 1990 sa aktívne podieľal na vzniku Slovenského syndikátu novinárov a v nasledujúcich rokoch pracoval v jeho riadiacich orgánoch. V roku 1997 vyšiel výber z jeho publicistických prác pod názvom Na poslednom úseku.

Pamätnú medailu svätého Cyrila a Metoda odovzdal dlhoročnému novinárovi a publicistovi v októbri 2002 predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. Cenu Štefana Moyzesa Nadácie Matice slovenskej mu odovzdali v apríli 2009. Cenu Vojtecha Zamarovského za prínos do literatúry faktu dostal v roku 2013. Od roku 2016 udeľuje Literárny fond Cenu Romana Kaliského za významný prínos v oblasti žurnalistiky.

Roman Kaliský zomrel 8. novembra 2015 v Bratislave vo veku 93 rokov.