Mojš/Bratislava 19. júna (TASR) - Patril k výrazným osobnostiam slovenskej architektúry druhej polovice 20. storočia. Meno Štefana Svetka sa spája s ikonickou bratislavskou budovou Slovenského rozhlasu - obrátenou pyramídou, s účelovým zariadením Úrady vlády Slovenskej republiky - hotelom Bôrik, s bratislavským Obytným súborom Medzi jarkami, ale aj s dnes už neexistujúcim amfiteátrom na Búdkovej ceste v Bratislave.

Od narodenia architekta, ktorý sa výrazne podieľal aj na koncipovaní urbanistickej dokumentácie hlavného mesta Slovenska, uplynie 19. júna 100 rokov. Za celoživotné dielo mu udelili v roku 1998 Cenu Emila Belluša, bol tiež dvojnásobným (1964, 1967) laureátom Ceny Dušana Jurkoviča. V roku 2004 získal aj Cenu ministerstva výstavby za projekt sociálnych bytov v bratislavskej Devínskej Novej Vsi a v roku 2006 ho nominovali na cenu CE.ZA.AR za bytové domy na Mikulášskej ulici v Bratislave.

Štefan Svetko sa narodil 19. júna 1926 v obci Mojš v okrese Žilina. Pochádzal zo štyroch detí, mal staršieho a brata a dve mladšie sestry. Základnú školu v rodnej obci navštevoval do konca piateho ročníka. Od šiestej triedy chodil na meštianku vo Varíne, odkiaľ po dvoch rokoch odišiel na žilinské gymnázium, ktoré ukončil v roku 1946. Pôvodne chcel študovať maliarstvo, ale napokon sa prihlásil na architektúru, ktorú úspešne absolvoval v roku 1951 na Českom vysokom učení technickom (ČVUT) v Prahe.

Foto: TASR/Michal Svítok

Už počas štúdia pracoval najprv v ateliéri rekonštrukcie pamiatkových stavieb architekta Dr. Lorenza a v roku 1950 nastúpil do bratislavského Stavoprojektu. Medzi jeho prvé projekty patrila Materská škola v Plaveckom Štvrtku a areál podniku Karpatia v Novom Meste nad Váhom. Základnú vojenskú službu absolvoval vo Vojenskom projektovom ústave. Zaslúžil sa o rekonštrukciu kasární v Kroměříži, vojenských stavieb na Libave, administratívnej budovy v Olomouci či nových kasární v Bučovciach.

Po absolvovaní vojenskej služby sa vrátil do Stavoprojektu a začal pracoval v novovzniknutom Ateliéri č.9, ktorý sa zaoberal stavebným rozvojom Bratislavy. V tomto období uskutočnil aj viacero zahraničných ciest, navštívil nielen Sovietsky zväz a vtedajšiu Juhosláviu, ale aj Spojené kráľovstvo, Nemecko, bol na Svetovej výstave Expo v Montreale či na Kube.

Zo Stavoprojektu po niekoľkých rokoch odišiel a v rokoch 1962 - 1968 pôsobil v Útvare hlavného architekta mesta Bratislava. Bol členom Združenia projektových ateliérov pri Zväze slovenských architektov a pracoval tiež v Štátnom projektovom a typizačnom ústave v Bratislave. Po roku 1989 inicioval založenie Spolku architektov Slovenska a Slovenskej komory architektov a od roku 1991 viedol vlastný ateliér.

Svetko bol autorom či spoluatorom viacerých urbanistických koncepcií Bratislavy a návrhov objektov a budov, ktoré sa stali ikonami moderných architektonických riešení. Najznámejšou je bratislavská budova Slovenského rozhlasu, tzv. obrátená pyramída. Budovu navrhol v spolupráci so Štefanom Ďurkovičom a Barnabášom Kisslingom v 60. rokoch 20. storočia.

Dokončená bola v roku 1983 a od 27. marca 1985 sa z nej pravidelne vysiela. Obrátená pyramída - významná architektonická stavba neskorej moderny - získala titul stavba storočia na Slovensku v kategórii spoločenské stavby. V roku 2017 ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

Okrem budovy Slovenského rozhlasu figuroval ako autor či spoluautor aj pri ďalších významných architektonických dielach, napríklad Hotela Bôrik v Bratislave, Hotela Javorina v Tatranskej Javorine, obytného súboru Medzi jarkami v Bratislave, Amfiteátra 40. výročia SNP na bratislavskej Búdkovej ceste, Hotela Dukla v Bratislave či Bytového súboru na Machnáči v Bratislave, alebo Smerného územného plánu Bratislavy.

Štefan Svetko zomrel 8. septembra 2009 v Bratislave vo veku 83 rokov.