Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 19. november 2026Meniny má Alžbeta
< sekcia Slovensko

Pred 110 rokmi sa narodil František Dibarbora, herec komédie i tragiky

František Dibarbora, archívna snímka. Foto: TASR

František Dibarbora zomrel 4. septembra 1987 v Bratislave vo veku 70 rokov na následky autonehody.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 19. novembra (TASR) - Na scéne Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave sa objavil už v roku 1938, kde s dvoma prestávkami pôsobil do roku 1982. František Dibarbora stvárnil viac ako 200 divadelných a vyše 30 filmových postav zväčša komediálneho charakteru. Od narodenia herca a komika, ktorý sa presadil divadle, filme i v rozhlase, uplynie vo štvrtok 19. novembra 110 rokov.

Svojím bezprostredným humorom dokázal osloviť široké publikum od vážnych divadelných hier až po ľudové estrády. V mladosti aktívne hrával futbal i hokej. Na zelenom trávniku bol dorasteneckým útočníkom bratislavského Slovana a na ľadovej ploche strážil zasa bránku „belasých“. V úlohe futbalového fanúšika sa nezabudnuteľne predviedol zasa v obľúbenej komédii Skalní v ofsajde.

František Dibarbora sa narodil 19. novembra 1916 v Bratislave ako najmladší z ôsmich detí. Jeho otec i predkovia pochádzali z Talianska, z benátskeho regiónu. Pre kariéru herca sa rozhodol v roku 1934, keď začal študovať na bratislavskej Hudobnej a dramatickej akadémii. V dramaticko-umeleckom smerovaní ho podporoval aj otec, čo nebolo v tej dobe úplne obvyklé. Hercov totiž nezriedka v tých časoch „bežní“ ľudia považovali za komediantov, a preto ak dieťa prejavilo túžbu živiť sa divadlom, vyvolávalo to u mnohých rodičov obavy až pocity zahanbenia.

Po skončení akadémie nastúpil vo roku 1938 do činoherného súboru SND. Na jeho javisku sa však objavoval vďaka Jankovi Borodáčovi už ako študent akadémie. Účinkoval, väčšinou v epizódnych úlohách, v inscenáciách Borodáča a Jána Jamnického, Svoj talent však naplno predviedol pod režisérskou taktovkou Ferdinanda Hoffmanna, v ktorého inscenáciách dosiahol prvé veľké úspechy a dokázal, že označenie „komediant“ by bolo pre jeho herecký profil príliš zjednodušujúce.

V roku 1916 sa narodil v Bratislave divadelný a filmový herec, operetný spevák a kabaretiér FRANTIŠEK DIBARBORA.
Foto: ARCHÍV TASR/Jozef Teslík


Hoffmann v roku 1940 zo SND odišiel a činoherný súbor SND opustil aj Dibarbora, stal sa členom operetného súboru, v ktorom strávil dva roky. Účinkoval v operetách Franza Lehára, Emmericha Kálmana i Gejzu Dusíka, v ktorých vystupoval a spieval s takými subretami ako Margita Česányiová či Mimi Kišoňová-Hubová. V roku 1942 sa do SND vrátil, ale o štyri roky neskôr prešiel do novozaloženého divadla Nová scéna ND, v ktorom si zahral po boku Martina Gregora či Ladislava Chudíka.

Do SND sa opäť vrátil v roku 1952 a úspešne sa predviedol v inscenáciách, ktoré režíroval Jozef Budský ako Antigona a tí druhí, Letní hostia, Višňový sad či Šašovská komédia. K jeho nezabudnuteľným javiskovým rolám patrila postava Gejzu Galibu v Žobráckych dobrodružstvách, úloha liftboja v Sóle pre bicie (hodiny) od Osvalda Zahradníka alebo kreácia v satirickej komédii bulharského dramatika Jordana Radičkova Pokus o lietanie.

Vo filme stvárnil nielen komediálne postavy, ale ukázal sa aj v psychologicky širšej polohe. Pred filmovou kamerou debutoval v roku 1938 v dráme Neporažená armáda (1938) českého režiséra Jana Bora. Menšiu úlohu stvárnil v dráme Varúj...!, ktorú režírovali Martin Frič a Paľo Bielik. Svoje širokospektrálne herectvo predviedol v úlohe esesáka Hermana Thieleho v Bielikovom vojnovom filme Vlčie diery (1948). Za stvárnenie nacistického dôstojníka mu udelili v roku 1949 Národnú filmovú cenu. V tom istom roku si zahral aj v známej komédii Katka, ktorú režíroval Ján Kadár.

V 50. rokoch minulého storočia účinkoval v Bielikovej dráme Lazy sa pohli (1952), v komédii Bořivoja Zemena Dovolenka s Andělom (1952), v komédii Štvorylka (1955) režisérov Jozefa Medveďa a Karola Kršku, v snímkach Vladimíra Bahnu Zemianska česť (1957) a Posledná bosorka (1957) alebo v komédii Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958).

Nasledujúce desaťročie odštartoval hlavnou úlohou vášnivého futbalového fanúšika Jána Sekáča v komédii Skalní v ofsajde (1960). Dodnes v televíziách uvádzanú snímku režíroval Lacko a popri Dibaroborovi sa v nej nemenej úspešne predviedli Arnošt Garlaty a Anton Mrvečka. Tí sa v komédii spoločne s ním pokúšajú získať za každú cenu vstupenky na atraktívny futbalový zápas.

V 60. a 70. rokoch rokoch minulého storočia si Dibarbora zahral aj v ďalšej Lackovej komédii Výlet po Dunaji (1962), v Bielikovom dvojdielnom Jánošíkovi (1963), v kriminálke Andreja Lettricha Smrť prichádza v daždi (1965), v Bielikovej historickej dráme Majster kat (1966), v českej rozprávke Bořivoja Zemana Šíleně smutná princezna (1968), v snímke Vladislava Pavloviča Trofej neznámeho strelca (1974) alebo v dráme Jozefa Hollého ml. Smrť šitá na mieru (1979).

Rozsiahla je aj jeho práca pre televíziu. Okrem filmov a seriálov účinkoval tiež v zábavných a estrádnych programoch. Ako výborný rozprávač vtipov sa napríklad predviedol v divácky obľúbenej relácii Vtipnejší vyhráva. Medzi známe televízne projekty sa radia filmy Geľo Sebechlebský (1963), Sám vojak v poli (1964), Čaj u pána senátora (1967), Pštrosí večierok (1969), Portrét Doriana Graya (1969), Bačova žena (1972), Louis Pasteur (1977), Zbojníci (1978), Chlap prezývaný Brumteles (1982) alebo Tá tajovská voda mútna (1987).

František Dibarbora zomrel 4. septembra 1987 v Bratislave vo veku 70 rokov na následky autonehody. Pamiatka na špičkového herca a komika sa nachádza aj v kremnickej Uličke slávnych nosov. V roku 2002 vyšiel v edícii Veľké osobnosti slovenského divadla zborník venovaný hercovi noblesy, komédie i tragiky.



Zdroj: www.csfd.cz; https://www.theatre.sk/vystavy/divadelna-galeria/tvare-slovenskeho-profesionalneho-divadla-cinohra/frantisek-dibarbora