Rajec/Bratislava 19. marca (TASR) – Rudolf Pribiš patril k najvýraznejším postavám sochárskeho umenia na Slovensku v povojnovom období i v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Jeho diela dotvárajú exteriér viacerých miest. V rokoch 1975 – 1982 úzko spolupracoval s architektom Eugenom Kramárom, s ktorým výtvarne dotvoril námestia v Rajci, Rajeckých Tepliciach, Starej Turej a Prievidzi.

V nedeľu 19. marca uplynie 110 rokov od narodenia sochára, medailéra, vysokoškolského učiteľa, národného umelca Rudolfa Pribiša.

Rudolf Pribiš sa narodil 19. marca 1913 v Rajci. Po maturite na gymnáziu v Trenčíne odišiel študovať medicínu do Prahy. Rozhodnutiu stať sa lekárom však začal vážne konkurovať jeho záujem o výtvarné umenie podporený pražským kultúrnym prostredím. Uvažoval najskôr o štúdiu kresby, no napokon mu učarovala hlina. V roku 1935 sa stal žiakom českého sochára Otakara Španiela na pražskej Akadémií výtvarných umení.

Už v roku 1936 získal II. cenu Akadémie výtvarných umení na výstave poslucháčov akadémie v Prahe za reliéf Pitva. O rok neskôr získal I. cenu za reliéf Na pláži.

V rokoch 1939 – 1940 pokračoval v štúdiu na oddelení kreslenia SVŠT (Slovenskej vysokej školy technickej) v Bratislave, pričom sa už profesionálne venoval umeleckej tvorbe. Jeho výtvarný rukopis bol inšpirovaný antickým či staroegyptským umením, odráža však aj temnotu vojnových hrôz, ktorým konkuruje ideál krásy. Samotný mladý umelec sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní.

Po roku 1945 dostal Rudolf Pribiš príležitosť organizovať výtvarný život na Slovensku a stal sa spoluzakladateľom umeleckej skupiny 29. augusta zastrešujúcej vtedajšiu mladú generáciu umelcov. Od roku 1950 pedagogicky pôsobil na novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde bol v rokoch 1963 – 1968 a 1971 – 1974 aj rektorom.

Prvými plastikami vyjadril odpor voči vojne. V roku 1955 odhalili jeho Pamätník obetiam vojny - monumentálne kamenné súsošie v Parku SNP v Žiline venované 10. výročiu vstupu 1. československého armádneho zboru do mesta. Je autorom bronzových dvier obradnej siene Pamätníka Sovietskej armády na bratislavskom Slavíne – za toto dielo získal v roku 1970 titul Laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda a o rok neskôr titul Národný umelec.

Z jeho monumentálnej tvorby sú ďalej známe diela Pomník odboja v Prievidzi, Pomník oslobodenia v Dolnom Kubíne, Žena po kúpeli v Rajeckých Tepliciach, plastika Odpočívajúca v parku Dudinciach, Pamätník osloboditeľov v Starej Turej. Jeho reliéfnu tvorbu predstavujú diela Transfúzna stanica v Bratislave, či reliéfna kompozícia na nádvorí Múzea SNR v Myjave.

Patril medzi zakladateľov slovenskej medailérskej tvorby. Navrhol a realizoval insígnie a medaily viacerých vysokých škôl - Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, VŠVU v Bratislave a jej Hudobnej a Divadelnej fakulty aj Vysokej školy dopravnej v Žiline. Jeho medailérska tvorba pre vysoké školy nadväzovala na rektorské a dekanské insígnie.

Sochár a medailér Rudolf Pribiš zomrel 3. júla 1984 v Bratislave vo veku 71 rokov. "U mňa je to tak, že mi je bližší bôľ ako úsmev. A hlina sa mi stala milenkou, kde nachádzam tíšinu pre svoju ubolenú dušu," vyjadril svoj životný pocit v televíznom dokumente Sochár a čas.



Zdroj: artinvest.sk, rtvs.sk