Veľký Slavkov/Bratislava 17. marca (TASR) - Významnou mierou sa pričinil o vybudovanie tatranských liečební, najmä o vznik sanatória v Tatranskej Polianke. Jeho pôsobenie v oblasti medicíny a športu malo však celosvetový rozmer.

V piatok 17. marca uplynie 150 rokov od narodenia Michala Guhra, lekára, priekopníka klimatoterapie, priekopníka a propagátora lyžovania i sánkovania, prezidenta mnohých športových a kultúrnych združení, veľkého priateľa hôr a nepriateľa chorôb.

Michal Guhr sa narodil 17. marca 1873 vo Veľkom Slavkove ako potomok starobylej spišskej rodiny. Jeho otec bol zámožný roľník a jeden zo zakladateľov Tatranskej Polianky. Prvé štyri triedy gymnázia absolvoval v Kežmarku, vyššie triedy v Rimavskej Sobote, kde si osvojil maďarský jazyk. Štúdium medicíny ukončil v roku 1895 na univerzite v Budapešti.

Po získaní diplomu pôsobil jeden rok vo Viedni ako vojenský posádkový lekár a ďalší rok bol lekárom v meste Berehovo v Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny, aby potom od roku 1897 natrvalo zasvätil svoj život Tatrám. Prvé klimatické sanatórium založil v Tatranskej Polianke v roku 1902.

Michal Guhr okamžite spoznal veľký význam zimných pobytov v Tatrách tak pre šport, ako aj pre liečbu. Zameral sa najmä na Graves-Basedowovu chorobu (autoimunitná choroba štítnej žľazy). Aj vďaka jeho postupom a výskumu sa neskôr stal priekopníkom pri liečbe tohto ochorenia. Svojich pacientov liečil na vtedajšie obdobie dosť netradičným spôsobom, pretože ich "vyhnal" von na lyže a nútil ich športovať.

Medzi prvými zaviedol celoročnú sezónu pre pacientov i pre športovcov k čomu ho viedla vášeň pre lyžovanie, ktorému sa naučil v roku 1901 v Davose. Neskôr sa v Rakúsku zúčastnil na lyžiarskom kurze a v roku 1908 navštívil Švédsko, aby sa oboznámil so severskou technikou.

Venoval sa aktivitám v oblasti cestovného ruchu, turistiky, horolezectva a lyžovania. Prvý verejný kurz vo Vysokých Tatrách usporiadal a osobne viedol v roku 1910. O rok neskôr zorganizoval v spolupráci s Uhorským lyžiarskym klubom prvé medzinárodné preteky Zjazdové behy a skoky na mostíku.

Ako funkcionár bol delegátom Zväzu lyžiarov Československa na prvých troch zimných olympijských hrách (ZOH) v roku 1924 vo francúzskom alpskom mestečku Chamonix, v roku 1928 vo švajčiarskom stredisku St. Moritz a v roku 1932 na americkom kontinente v mestečku Lake Placid.

Ako jediný zástupca Československa sa zúčastnil v roku 1928 v St. Moritz na založení Medzinárodnej federácie športovej medicíny (FIMS) a vo svojej domovine ho zvolili za predsedu organizácie spišských lekárov.

Pozornosť venoval aj sánkarskému športu. V roku 1907 nechal upraviť cestu k Sliezskemu domu na 3200 m dlhú sánkarskú dráhu rekreačného typu. O 55 rokov ju prestavali na 4 km dlhú sánkarskú a bobovú dráhu, na ktorej sa konali aj medzinárodné súťaže.

Od začiatku svojho tatranského pôsobenia sa Michal Guhr aktívne podieľal tiež na činnosti dobrovoľnej horskej záchrannej služby. V roku 1913 vytvoril Tatranské dobrovoľné záchranné združenie, ktoré až do jeho úradného rozpustenia v roku 1919 aj viedol.

Ako predseda Karpatského spolku sa zaslúžil o výstavbu Bilíkovej (pôvodne Guhrovej) chaty na Hrebienku.

Priekopník a propagátor lyžovania Michal Guhr zomrel v nemocnici v Spišskej Sobote na následky sepsy 23. augusta 1933 vo veku 60 rokov.

Od roku 2002 organizuje TJ TATRAN Gerlachov preteky na kolieskových lyžiach - Memoriál Dr. Michala Guhra. Zuzana Kollárová vydala v roku 2015 knihu Dr. Michal Guhr - lekár srdca a duše a v sanatóriu v Tatranskej Polianke otvorili 8. októbra 2019 pamätnú izbu Dr. Guhra, ktorý sa veľkou mierou pričinil o vznik tohto liečebného zariadenia nesúce jeho meno.