Plzeň/Bratislava 19. november (TASR) – Patril medzi najvýznamnejších českých podnikateľov, ktorý nemal v Európe 19. storočia konkurenciu. Vďaka svojej mimoriadnej pracovitosti, inovácii a vízii urobil z mesta piva európsku metropolu strojárstva. Od narodenia špičkového manažéra a šikovného obchodníka Emila Škodu uplynie v utorok 19. novembra 180 rokov.

Emil Škoda sa narodil 19. novembra 1839 v Plzni. Pochádzal zo zámožnej rodiny. Otec František bol uznávaný lekár, ktorý sa stal šéfom zemskej zdravotnej služby a zasadal aj v Ríšskom sneme. Niet divu, že otec chcel, aby syn pokračoval v jeho stopách a chcel mať z neho lekára, pretože toto povolanie považoval za dôstojnejšie. Syna však od detstva fascinovala technika a práve ju túžil študovať. Otec napokon porušil rodinnú tradíciu a s plánmi syna sa zmieril.

Foto: TASR/Roman Hanc

Gymnázium dokončil Emil Škoda v Chebe, kde sa rodina presťahovala potom, keď mu v roku 1854 zomrela matka. Po maturite zamieril na univerzitu. Najskôr do Prahy na Banícku technickú vysokú školu. V piatom semestri však školu prerušil a ako dobrovoľník rakúskej armády odišiel v roku 1859 bojovať do Talianska. Odtiaľ sa vrátil s chronickým ochorením žalúdka, ktoré ho trápilo po celý život. Opäť sa dal na štúdium - univerzitu ukončil v nemeckom Karlsruhe na Strojárskej fakulte Technickej vysokej školy. Po skončení vysokej školy nasledovala prax v zahraničí. Vo Francúzsku, v Anglicku, Spojených štátoch, ale najmä v Prusku spoznával moderné technológie. Keď však vypukla v roku 1866 prusko-rakúska vojna bol Emil Škoda, ako príslušník nepriateľského štátu z Pruska vyhostený a vrátil sa späť do rodnej Plzne.

Foto: TASR - Oliver Ondráš

Po návrate domov sa už čoskoro, ako 27 ročný stal vrchným inžinierom v novo vybudovaných strojárňach grófa Arnošta Valdštejna. Na základe zmluvy, ktorú podpísal s majiteľom v decembri 1866 dostal ročný plat 1500 zlatých a tiež 30 percentný podiel na čistom zisku. Ale už v januári 1867 žiadalo päť vedúcich úradníkov grófa Valdštejna, aby Emila Škodu odvolal. “ Nepožíva u svojich podriadených náležitú úctu, akú má požívať hlavný inžinier pre svoje obsiahle znalosti a odbornú prevahu. Nedôveru, ktorá sa voči súčasnému vedeniu zo dňa na deň čoraz viac prehlbuje, využíva konkurencia a povedie k zániku grófskeho podniku,“ písali v liste majiteľovi podniku. Ten ich hlas nevypočul, postavil sa na stranu hlavného inžiniera a dokonca o necelé tri roky mu závod predal. Kúpna cena bola podľa zmluvy 167.642 zlatých. Popri rodine prišla výrazná finančná injekcia v podobe stotisícového vena aj od budúcej manželky Hermíny Hahnenkammovej, ktorá pochádzala zo známeho a zámožného nemeckého rodu.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Vzápätí potom, ako sa stal Emil Škoda továrnikom začal svoj podnik rozširovať a vylepšovať. Získal mnohé zákazky, medzi nimi napríklad na zariadenie budějovickej plynárne, či v plzenskom pivovare. Počet pôvodných robotníkov sa 33 rýchlo rozrastal a z malého závodu vybudoval továreň, ktorá zamestnávala až okolo štyri tisíc ľudí.

Emil Škoda vybudoval najskôr zlievareň, rozsiahlu kováčsku dielňu a strojáreň. Na začiatku tvorila hlavnú náplň výrobného programu produkcia strojov. Za prvých desať rokov vyšli zo Škodových závodov zariadenia a mechanizmy pre 25 cukrovarov, 11 sladovní, viacero baní a hút. Škoda chcel ale vyrábať viac a najmä modernejšie. Patril medzi prvých, ktorí si uvedomili, že budúcnosť je vo výrobe ocele a tak v roku 1886 vybudoval v Plzni modernú oceliareň s dvoma siemens-martinskými pecami. Oceľovým odliatkom, ktoré tam vyrábali v Európe málokto konkuroval. Mali nielen vynikajúcu pevnosť, ale aj výnimočnú ťažnosť.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

V neskorších rokoch získala firma celý rad prestížnych kontraktov, akými boli napríklad výroba turbín pre elektráreň na Niagarských vodopádoch alebo vzdúvadiel do Suezského prieplavu.

Škodova predvídavosť však slávila úspech predovšetkým v oblasti zbrojného priemyslu, na ktorý sa začal orientovať na sklonku 19. storočia. Od roku 1890 sa stala zbrojárska výroba hlavným predmetom činnosti podniku. Vyrábal zbrane a muníciu pre námorníctvo i pozemné vojsko, najmä ťažké delá a za krátky čas sa stala Škodovka najvýznamnejšou zbrojovkou rakúsko-uhorskej monarchie.

Foto: TASR/Milan Kapusta

S blížiacim sa koncom 19. storočia pretvoril Emil Škoda pôvodne rodinný podnik na akciovú spoločnosť Škodove závody. Dohoda o jej založení bola podpísaná v decembri 1899 s akciovým kapitálom 25 miliónov korún. Emil Škoda sa stal prezidentom a generálnym riaditeľom novej spoločnosti a držiteľom viac ako 50 percent akcií.
Pamätníci spomínali, že ako šéf bol tvrdý i prísny, nemilosrdný, ale spravodlivý. Dobrú prácu ale vedel vždy oceniť a veľmi si ctil remeslo. Na potrestanie neváhal Emil Škoda použiť ani palicu, ktorú nosil so sebou a trestal ňou zamestnancov, keď pracovali lajdácky alebo tempo spomaľovali. Naopak, ak bol s niekoho prácou spokojný, dotyčný mohol počítať nielen s pochvalou, ale priamo na mieste aj s finančnou odmenou.

Foto: ŠKODA AUTO

K svojim zamestnancom pristupoval rovnako prísne, ako k sebe samému. Vyžadoval maximálnu efektivitu a sám im išiel príkladom. Do podniku spravidla prichádzal skoro ráno a opúšťal ho neskoro večer, neraz sa ale stalo, že pracoval aj celú noc. Robotníkom nechával prinášať jedlo priamo na pracovisko, aby nestrácali čas.
Stáť na čele obrovského výrobného gigantu si vyžadovalo extrémnu námahu, navyše, keď chcel mať prehľad o každom detaile. To sa negatívne odrazilo na jeho zdraví. Emil Škoda zomrel 8. augusta 1900 vo vagóne na ceste vlakom z liečenia v kúpeľoch v rakúskom Bad Gasteine. Muž, ktorého meno sa stalo vo svete priemyslu pojmom i renomovanou značkou je pochovaný v rodinnej hrobke na Mikulášskom cintoríne v Plzni s bronzovým nápisom na náhrobku “Emil Ritter von Skoda“.

Za zásluhy o rozvoj priemyslu ho cisár František Jozef I. povýšil do rytierskeho stavu a zároveň menoval za doživotného člena Panskej snemovne – hornej komory Rakúsko-uhorského parlamentu.

Foto: TASR/AP

Hoci sa meno Emila Škodu spája v súčasnosti najmä s výrobou áut, o osobnej doprave pri zakladaní svojej spoločnosti ani nepremýšľal. Pod jeho menom sa vyrábajú autá s dnes už povestným okrídleným šípom od roku 1925, kedy silný podnik kúpil v problémoch sa zmietajúcu spoločnosť Laurin & Klement v Mladej Boleslavy. K podpísaniu zmluvy došlo 20. júla 1925 na zámku Lobeč, ležiacom v stredných Čechách. Spoločná firma sa na začiatku volala Laurin & Klement – Škoda, ale čoskoro sa názov ustálil iba ako Škoda. Prvým autom novej automobilky bola luxusná Škoda-Hispano Suiza - v rokoch 1926 až 1929 vyrobili rovnú stovku týchto áut, pričom prvý kus si prevzal vtedajší prezident Československa Tomáš Garigue Masaryk.

Ján Šmihula