Bystrá/Bratislava 31. marca (TASR) - Medzi významné osobnosti slovenského národno-politického hnutia v druhej polovici 19. storočia patril Samuel Zachej, jeden z hlavných iniciátorov vzniku gymnázia v Kláštore pod Znievom, na ktorom patril k najaktívnejším pedagógom. Nezmazateľnú stopu zanechal aj v Bulharsku, kde sa usadil potom ako odišiel z Uhorska. Od Samuela Zacheja, národovca, pedagóga, novinára a podnikateľa, uplynie v stredu 31. marca 180 rokov.

Samuel Zachej sa narodil 31. marca 1841 v obci Bystrá. Vyrastal v rodine banského úradníka Karola Zacheja a mal štyroch súrodencov. Základné vzdelanie nadobudol v ľudovej škole v rodnej obci. Po jej absolvovaní študoval na gymnáziách v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici, kde v roku 1861 maturoval. Na odporúčanie Štefana Moyzesa študoval v rokoch 1861 - 1962 teológiu v Budapešti a v rokoch 1863 - 1866 filológiu a históriu vo Viedni.

Roky 1866 - 1869 strávil v Budapešti ako novinár. V roku 1869 sa vrátil na Slovensko. V Kláštore pod Znievom spoluzakladal Prvé slovenské patronátne gymnázium aj s vyučovaním jazyka slovenského. Na gymnáziu učil latinčinu, slovenčinu, maďarčinu, nemčinu, zemepis. Po úradnom zrušení gymnázia pôsobil v rokoch 1875 - 1878 ako redaktor a vydavateľ a v roku 1876 sa stal zástupcom riaditeľa sporiteľne v Martine.

Zachejovo národné cítenie sa formovalo už počas gymnaziálnych štúdií. Patril k agilným organizátorom slovenských národných spolkov a účastníkom mnohých podujatí konaných v záujme presadzovania národných práv Slovákov v Uhorsku. Pôsobil v cirkevno-literárnom spolku Kolo a v marci 1863 ako študent teológie zorganizoval v Budapešti slávnosť pri príležitosti tisíceho výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, počas ktorej predniesol legendárnu reč. Vo Viedni ako študent filológie a histórie spoluzakladal Spolok slovenských akademikov, predchodcu neskoršieho Tatrana.

Ako novinár, redaktor či člen redakčnej rady pôsobil v Pešťbudínskych vedomostiach. Spolupracoval s periodikami Národní pokrok, Koruna, Národný hlásnik či Orol. V roku 1876 začal vydávať politický časopis Zora, ktorý však pre jeho obsah uhorské úrady zakázali distribuovať.

Pre národno-buditeľské aktivity sa Zachej stal postupne nežiadúcou osobou, a tak sa v roku 1880 odsťahoval najprv do Bukurešti a neskôr do Bulharska, kde sa usadil v Sofii. V emigrácii pokračoval v národno-politických aktivitách a podnikal. V Bukurešti inicioval v roku 1884 vznik spolku Slovenská družina, ktorého členmi boli predstavitelia tamojšej slovenskej inteligencie.

V Bulharsku si vybudoval povesť šikovného obchodíka a v roku 1907 Zacheja Obchodná a priemyselná komora v Sofii vymenovala za člena odbornej komisie pre riešenie sporov medzi veľkoobchodníkmi a colnými úradmi pri bulharskom ministerstve financií. Bol tiež prostredníkom medzi bulharskými úradmi a slovenskými či českými prisťahovalcami. Stál aj pri vzniku spoločensky najvýznamnejšieho spolku v Bulharsku - Slovanskej besedy, ktorá pomáhala tvoriť verejný a kultúrny život v európsko-slovanskom duchu. V roku 1911 dostal bulharské vyznamenanie Rad sv. Alexandra.

Manželka Samuela Zacheja - Katarína Zachejová, rodená Capková, bola spoluzakladateľkou spolku slovenských žien Živena.

Samuel Zachej, osobnosť národno-kultúrno-politického hnutia Slovákov, novinár, osvetový pracovník, pedagóg, zomrel 4. februára 1918 v Sofii.