Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 16. apríl 2025Meniny má Dana a Danica
< sekcia Slovensko

Pred 250 rokmi zaviedla Mária Terézia prelomové školské reformy

Na archívnej snímke Mária Terézia. Foto: archív TASR - reprodukcia

Základom školskej reformy bolo vybudovanie škôl vo všetkých farských obciach, jej realizáciou boli poverené zvláštne zemské školské komisie.

Bratislava 6. decembra (TASR) – Rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia vydala v decembri 1774 Všeobecný školský poriadok, na základe ktorého sa školy stali štátnymi a v Rakúsku sa zaviedla povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 12 rokov. Išlo o prelomový krok v dejinách školstva a rozhodnutie pomohlo najmä chudobe a nízkopríjmovému obyvateľstvu. V piatok 6. decembra uplynie 250 rokov od tejto významnej udalosti v dejinách Rakúsko–Uhorska.

Realizácia školskej reformy reagovala na novú ekonomickú situáciu. Zložitejšie výrobné postupy vyžadovali postupne čoraz viac pracovníkov aspoň so základným vzdelaním. Vysoké i základné školstvo bolo dlhé obdobie v rukách jezuitov. V roku 1773 však pápež Kliment XIV. Jezuitský rád zrušil a o rok neskôr Mária Terézia vydala Všeobecný školský poriadok, ktorý platil pre západnú časť monarchie. Jeho hlavným autorom bol opát augustiniánskeho kláštora v poľskom meste Zagaň Ján Ignác Felbiger, preslávený tzv. písmenkovou a tabuľkovou metódou výučby.

Základom školskej reformy bolo vybudovanie škôl vo všetkých farských obciach, jej realizáciou boli poverené zvláštne zemské školské komisie. Všeobecný školský poriadok rozlišoval tri druhy verejných škôl: triviálne, hlavné a normálne. O ich zriaďovanie sa starali obce a školskí patróni z radov šľachty.

Na archívnej snímke Ratio educationis.
Foto: TASR - Branislav Račko


Deti z chudobných rodín boli oslobodené od platenia školného. Jednotriedne alebo dvojtriedne triviálne školy sa zakladali vo väčších dedinách alebo pri farách. Jeden učiteľ v nich deti vyučoval čítanie, písanie, počítanie, náboženstvo a základné pracovné a ekonomické znalosti. Vo väčších mestách sa zakladali trojtriedne školy hlavné už s niekoľkými učiteľmi. Pribudla výučba znalostí potrebných pre priemyselnú a poľnohospodársku výrobu. Najvyšší stupeň tvorili školy normálne, zakladané v zemských hlavných mestách. Boli zamerané na prípravu učiteľov. Nad týmito školami stáli potom gymnáziá a univerzity.

Reformu školstva sprevádzal rad ďalších dôležitých opatrení. Už od roku 1775 sa v Prahe začali vydávať učebnice a vznikli tzv. praeparandy na prípravu učiteľov. Ak ich absolvent slúžil v škole vo funkcii pomocníka učiteľa aspoň jeden rok a mal viac ako dvadsať rokov, mohol sa prihlásiť na učiteľskú skúšku. Po jej úspešnom zložení dostal vysvedčenie, v ktorom sa písalo, že "môže byť určený učiteľom". Vytvorenie praeparand ukončilo prijímanie do radov učiteľov ľudí bez pedagogického vzdelania - vojnových veteránov, miestnych občanov alebo zbehlých študentov. Reforma tak začala proces formovania učiteľského stavu a profesionalizácie učiteľov.

Mária Terézia sa po zreformovaní rakúskeho školstva pokúsila aj o reformu škôl v Uhorsku. V roku 1777 schválila osobitnú štátnu normu pre Uhorsko podobnú Všeobecnému školskému poriadku - Ratio educationis. Možnosť chodiť do školy dostali po prvý raz aj dievčatá, ktoré dovtedy nemali takmer žiadnu možnosť oficiálneho vzdelávania.

Ratio educationis nevymedzilo školopovinnosť. Až Jozef II. uzákonil v roku 1788 povinnú školskú dochádzku od 6. do 12. roku a vytýčil aj tresty za jej nedodržiavanie. Povinná školská dochádzka sa však vďaka reakčnej školskej politike uhorských vládnucich kruhov realizovala veľmi pomaly. Vyvrcholila prijatím Politického zriadenia školského v roku 1805. Základnou myšlienkou tohto predpisu bolo, že "Rakúsko nepotrebuje ľudí učených, ale dobrých poddaných". Uhorský parlament prijal zákon o povinnej školskej dochádzke až v roku 1868.

Fico a Plenkovič hovorili o plyne, ocenili posilnenie spolupráce

Fico a Plenkovič sa počas rozhovorov zhodli na viacerých otázkach vrátane potreby posilňovať vzájomný obchod a spolupráce v oblasti nelegálnej migrácie.

- Prezident SR Peter Pellegrini nepodpísal a vrátil Národnej rade SR s pripomienkami na opätovné prerokovanie novelu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

- Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) chce do dvoch týždňov na vládu predložiť uznesenie, ktorým umožní spoluprácu armády s ministerstvom životného prostredia pri mapovaní medveďov.

- Celovečerný koncertný film dokumentujúci tri vystúpenia britskej skupiny Depeche Mode v mexickom hlavnom meste príde do kín koncom tohto roku, oznámila formácia.

- Bývalý vodný slalomár Alexander Slafkovský odstúpil z funkcie predsedu Komisie športu sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky. Na poste pôsobil od 8. marca.

- Vysoko rizikové zápasy talianskej Serie A sa v ďalšej sezóne nebudú hrávať vo večerných termínoch. V stredu to oznámilo tamojšie ministerstvo vnútra, ktoré tak reagovalo na víkendové násilnosti futbalových fanúšikov počas rímskeho derby.

- Polícia zadržala obvineného Daniela B., ktorý čelí podozreniam zo spáchania viacerých trestných činov extrémizmu. Pre TASR to potvrdil hovorca bratislavskej krajskej polície Michal Szeiff.

- Ruský prezident Vladimir Putin bude vo štvrtok s katarským emirom Tamímom bin Hamadom Ál Sáním rokovať o situácii na Ukrajine a na Blízkom východe, uviedol Kremeľ.

- Množstvo podnikateľov v súčasnosti poukazuje na to, ako musia odvádzať tisícky eur mesačne na transakčnú daň, ktoré potom nemôžu ísť na mzdy zamestnancov. Zdôraznilo to v stredu na tlačovej konferencii Progresívne Slovensko.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu odmietli novelu rokovacieho poriadku parlamentu z dielne opozičných poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ.

- Polícia evidovala v súvislosti s utorkovým (15. 4.) futbalovým zápasom medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava desať incidentov, ktoré zadokumentovala ako priestupky.

- Medziročný rast inflácie v eurozóne sa v marci 2025 mierne spomalil na 2,2 % z 2,3 % vo februári.

- Opozičná strana SaS žiada koalíciu, aby z rokovania v Národnej rade SR stiahla novelu zákona o neziskových organizáciách alebo ju pri hlasovaní nepodporila.

- Americký prezident Donald Trump v rozhovore pre televíziu Fox News uviedol, že plánuje predstaviť nový program poskytovania peňazí nelegálnym imigrantom výmenou za ich dobrovoľný odchod zo Spojených štátov.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR začali stredajšie rokovanie diskusiou o novele zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR z dielne opozičného hnutia Slovensko.

- Futbalisti Manchestru United chcú natiahnuť sériu bez prehry v tejto sezóne Európskej ligy (EL) už na dvanásť zápasov.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v stredu ráno odcestoval na oficiálnu návštevu Chorvátska, kde sa stretne s najvyššími predstaviteľmi krajiny, informuje spravodajca TASR.

- Hasiči zasahovali v stredu ráno pri požiari elektrickej kolobežky v pivničných priestoroch bytového domu na Ulici Československej armády v Košiciach.

- Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) opäť pripravuje budovanie protipovodňových opatrení na rieke Slatina v obci Zvolenská Slatina. TASR o tom informoval hovorca SVP Marián Bocák.

- Hokejisti Minnesoty a St. Louis získali záverečné 2 miestenky do play off v Západnej konferencii NHL. Oba tímy o tom rozhodli vo svojom záverečnom zápase v základnej časti v sezóne, Wild zvíťazili v noci na stredu nad Aneheimom 3:2 po predĺžení a Blues nad Utahom 6:1.

- Peruánsky súd v utorok poslal exprezidenta Ollantu Humalu i jeho manželku Nadine Herediovú na 15 rokov do väzenia. Obaja boli obvinení z prijímania nezákonných finančných prostriedkov na úspešnú volebnú kampaň v roku 2011 od brazílskej stavebnej firmy Odebrecht.