Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR a vzniku samostatných republík dospeli predstavitelia HZDS a ODS v brnianskej vile Tugendhat.
Autor TASR
Bratislava 24. novembra (TASR) - Prvého januára 2023 uplynie 30 rokov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR). Jej zrodu, ale aj vzniku samostatnej Českej republiky (ČR), predchádzalo schválenie ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), od prijatia ktorého uplynie v piatok 25. novembra 30 rokov.
Ústavný zákon o zániku federácie prijalo Federálne zhromaždenie (FZ) 25. novembra 1992. Zákon nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Schválený zákon eliminoval ústavný zákon prijatý v roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba prostredníctvom referenda. Na základe nového prijatého zákona a bez predchádzajúceho referenda zanikla 31. decembra 1992 o 24.00 h ČSFR, pričom vznikli dve samostatné republiky - Česká republika a Slovenská republika.
História československej federácie siaha do čias bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii bol prijatý Národným zhromaždením (NZ) Československej socialistickej republiky (ČSSR) 27. októbra 1968. Zákon riešil postavenie Slovenska v rámci ČSSR pretvorením centralistického štátu na federáciu Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR).
Orgánmi federácie boli vláda, Federálne zhromaždenie, prezident a Ústavný súd. Federálne zhromaždenie ČSSR pozostávalo zo Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia federácie, Snemovne národov, v ktorej zastupovalo ČSR 75 poslancov a rovnaký počet bol zo SSR. Zákon o federatívnom usporiadaní ČSSR nadobudol platnosť 1. januára 1969.
Zásadný obrat nastal po novembrových udalostiach v roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi júnových parlamentných volieb z roku 1992 - Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) - prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) už 17. júla 1992 schválili Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR a vzniku samostatných republík dospeli predstavitelia HZDS a ODS v brnianskej vile Tugendhat, kde Vladimír Mečiar a Václav Klaus 26. augusta 1992 podpísali dohodu o rozdelení federácie.
Slovenská národná rada (SNR) prijala 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky (NRSR). Potom už nasledoval len posledný akt zániku federácie, keď poslanci FZ ČSFR pred 30 rokmi schválili spomínaný vládny návrh ústavného zákona o zániku ČSFR.
Ústavný zákon o zániku federácie prijalo Federálne zhromaždenie (FZ) 25. novembra 1992. Zákon nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Schválený zákon eliminoval ústavný zákon prijatý v roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba prostredníctvom referenda. Na základe nového prijatého zákona a bez predchádzajúceho referenda zanikla 31. decembra 1992 o 24.00 h ČSFR, pričom vznikli dve samostatné republiky - Česká republika a Slovenská republika.
História československej federácie siaha do čias bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii bol prijatý Národným zhromaždením (NZ) Československej socialistickej republiky (ČSSR) 27. októbra 1968. Zákon riešil postavenie Slovenska v rámci ČSSR pretvorením centralistického štátu na federáciu Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR).
Orgánmi federácie boli vláda, Federálne zhromaždenie, prezident a Ústavný súd. Federálne zhromaždenie ČSSR pozostávalo zo Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia federácie, Snemovne národov, v ktorej zastupovalo ČSR 75 poslancov a rovnaký počet bol zo SSR. Zákon o federatívnom usporiadaní ČSSR nadobudol platnosť 1. januára 1969.
Zásadný obrat nastal po novembrových udalostiach v roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi júnových parlamentných volieb z roku 1992 - Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) - prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) už 17. júla 1992 schválili Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR a vzniku samostatných republík dospeli predstavitelia HZDS a ODS v brnianskej vile Tugendhat, kde Vladimír Mečiar a Václav Klaus 26. augusta 1992 podpísali dohodu o rozdelení federácie.
Slovenská národná rada (SNR) prijala 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky (NRSR). Potom už nasledoval len posledný akt zániku federácie, keď poslanci FZ ČSFR pred 30 rokmi schválili spomínaný vládny návrh ústavného zákona o zániku ČSFR.
