FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Katolícki biskupi pôsobiaci v Československu vytvorili neformálny zbor bez striktne vymedzených právomocí ešte pred februárovými udalosťami z roku 1948.
Autor TASR
Praha/Bratislava 17. apríla (TASR)- Demokratizačný proces po novembrových udalostiach z roku 1989 zasiahol aj do života katolíckej cirkvi v bývalom Československu. Cirkev sa zbavila štátneho dozoru a v apríli (podľa niektorých zdrojov 17. apríla) roku 1990 ustanovila aj oficiálnu Československú biskupskú konferenciu.
Tá po 23. apríli 1990, keď sa na základe schváleného zákona zmenil názov spoločného štátu Čechov a Slovákov na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku (ČSFR), niesla názov Biskupská konferencia Českej a Slovenskej federatívnej republiky (BK ČSFR).
Katolícki biskupi pôsobiaci v Československu vytvorili neformálny zbor bez striktne vymedzených právomocí ešte pred februárovými udalosťami z roku 1948. Ich činnosť však následne ochromili represie zo strany komunistickej moci v 50. rokoch minulého storočia. Významnú rolu v tomto procese zohrali dva zákony – Zákon o zriadení Štátneho úradu pre veci cirkevné a tiež Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností. Obe právne normy prijal komunistický federálny parlament už 14. októbra 1949.
Biskupskú konferenciu, ktorá v Československu vznikla pred 30 rokmi, už zriadili na základe dokumentu Christus Dominus (dekrét o pastorálnej službe biskupov) schváleného počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965), a ktorý do praxe uviedol pápež Pavol VI. Jej povinnosti a legislatívny rámec stanovil Kódex kánonického práva revidovaný v roku 1983.
Československá biskupská konferencia, resp. BK ČSFR, bola erigovaná krátko pred historickou návštevou pápeža Jána Pavla II. v ČSFR 21. a 22. apríla 1990. Ten po slávnostných bohoslužbách v Prahe a na Velehrade navštívil aj Bratislavu, kde na letisku vo Vajnoroch celebroval slávnostnú svätú omšu. Po jeho návšteve sa apoštolským nunciuom pre ČSFR 30. júna 1990 stal Mons. Giovanni Coppa.
Prvým predsedom BK ČSFR bol František kardinál Tomášek, ktorý sa výrazne podieľal na návšteve pápeža Jána Pavla II. v Československu. Kardinála Tomáška v rokoch 1991 – 1992 vystriedal na čele BK ČSFR arcibiskup Miloslav Vlk, ktorý sa v roku 1994 stal kardinálom.
Konferenciu tvorili dva zbory biskupov - českomoravský na čele s biskupom Františkom Radkovským a slovenský zbor biskupov, ktorého predsedom bol Eduard Kojnok.
Po rozpade ČSFR v roku 1993 zanikla aj BK ČSFR. V Českej republike (ČR) vznikla Česká biskupská konferencia (ČBK) a v Slovenskej republike (SR) ustanovili Konferenciu biskupov Slovenska (KBS).
Prvé samostatné zasadnutie slovenských biskupov, ktorí boli ešte súčasťou spoločnej biskupskej konferencie sa uskutočnilo v dňoch 19. – 20. januára 1993 v Nitre za účasti apoštolského nuncia Giovanniho Coppu a všetkých 14 slovenských biskupov.
Prvým predsedom ČKB sa stal arcibiskup a neskôr kardinál Miloslav Vlk, ktorý vo funkcii pôsobil do roku 2000.
Za prvého predsedu KBS bol zvolený spišský biskup František Tondra, ktorý na jej čele stál v rokoch 1993 - 1994 a 2000 - 2009.
V súčasnosti je predsedom KBS bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý bol za predsedu Konferencie biskupov Slovenska zvolený 22. novembra 2018 štvrtýkrát za sebou.
Tá po 23. apríli 1990, keď sa na základe schváleného zákona zmenil názov spoločného štátu Čechov a Slovákov na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku (ČSFR), niesla názov Biskupská konferencia Českej a Slovenskej federatívnej republiky (BK ČSFR).
Katolícki biskupi pôsobiaci v Československu vytvorili neformálny zbor bez striktne vymedzených právomocí ešte pred februárovými udalosťami z roku 1948. Ich činnosť však následne ochromili represie zo strany komunistickej moci v 50. rokoch minulého storočia. Významnú rolu v tomto procese zohrali dva zákony – Zákon o zriadení Štátneho úradu pre veci cirkevné a tiež Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností. Obe právne normy prijal komunistický federálny parlament už 14. októbra 1949.
Biskupskú konferenciu, ktorá v Československu vznikla pred 30 rokmi, už zriadili na základe dokumentu Christus Dominus (dekrét o pastorálnej službe biskupov) schváleného počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965), a ktorý do praxe uviedol pápež Pavol VI. Jej povinnosti a legislatívny rámec stanovil Kódex kánonického práva revidovaný v roku 1983.
Československá biskupská konferencia, resp. BK ČSFR, bola erigovaná krátko pred historickou návštevou pápeža Jána Pavla II. v ČSFR 21. a 22. apríla 1990. Ten po slávnostných bohoslužbách v Prahe a na Velehrade navštívil aj Bratislavu, kde na letisku vo Vajnoroch celebroval slávnostnú svätú omšu. Po jeho návšteve sa apoštolským nunciuom pre ČSFR 30. júna 1990 stal Mons. Giovanni Coppa.
Prvým predsedom BK ČSFR bol František kardinál Tomášek, ktorý sa výrazne podieľal na návšteve pápeža Jána Pavla II. v Československu. Kardinála Tomáška v rokoch 1991 – 1992 vystriedal na čele BK ČSFR arcibiskup Miloslav Vlk, ktorý sa v roku 1994 stal kardinálom.
Konferenciu tvorili dva zbory biskupov - českomoravský na čele s biskupom Františkom Radkovským a slovenský zbor biskupov, ktorého predsedom bol Eduard Kojnok.
Po rozpade ČSFR v roku 1993 zanikla aj BK ČSFR. V Českej republike (ČR) vznikla Česká biskupská konferencia (ČBK) a v Slovenskej republike (SR) ustanovili Konferenciu biskupov Slovenska (KBS).
Prvé samostatné zasadnutie slovenských biskupov, ktorí boli ešte súčasťou spoločnej biskupskej konferencie sa uskutočnilo v dňoch 19. – 20. januára 1993 v Nitre za účasti apoštolského nuncia Giovanniho Coppu a všetkých 14 slovenských biskupov.
Prvým predsedom ČKB sa stal arcibiskup a neskôr kardinál Miloslav Vlk, ktorý vo funkcii pôsobil do roku 2000.
Za prvého predsedu KBS bol zvolený spišský biskup František Tondra, ktorý na jej čele stál v rokoch 1993 - 1994 a 2000 - 2009.
V súčasnosti je predsedom KBS bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý bol za predsedu Konferencie biskupov Slovenska zvolený 22. novembra 2018 štvrtýkrát za sebou.
