Bratislava 3. marca (TASR) – Hlavné mesto Slovenska zažilo pred 70 rokmi dramatické chvíle, keď zamrznutý Dunaj s masívnymi ľadovými kryhami dlhodobo ohrozoval mesto. Mimoriadne dlhé a intenzívne mrazivé obdobie, ktoré predchádzalo tejto udalosti, vyvrcholilo takmer desať dní trvajúcim rozsiahlym leteckým a delostreleckým bombardovaním rieky. Skončilo sa 3. marca 1956, zabránilo ďalším záplavám a predovšetkým ochránilo piliere bratislavského Starého mosta.

Zamrznutiu Dunaja predchádzala nepretržitá séria 34 za sebou trvajúcich mrazivých dní. Od 26. januára do 28. februára 1956 sa priemerné denné teploty na Slovensku neustále držali pod bodom mrazu. Február toho roku sa s priemernou dennou teplotou -8,85 stupňa Celzia zapísal do histórie ako extrémne chladný mesiac, pričom až 28 dní v mesiaci (išlo o priestupný rok s 29 dňami vo februári) priemerná denná teplota nevystúpila nad nulu.

Najnižšia minimálna teplota bola nameraná 17. februára 1956, keď ortuť teplomera klesla na -24,6 stupňa Celzia. Celkovo bolo v tomto období sedemkrát nameraných minimálnych teplôt pod -20 stupňov Celzia. Vyplýva to z historických meteorologických dát, ktoré TASR poskytol klimatológ Pavol Faško z Odboru klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Foto: TASR/Roller

Extrémne nízke teploty vytvorili ideálne podmienky pre rozsiahle zamrznutie Dunaja a akumuláciu masívnych ľadových krýh, ktoré dosahovali výšku až 1,8 metra. Nahromadené ľadové kryhy v okolí Rusoviec vytvorili tzv. ľadovú zápchu, ktorá spôsobila prudké stúpanie hladiny Dunaja až na kritických 912 centimetrov.

Voda sa vyliala z koryta a zaplavila veľkú časť vtedajšej Petržalky a bratislavského prístavu, čo si vyžiadalo núdzovú evakuáciu obyvateľov a záchranné práce. Najväčšie obavy vyvolával reálny strach, že tlak miliónov ton ľadu by mohol poškodiť alebo úplne zničiť piliere Starého mosta (vtedy Most Červenej armády), ktorý bol jedinou spojnicou medzi brehmi.

Keďže bežné metódy na uvoľnenie ľadu zlyhávali, situácia si vyžiadala mimoriadne riešenie. Do boja s prírodným živlom bolo nasadené letectvo vtedajšej Československej ľudovej armády (ČSĽA) v rámci operácie s krycím názvom „DUNAJ“. Podľa archívnych dokumentov, ktoré TASR sprostredkoval Vojenský historický ústav (VHÚ), začiatok hlavnej ofenzívy sa datuje už na 23. február a akcia trvala do 3. marca 1956. Nasadené boli najmä bitevné lietadlá typu B-33 (licenčná verzia Iliušinu Il-10). Ich posádky deň čo deň zhadzovali špeciálne upravené trhavé bomby na kľúčové miesta ľadovej zápchy.

Foto: TASR/Roller

Cieľom bolo rozbiť ľadovú vrstvu a umožniť prietok vody. Bomby boli nastavené tak, aby vybuchli pod hladinou a tlakovou vlnou rozlámali ľad zdola. Okrem letectva sa na rozbíjanie ľadu používalo aj delostrelectvo (mínomety 82 mm a 120 mm, húfnice 120 mm a 152 mm) a dynamitové nálože odpaľované ženistami.

Obyvatelia Bratislavy tak zažívali nezvyčajné divadlo – výbuchy a otrasy priamo na rieke. Celú operáciu riadilo Veliteľstvo 2. oblasti „Východ“ a medzi kľúčovými osobnosťami boli generálmajor Vlastimil Novák a podplukovník Jan Jergence, veliteľ 52. pontónového pluku. TASR o tom informoval zástupca riaditeľa VHÚ a vojenský historik Peter Šumichrast.

Po dňoch neustáleho dunenia výbuchov a leteckých náletov prišiel zlomový moment. Dňa 3. marca o 17.15 hodine sa konečne poddala celá 15-kilometrová ľadová masa a pohla o niekoľko kilometrov po prúde. Bol to koniec kritického ohrozenia mesta. Počas akcie „DUNAJ“ sa najviac trhavín (v stovkách kilogramov) spotrebovalo na Rusovskom ramene, kde vznikla primárna „zápcha“. Ďalšími cieľmi bombardovania boli Zimný prístav, kde hrozilo zničenie lodí a infraštruktúry, Biskupické rameno, ako aj Malý Dunaj.

Zamrznutie Dunaja spôsobilo aj rozsiahly dopravný a hospodársky kolaps. Dunajská plavba bola na dlhé týždne úplne paralyzovaná, čo viedlo k značným hospodárskym škodám. Extrémne mrazy komplikovali aj pozemnú dopravu a zásobovanie mesta.

Foto: TASR - V. Přibyl

Paradoxne poslednému dňu bombardovania už predchádzalo oteplenie, no obrovské množstvo nahromadeného ľadu a dlhodobé podchladenie rieky viedli k vzniku kritickej situácie. Vzhľadom na masívne rozmery ľadových krýh je možné, že niektoré zvyšky ľadu pretrvali v chránených oblastiach a nánosoch až do začiatku leta.

Dunaj zamŕzal aj v dávnejšej minulosti, pričom prvý historický záznam pochádza z roku 793. V roku 1242 pomohol mongolskému vládcovi Orduchánovi prejsť s armádou cez rieku a o zhruba 500 rokov neskôr, v roku 1813, sa po Dunaji dalo prechádzať s naloženými vozmi.

Foto: TASR - Jožo Teslík

Ľadové povodne, ako tá v roku 1850, ktorá dosiahla výšku 1123 centimetrov a spôsobila rozsiahle škody, sú dodnes pripomínané na historických budovách Bratislavy. Udalosť z roku 1956 zostala v pamäti obyvateľov Bratislavy ako jedna z najdramatickejších zím 20. storočia a potvrdila potrebu lepšej protipovodňovej ochrany.