Praha/Bratislava 19. apríla (TASR) - Revolučné odborové hnutie (ROH) sa po februárovom prevrate v roku 1948 stalo jednou z kľúčových organizácii v šírení komunistickej ideológie. Vzniklo síce dva roky pred tým, ako v Československu prevzali moc komunisti, ale už pri jeho formovaní mala rozhodujúci vplyv Komunistická strana Československa (KSČ). Monopolná odborová organizácia vznikla pred 80 rokmi, rokovanie delegátov na štvordňovom Prvom všeodborovom zjazde v Prahe sa začalo 19. apríla 1946.

Rozvoj odborových združení či organizácií hájacich práva zamestnancov sa vo veľkej začal v 19. storočí, keď v dôsledku priemyselnej revolúcie rástli nielen výrobné podniky, ale aj počty robotníkov. Tí pracovali v nevyhovujúcich pracovných podmienkach, za nízke mzdy a pracovný čas výrazne presahoval osem hodín.

Vznik podnikových odborových organizácií sa nevyhol ani prvej Československej republiky (ČSR), pričom ich prvá výrazná monopolizácia sa začala po jej rozpade v 1938. Na území Protektorátu Čechy a Morava vznikli dve oficiálne organizácie - Národná odborová ústredňa zamestnanecká (NOÚZ) a Ústredná rada odborov (ÚRO), ktorá vznikla až tesne pred koncom druhej svetovej vojny.

Na území vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) bola najpočetnejšou odborovou organizáciou - Slovenské kresťanskosociálne odborové združenie, ktoré režim vojnového štátu rozpustil v roku 1942.

Cesta k vzniku monopolnej ROH sa začala už 6. mája 1945, keď vtedy ešte ilegálna Česká národná rada (ČNR) poverila ÚRO, aby prevzala kontrolu nad odborovými organizáciami či spolkami v Čechách. Po skončení druhej svetovej vojny a obnovení Československa sa do ÚRO združili aj slovenské organizácie. Na čelo ÚRO v tej dobe zvolili komunistu Antonín Zápotockého.

V roku 1946 sa ÚRO zmenila na ROH, pričom jeho vznik schválili delegáti pražského Prvého všeodborového zjazdu, ktorý sa konal od 19. apríla do 22. apríla. Na zjazde bolo prítomných 1237 delegátov zastupujúcich takmer 1,7 milióna odborárov z Čiech a Moravy a 240.000 odborárov zo Slovenska. Význam zjazdu zvýraznila aj prítomnosť vtedajšieho predsedu vlády, ministra národnej obrany, ministra financií a ministra zahraničných vecí spoločne s predstaviteľmi strán združených v Národnom fronte Čechov a Slovákov.

Aj napriek deklarovanej nadstraníckosti mala v ROH rozhodujúci vplyv KSČ. Komunisti definitívnu kontrolu nad ROH prevzali napokon po februárovom prevrate v roku 1948. ROH zohrávalo kľúčovú úlohu v šírení komunistickej ideológie medzi pracujúcimi. Organizovalo rôzne školenia, ktoré mala za cieľ posilniť lojalitu k socialistickému zriadeniu.

Pod jeho záštitou ROH sa konali aj oslavy Medzinárodného dňa žien, dovolenky pracujúcich či rekreačné a prázdninové tábory pre deti a mládež. Členstvo v ROH bolo prakticky povinné a platili sa členské príspevky. Pečiatka ROH zohrávala výraznú úlohu pri ceste či dovolenke do zahraničia. Komunistické odbory slúžili ako jeden z nástrojov kontroly pracujúcich, monitorovali ich pracovné výkony a politické aktivity. Čiastočnú nezávislosť dosiahlo ROH v rokoch 1968 - 1969, ale po nástupe normalizácie sa vplyv KSČ obnovil.

Počas novembrových udalostí v roku 1989 sa verejne prejavila aj nespokojnosť bežných členov ROH. Podnikové výbory ROH podporili dvojhodinový generálny štrajk, ktorý sa konal 27. novembra 1989. V marci 1990 delegáti mimoriadneho všeodborového – všezväzového zjazdu rozhodli o ukončení činnosti ROH a odovzdaní jeho majetku nástupníckym organizáciám.

V súčasnosti je najväčšia odborová centrála na Slovensku Konfederácia odborových zväzov (KOZ) Slovenskej republiky (SR), ktorá funguje ako dobrovoľné združenie viacerých odborových zväzov a zastupuje záujmy zamestnancov na národnej úrovni. Medzi najväčšie a najvýznamnejšie zväzy združené pod KOZ patria: Odborový zväz KOVO (OZ KOVO), Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZ PŠaV) a Energeticko-chemický odborový zväz (ECHOZ).



Zdroj: https://www.cmkos.cz/hotothur/2024/04/Historie-odbory-a-spolecnost.pdf