Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 21. apríl 2025Meniny má Ervin
< sekcia Slovensko

Pred 85 rokmi vznikla v Paríži Slovenská národná rada

Na archívnej snímke Milan Hodža. Foto: TASR - Archív

Na jej čelo sa postavil Milan Hodža, bývalý predseda československej vlády a štyri dni dokonca aj prezident Československa po smrti Tomáša Garrigua Masaryka.

Paríž/Bratislava 22. novembra (TASR) - Snaha slovenskej emigrácie o nové štátoprávne usporiadanie s autonómiou pre Slovensko a vytvorenie nových vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi po obnovení okupovaného a rozdeleného Československa viedla 22. novembra 1939 k vytvoreniu Slovenskej národnej rady (SNR). V piatok 22. novembra uplynie 85 rokov od vzniku parížskej SNR.

Vznikla v Paríži ako vrcholný orgán slovenského zahraničného odboja a na jej čelo sa postavil Milan Hodža, bývalý predseda československej vlády a štyri dni dokonca aj prezident Československa po smrti Tomáša Garrigua Masaryka.

Hodža bol síce za obnovenie Československa, ale na zásade práva Slovákov starať sa o svoje veci samostatne, s výnimkou zahraničnej politiky, vojska, financií, obchodu a dopravy, kde sa malo postupovať spoločne. V snahe vyhnúť sa obvineniam zo separatizmu, transformoval Hodža začiatkom roka 1940 SNR na Česko-Slovenskú národnú radu (Č-SNR) a na spoluprácu pribral aj niekoľkých Čechov nespokojných s politikou prezidenta v exile Edvarda Beneša.

Na ustanovujúcej schôdzi Hodža kritizoval neustanovenie dočasnej vlády, nedostatočné zastúpenie Slovákov v Československom národnom výbore a odmietanie spolupráce so slovenskými politikmi. Ustanovenie Č-SNR Hodža oficiálne oznámil Benešovi 6. februára 1940 a vyzval ho na rokovanie o spolupráci. Beneš to však odmietol a zo sporu vyšiel víťazne. Hodža sa následne stiahol a od roku 1941 pôsobil v USA.

Dejiny slovenského parlamentarizmu úzko súvisia so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. V júli revolučného roka 1848 začali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni.

V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy.

Prvá SNR sa sformovala v dňoch 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru a Františka Zacha, náčelníka štábu.

SNR sa stala aj prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, ktorý sa postavil na čelo ozbrojeného odporu proti maďarskej nadvláde a bojoval za národné požiadavky Slovákov. Jej programové ciele boli sformulované v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.

Dobrovoľnícky zbor, ktorý pozostával z asi 300 mužov, opustil Viedeň 17. septembra 1848. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ďalších približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.

O deň neskôr SNR vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala na celonárodné povstanie. Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať vojenské posádky, ale 28. septembra 1848 po bojoch s uhorskou domobranou a cisárskymi vojskami povstalecké jednotky ustúpili opäť za rieku Morava.

Po septembrovom slovenskom povstaní predstavitelia SNR rozhodli v rokoch 1848 - 1849 organizovať už len výpravy slovenských dobrovoľníkov začlenených do rakúskej armády pod rakúskym vojenským velením. Začali sa v decembri 1848, pričom slovenský dobrovoľnícky zbor rozpustili v novembri 1849. V tom istom roku na jeseň skončila svoju činnosť aj prvá SNR.



zdroj: www.sav.sk

Putin podľa Kremľa nenariadil predĺženie „veľkonočného prímeria“

Obe strany konfliktu sa počas prímeria obvinili z jeho porušovania.

- Libanonské úrady zadržali niekoľko osôb, ktoré podľa všetkého plánovali raketové útoky na Izrael. Armáda v nedeľu uviedla, že zaistila ich zbrane, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ostro kritizovalo americkú televíziu Fox News za to, že v popisku reportáže omylom označila Kyjev za „ruské mesto“. TASR o tom informuje na základe nedeľňajšej správy agentúry DPA.

- Prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová v reakcii na sobotné (19. 4.) vyhlásenie Úradu vlády (ÚV) SR. GP zároveň považuje za nenáležité, aby úrad vlády hodnotil postupy prokurátora v predmetnej veci.

- Ruský prezident Vladimir Putin nevydal nariadenie o predĺžení prímeria ktoré vyhlásil v sobotu v bojoch na Ukrajine, a preto sa o polnoci moskovského času skončí. Uviedol to v nedeľu popoludní hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

- Spojené Štáty by podľa zvažovaného nariadenia Bieleho domu údajne mohli drasticky obmedziť svoje diplomatické pôsobenie v Afrike a tiež zrušiť úrady ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa venujú zmene klímy, otázkam demokracie či ľudským právam.

- Zásoby plynu na Ukrajine sú na historickom minime a je možné, že Kyjev bude musieť na zabezpečenie nasledujúcej zimnej sezóny doviezť viac než 6 miliárd kubických metrov (m3) suroviny. Uviedol to bývalý šéf ukrajinskej prepravnej sústavy GTSO Serhij Makogon.

- V Poľsku od štvrtka (17. 4.) rozšírili zákaz fotografovania na približne 25.000 objektov. Tieto objekty budú označené novým výstražným symbolom. Za porušenie zákazu môže hroziť pokuta, zadržanie alebo konfiškácia fotografickej techniky.

- Izraelská armáda v nedeľu priznala zlyhania pri informovaní o zabití zdravotníkov v Pásme Gazy, zástupcu veliteľa vojenskej jednotky prepustia. Armáda počas vyšetrovania zabitia nenašla známky popravy.

- Pri izraelských leteckých útokoch v Pásme Gazy v nedeľu zahynulo najmenej 25 ľudí vrátane detí, oznámil tamojší úrad pre civilnú obranu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

- Britský kráľ Karol III. a jeho manželka kráľovná Kamila v nedeľu pozdravili účastníkov veľkonočnej bohoslužby v Kaplnke sv. Juraja na Windsorskom hrade. Bohoslužba je dôležitým termínom v kalendári monarchu ako hlavy anglikánskej cirkvi, informoval Reuters.

- Ruský prezident Vladimir Putin a starosta Moskvy Sergej Sobjanin sa pripojili k ostatným veriacim na veľkonočnej bohoslužbe. Viedol ju najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi a podporovateľ Putina patriarcha Kirill, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

- Británia v nedeľu oznámila, že jej stíhačky tento týždeň vzlietli k ruským lietadlám, ktoré sa pohybovali nad Baltským morom blízko vzdušného priestoru Severoatlantickej aliancie (NATO). Incidenty sa odohrali v utorok a vo štvrtok.

- Skupina na podporu islamu a moslimov (GSIM/JNIM), ktorá je odnožou teroristickej siete al-Káida oznámila, že zabila 70 vojakov pri raziách na dvoch vojenských stanovištiach na severe Beninu.

- Jednu obeť a jedného zraneného si vyžiadal nedeľný izraelský útok na juhu Libanonu, uviedlo libanonské ministerstvo zdravotníctva. Izrael útok podnikol aj napriek prímeriu, ktoré vládne medzi ním a libanonským militantným hnutím Hizballáh.

- Polícia v reakcii na vyhlásenie Úradu vlády (ÚV) SR k prípadu obvineného Daniela B. deklaruje, že si plní úlohy, ktoré jej určujú zákony, ústava a medzinárodné zmluvy. Podotýka však, že sa nevyjadruje ku komunikácii iných štátnych orgánov.

- Národná diaľničná spoločnosť (NDS) začne po veľkonočných sviatkoch s opravou vozovky na diaľnici D1 pri Považskej Bystrici. Informovala o tom mediálna komunikácia NDS.

- V meste Fiľakovo v okrese Lučenec došlo v noci na nedeľu k rozsiahlemu požiaru polyfunkčnej budovy. Na mieste udalosti zasahovalo 38 profesionálnych i dobrovoľných hasičov.

- Americký prezident J. D. Vance sa na Veľkokonočnú nedeľu krátko stretol s pápežom Františkom, ktorý sa zotavuje zo zápalu pľúc. Oznámil to Vatikán, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas Veľkonočnej nedele vyzval Ukrajincov, aby nestrácali vieru a uviedol, že „skôr či neskôr zlo ustúpi“.

- Polícia začala trestné stíhanie v súvislosti so sobotnou zrážkou vlaku a dvoch osôb v Bratislave, pri ktorej prišla o život 27-ročná žena. TASR o tom informoval bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.