Attack on Prime Minister
News in English
Prezident Ivan Gašparovič mu udelil 3. januára 2012 Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti mikrobiológie a genetickej toxikológie.
Autor TASR
Bratislava 3. februára (TASR) – Významný slovenský mikrobiológ a pedagóg prof. RNDr. Libor Ebringer DrSc. popri svojej vedeckej a výskumnej práci prispel k tomu, že Európska únia uznala bryndzu za chránený výrobok zo Slovenska. Prezident Ivan Gašparovič mu udelil 3. januára 2012 Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti mikrobiológie a genetickej toxikológie a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
V stredu 3. februára uplynie 90 rokov od narodenia významného vedca.
Libor Ebringer sa narodil sa 3. februára 1931 v Bratislave. Po ukončení gymnázia absolvoval štúdium odboru biológia a mikrobiológia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Od skončenia vysokoškolských štúdií v roku 1956 na tejto fakulte pôsobil ako učiteľ rôznych kvalifikačných stupňov.
Od roku 1962 sa špecializoval na výskum mikroorganizmov. Najcennejšími výsledkami jeho výskumov sú originálne práce o nových účinkoch antibiotík. V rokoch 1963 – 1964 stážoval na Lekárskej fakulte v Sao Paule. Zo svojho prvého študijného pobytu v zahraničí napísal aj populárno-vedecký cestopis Brazília – zem neznáma?, ktorý vydala Slovenská akadémia vied (SAV) v roku 1967.
V roku 1972 ho zvolili za člena redakčnej rady prestížneho časopisu Antimicrobial Agents and Chemotherapy vydávaného vo Washingtone ako prvého a jediného zástupcu východnej Európy. Absolvoval prednáškové turné v USA. Stal sa dlhodobým členom redakčnej rady časopisu Folia Microbiologica.
V roku 1974 zaviedol nový laboratórny testovací systém na stanovovanie mutagénov a potenciálnych karcinogénov (tzv. Amesov test). Dokázal tak zdravotné riziko, ktoré znamenala organická kyselina na báze nitrofuránov – hoci svetová veda už v tom čase zaraďovala nitrofurány medzi potenciálne karcinogény, v Československu sa táto látka často používala v potravinárstve, predovšetkým na stabilizáciu vín. Vďaka pomoci Ebringera a jeho študentov sa látku i napriek politickému odporu podarilo zakázať.
V roku 1980 Libora Ebringera poverili zriadením Ústavu molekulárnej a subcelulárnej biológie s celouniverzitným pôsobením. Rešpekt si získal tiež nekompromisným upozorňovaním na politicko-protekcionársky prístup pri udeľovaní vedeckých a pedagogických hodností.
V rokoch 1990 až 1992 sa Ebringer začal venovať problematike probiotík. Je držiteľom dvoch patentov v tejto oblasti a autorom prvého slovenského probiotického preparátu Enterococcus forte + selén. Zaviedol tiež výrobu prvých slovenských napolitánok s obsahom probiotík.
Od roku 2002 sa venoval probiotickým účinkom tradičnej bryndze. Dokázal, že sa vyznačuje vzácnymi zdravotne prospešnými vlastnosťami. Prispel významnou mierou k tomu, že EÚ schválila 17. júla 2008 slovenskú bryndzu ako tretí chránený výrobok zo Slovenska. Patril k propagátorom pravej salašníckej bryndze, ale aj ďalších mliečnych výrobkov a ich významu pre výživu človeka.
Dokopy Libor Ebringer uverejnil vyše 200 článkov v odborných väčšinou karentovaných časopisoch. Bol členom vedeckých rád UK, Prírodovedeckej a Lekárskej fakulty UK, aj Ostravskej Univerzity. V prvých demokratických voľbách po Novembri '89 ho zvolili za člena Predsedníctva SAV (1990-1992), dlhodobo vykonával funkciu podpredsedu (1983 – 1992) a predsedu (1992 –1998) Československej mikrobiologickej spoločnosti. Bol organizátorom a spoluorganizátorom viacerých vedeckých konferencií a Svetového mikrobiologického kongresu v Prahe v roku 1994. Bol tiež členom správnej rady prezidentskej nadácie Havel-Kováč, ktorej hlavnou náplňou bolo v období po rozdelení ČSFR umožniť štúdium slovenských študentov v Česku a naopak. Od roku 2005 bol emeritným profesorom na Prírodovedeckej fakulte UK.
Libor Ebringer bol okrem iných ocenení nositeľom zlatej medaily UK a zlatej čestnej plakety SAV, Ceny primátora hlavného mesta Bratislavy a Radu Ľudovíta Štúra II. triedy. Zomrel v Bratislave 11. mája 2015.
V stredu 3. februára uplynie 90 rokov od narodenia významného vedca.
Libor Ebringer sa narodil sa 3. februára 1931 v Bratislave. Po ukončení gymnázia absolvoval štúdium odboru biológia a mikrobiológia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Od skončenia vysokoškolských štúdií v roku 1956 na tejto fakulte pôsobil ako učiteľ rôznych kvalifikačných stupňov.
Od roku 1962 sa špecializoval na výskum mikroorganizmov. Najcennejšími výsledkami jeho výskumov sú originálne práce o nových účinkoch antibiotík. V rokoch 1963 – 1964 stážoval na Lekárskej fakulte v Sao Paule. Zo svojho prvého študijného pobytu v zahraničí napísal aj populárno-vedecký cestopis Brazília – zem neznáma?, ktorý vydala Slovenská akadémia vied (SAV) v roku 1967.
V roku 1972 ho zvolili za člena redakčnej rady prestížneho časopisu Antimicrobial Agents and Chemotherapy vydávaného vo Washingtone ako prvého a jediného zástupcu východnej Európy. Absolvoval prednáškové turné v USA. Stal sa dlhodobým členom redakčnej rady časopisu Folia Microbiologica.
V roku 1974 zaviedol nový laboratórny testovací systém na stanovovanie mutagénov a potenciálnych karcinogénov (tzv. Amesov test). Dokázal tak zdravotné riziko, ktoré znamenala organická kyselina na báze nitrofuránov – hoci svetová veda už v tom čase zaraďovala nitrofurány medzi potenciálne karcinogény, v Československu sa táto látka často používala v potravinárstve, predovšetkým na stabilizáciu vín. Vďaka pomoci Ebringera a jeho študentov sa látku i napriek politickému odporu podarilo zakázať.
V roku 1980 Libora Ebringera poverili zriadením Ústavu molekulárnej a subcelulárnej biológie s celouniverzitným pôsobením. Rešpekt si získal tiež nekompromisným upozorňovaním na politicko-protekcionársky prístup pri udeľovaní vedeckých a pedagogických hodností.
V rokoch 1990 až 1992 sa Ebringer začal venovať problematike probiotík. Je držiteľom dvoch patentov v tejto oblasti a autorom prvého slovenského probiotického preparátu Enterococcus forte + selén. Zaviedol tiež výrobu prvých slovenských napolitánok s obsahom probiotík.
Od roku 2002 sa venoval probiotickým účinkom tradičnej bryndze. Dokázal, že sa vyznačuje vzácnymi zdravotne prospešnými vlastnosťami. Prispel významnou mierou k tomu, že EÚ schválila 17. júla 2008 slovenskú bryndzu ako tretí chránený výrobok zo Slovenska. Patril k propagátorom pravej salašníckej bryndze, ale aj ďalších mliečnych výrobkov a ich významu pre výživu človeka.
Dokopy Libor Ebringer uverejnil vyše 200 článkov v odborných väčšinou karentovaných časopisoch. Bol členom vedeckých rád UK, Prírodovedeckej a Lekárskej fakulty UK, aj Ostravskej Univerzity. V prvých demokratických voľbách po Novembri '89 ho zvolili za člena Predsedníctva SAV (1990-1992), dlhodobo vykonával funkciu podpredsedu (1983 – 1992) a predsedu (1992 –1998) Československej mikrobiologickej spoločnosti. Bol organizátorom a spoluorganizátorom viacerých vedeckých konferencií a Svetového mikrobiologického kongresu v Prahe v roku 1994. Bol tiež členom správnej rady prezidentskej nadácie Havel-Kováč, ktorej hlavnou náplňou bolo v období po rozdelení ČSFR umožniť štúdium slovenských študentov v Česku a naopak. Od roku 2005 bol emeritným profesorom na Prírodovedeckej fakulte UK.
Libor Ebringer bol okrem iných ocenení nositeľom zlatej medaily UK a zlatej čestnej plakety SAV, Ceny primátora hlavného mesta Bratislavy a Radu Ľudovíta Štúra II. triedy. Zomrel v Bratislave 11. mája 2015.
