Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 5. december 2025Meniny má Oto
< sekcia Slovensko

Predĺženie funkčného obdobia nie je podľa ZMOS a rezortu témou dňa

Na snímke Jozef Božik. Foto: TASR - Henrich Mišovič

Ministerstvo vnútra rovnako podotklo, že dĺžka volebného obdobia je na diskusiu, ale nie na rozhodnutie.

Bratislava 31. júla (TASR) - Téma predĺženia funkčného obdobia volených zástupcov nie je témou dňa, ale je témou, ktorá úzko súvisí s modernizáciou a stabilitou fungovania územnej samosprávy. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ju vníma ako vhodnú na širšiu odbornú diskusiu do budúcnosti, nie ako bezprostrednú legislatívnu prioritu. Rovnako na diskusiu a nie na rozhodnutie ju považuje aj Ministerstvo vnútra (MV) SR. Uviedli to pre TASR v reakcii na opozičné Progresívne Slovensko (PS), ktoré návrh predĺžiť funkčné obdobie zo štyroch na päť rokov považuje za zbytočný.

„Nie je to politická požiadavka, ale téma na zváženie v kontexte celkového posilňovania funkčnosti samosprávy,“ skonštatoval predseda ZMOS Jozef Božik.

Spoločnosť i samotné obce a mestá čelia podľa neho čoraz zložitejším výzvam, a to od potreby digitalizácie a profesionalizácie riadenia až po plnenie kompetencií a zvyšovania nároku na ich kvalitný výkon. Poukazuje zároveň na fakt, že ak samosprávy majú „niečo dať“, teda napĺňať vyššie očakávania a zavádzať systémové zmeny, musia zároveň „niečo dostať“, napríklad viac času na ich reálne zavedenie a vyhodnotenie dosahov.

Jedným z nástrojov môže byť práve predĺženie volebného obdobia, teda funkčného obdobia volených zástupcov z doterajších štyroch na päť rokov. Zlepšili by sa tým podmienky pre strategické plánovanie a realizáciu rozvojových projektov. „V praxi totiž štyri roky často nestačia na celý cyklus, od identifikácie potrieb, prípravy projektov, schvaľovania v zastupiteľstve až po samotnú implementáciu a vyhodnotenie dosahov,“ podotkol Božik s tým, že v mnohých európskych štátoch je funkčné obdobie päťročné i dlhšie, a to pre zvýšenie efektivity verejnej správy, posilnenie zodpovednosti i dlhodobej vízie v riadení obcí a miest.

Ministerstvo vnútra rovnako podotklo, že dĺžka volebného obdobia je na diskusiu, ale nie na rozhodnutie. Odbornej diskusii na túto tému sa síce nebráni, zároveň však zdôrazňuje, že predtým je potrebné vyriešiť otázku obcí, kde nikto nechce kandidovať za starostu či do obecného zastupiteľstva. „Každému rozhodnutiu však musí predchádzať diskusia s predstaviteľmi samospráv,“ poznamenal hovorca MV SR Matej Neumann s tým, že v prvom rade sa treba sústrediť na rovnaký meter v zákonoch, týkajúcich sa obcí a samosprávnych krajov a tiež je potrebné venovať energiu zákonu o hlavných kontrolóroch.

O prvotnom kroku v podobe stabilizácie situácie a až následne o prístupe k decentralizácii hovorí aj štátny tajomník MV SR Michal Kaliňák. Rezort vnútra podľa neho pripravuje v spolupráci s Parlamentným inštitútom sériu okrúhlych stolov, ktoré majú dať priestor na odbornú diskusiu a participáciu všetkých relevantných subjektov. Začať sa majú v septembri. „V pomerne krátkej dobe predložíme na vládu zriadenie Rady vlády pre verejnú správu a následne aj pracovné skupiny k modernizácii rôznych oblastí verejnej správy,“ doplnil Kaliňák.

PS tento týždeň vyzvalo ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD), aby bola akákoľvek diskusia o zmene funkčného obdobia súčasťou komplexnej modernizácie samospráv za účasti odbornej verejnosti aj opozičných expertov. Návrh na predĺženie funkčného obdobia však považuje za zbytočný. Podotýka pritom, že štvorročné funkčné obdobie je štandardom v najväčšej časti európskych krajín a postačuje na to, aby sa ich mestá a obce rozvíjali.

„Absolútna väčšina európskych krajín nehľadala cestu k novým investíciám v predlžovaní volebného obdobia, ale reforme územia a znižovaniu počtu malých samospráv, ktorej sa súčasná vláda už dva roky vyhýba,” poznamenalo PS, podľa ktorého by starostom či primátorom skôr pomohlo, keby štát zjednodušil administratívne, schvaľovacie a kontrolné procesy.