< sekcia Slovensko

Predsedom SaS zostáva Richard Sulík

Na snímke staronový predseda SaS Richard Sulík Foto: TASR/František Iván

Predsedu volí stranícky kongres na štyri roky.

Prešov 16. marca (TASR) - Richard Sulík zostáva na čele SaS. Na ďalšie štyri roky ho do funkcie zvolilo 134 liberálov, ktorí mu v dnešnej tajnej voľbe na kongrese strany v Prešove dali svoj hlas. Sulíkovho vyzývateľa Jozefa Kollára volilo 121 členov SaS. Strana má necelých 300 členov.

Sulík bezprostredne po vyhlásení výsledkov na tlačovej besede uviedol, že verejnosť mala možnosť v posledných mesiacoch zažiť niečo, čo na slovenské pomery nie je obvyklé a to skutočnú otvorenú volebnú kampaň, teda boj o post predsedu strany.

„Myslím si, že tento boj sme obaja zvládli so cťou. Som veľmi rád a ďakujem členom, že mi vyjadrili opätovne dôveru na ďalšie štyri roky. Moje najbližšie kroky ako nového predsedu budú, že chcem si s Jozefom (pozn. red. Kollárom) sadnúť, chcem sa s ním dohodnúť aké zmeny budeme robiť,“ povedal novozvolený predseda.

Dodal, že s niektorými zmenami, ktoré navrhoval jeho protikandidát súhlasí a tam sa bude usilovať s ním nájsť spoločnú reč.

„Myslím si, že je veľmi dôležité, že SaS napriek tomuto otvorenému boju asi ako by to malo v demokratických stranách byť, tak napriek tomu je jednotnou stranou. Tie vzťahy medzi ľuďmi sú veľmi dobré,“ povedal Sulík.

Na snímke vľavo staronový predseda SaS Richard Sulík prijíma gratuláciu od Jozefa Kollára (vpravo).
Foto: TASR/František Iván
Sulíkov protikandidát vo voľbách Jozef Kollár víťazovi zablahoželal. Konštatoval, že rešpektuje výsledok tejto voľby a doplnil, že na kongrese sa dnes zúčastnilo 257 členov a všetci hlasovali. „Môžem potvrdiť, že tá kampaň, ktorá sa začala v decembri bola na slovenské pomery skutočne korektná a slušná, za čo chcem poďakovať členom SaS z jedného aj z druhého tábora,“ doplnil Kollár. Pripomenul, že spolu s Richardom Sulíkom zakladal túto stranu a vyznáva liberálne hodnoty a vždy ich vyznávať bude, takže napriek prehre vo voľbách predsedu zatiaľ nevidí žiadny dôvod k odchodu zo strany. Podľa neho však bude záležať na tom, ako sa zachová víťaz. Spomenul aj podmienky, ktoré si kladie, aby mohla prebiehať spolupráca so Sulíkom a sú to vraj tie, ktoré prezentoval v posledných dňoch v médiách. „Tie podmienky sú dve. Z toho môjho desatoro, ktoré som na mítingoch v regiónoch našim členom predstavoval, že niektoré z týchto kľúčových bodov si R.Sulík ako nový predseda osvojí a bude ich naozaj napĺňať,“ povedal Kollár. Druhá podmienka sa týkala členov SaS, ktorí ho podporovali vo voľbách predsedu.

„Tá znie, že nebude takpovediac poviem to trošku s nadsázkou 'krágľovať' ľudí, ktorí počas volebnej kampane verejne deklarovali podporu mojej kandidatúre a že sa tým pádom udrží jednota strany,“ zdôraznil Kollár. Dodal, že pri splnení týchto dvoch podmienok je pripravený pracovať v strane s takou vehemenciou a energiou ako doteraz.

„Ešte pred voľbou som sa vyjadril, že toto robiť neplánujem. Oveľa dôležitejšia je pre mňa jednota strany,“ tvrdí Sulík. Konštatoval, že niektoré vecí ohľadom priorít je potrebné si vyjasniť v pokojnejšej atmosfére.



Predsedu volí stranícky kongres na štyri roky. Funkčné obdobie sa dosluhujúcemu šéfovi končí zvolením nového predsedu na riadnom kongrese. Strana bola zaregistrovaná na ministerstve v roku 2009, za šéfa si určila Sulíka. V roku 2010 získala v parlamentných voľbách 12,14 percent, stala sa súčasťou vlády Ivety Radičovej. Tá padla, keďže SaS a pár poslancov Obyčajných ľudí a OKS nezahlasovali za trvalý euroval. Hlasovanie o ňom bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde.

Nasledovali predčasné parlamentné voľby (marec 2012), v ktorých liberáli získali 5,88 percent. Svoju úlohu na výsledku zohrala aj kauza Sasanka, v ktorej účinkoval Sulík s podnikateľom z mafiánskych zoznamov Mariánom Kočnerom. Sulík po tomto volebnom výsledku nechal na straníckom kongrese hlasovať o dôvere voči jeho osobe. Tú aj získal. Sulíka vtedy podporilo 75 percent prítomných delegátov, čo bolo 100 hlasov.


Fotogaléria z Kongresu SaS :



Ľ.Galko a J.Miškov označili kampaň na post predsedu za ostrú, ale korektnú



Kongres strany Sloboda a Solidarita (SaS) v Prešove v sobotu 16. marca 2013. Na snímke vľavo staronový predseda SaS Richard Sulík počas prejavu.
Foto: TASR/František Iván
Volebnú kampaň na post predsedu SaS, ktorá dnes vyvrcholila v Prešove kongresom, kde účastníci za predsedu opätovne zvolili Richarda Sulíka, označil poslanec NR SR Ľubomír Galko za pomerne ostrú, ale podľa neho nevybočila z rámca slušnosti. Podobný názor zastáva aj jeho stranícky kolega Juraj Miškov.

Galko voľby považuje za demokratický súboj dvoch silných kandidátov a výsledok v prospech R. Sulíka, ktorého sám podporoval, ho veľmi teší.

„Ja pevne verím, že tento výsledok stranu SaS posilní, že sa zomkneme ako jeden tím, spravíme hrubú čiaru, pretože doteraz sme sa tri mesiace zaoberali viac sebou, vlastnými straníckymi voľbami. Teraz je našou úlohou, aby sme sa zaoberali Slovenskom pretože Slovensko nás potrebuje,“ povedal Galko.

Myslí si, že na štiepenie strany nie je dôvod, pretože stranu považuje za spolužitie kolegov a keď sú dobre nastavené pravidlá, spolupráca môže byť dobrá.



„Verím, že tie pravidlá, ktoré si nastavíme nás povedú k dobrej spolupráci obidvoch zúčastnených strán, pretože len tak zabezpečíme dobré výsledky,“ konštatoval Galko.

Volebný súboj kandidátov na post predsedu považuje za tvrdý, ale plne demokratický a korektný aj poslanec NR SR Juraj Miškov, ktorý podporoval dnes neúspešného kandidáta na predsedu Jozefa Kollára.

„Výsledok bol veľmi tesný, ten rozdiel naozaj nehovoril o nejakom jasnom víťazstve jedného kandidáta, ale skôr o tom, že obaja boli silní. Obe koncepcie, ktoré predstavovali presvedčili dostatočne veľké množstvo členov,“ povedal Miškov. Doplnil, že vyhrala Sulíkova koncepcia a tento výsledok treba rešpektovať.

Nemyslí si, že by tento volebný výsledok priniesol rozkol v strane. Zdôraznil, že v každej strane, nie len v liberálnej, je úplne v poriadku, pokiaľ existujú v rámci zdieľania spoločných hodnôt a spoločného programu rozdielne pohľady na ďalšie smerovanie a vývoj.



Reakcie na zvolenie R. Sulíka za predsedu SaS



Podpredseda kresťanských demokratov Pavol Abrhan verí, že novozvolený šéf liberálov Richard Sulík sa poučil z minulosti. "Blahoželám pánovi Sulíkovi k opätovnému zvoleniu. Tak ako pred kongresom SaS, tak ani teraz nebudem zaujímať stanovisko. Verím, že z toho minulého obdobia sa pán Sulík poučil a zohľadní v budúcnosti aj chyby, ktorých sa dopustil," uviedol v reakcii pre TASR Abrhan (KDH).

Predseda Mostu-Híd Béla Bugár do vnútorného rozhodnutia SaS hovoriť nechce. "Jednoznačne ale, aby sa lepšie spolupracovalo, musí sa aj pán Sulík naučiť robiť väčšie kompromisy," skonštatoval pre TASR s tým, že má na mysli napríklad situáciu ohľadne schvaľovania eurovalu, ktorá znamenala pád vlády Ivety Radičovej. Kompromisy sú podľa jeho slov potrebné na obidvoch stranách.

Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec, ktorý súboj u liberálov sledoval cez médiá, je presvedčený, že je vždy dobré, keď si členovia politickej strany môžu vybrať. "Rešpektujem vôľu členov SaS a býva dobrým zvykom nezasahovať medzi politickými stranami do vnútrostraníckych vecí, čiže túto zásadu sme držali a nekomentovali proces v priebehu voľby. V tejto chvíli môžem len zablahoželať pánovi Sulíkovi k znovuzvoleniu," reagoval pre TASR.

Skonštatoval, že SDKÚ-DS sa bude vždy usilovať o spoluprácu, ktorá bude na pragmatických základoch a v prospech občanov. "V ekonomických otázkach sme nikdy nemali ďaleko, záleží skôr od pohľadu nového vedenia SaS, ako sa bude pozerať na európsku perspektívu Slovenska, ktorá nás rozdeľovala," uzavrel s tým, že SDKÚ-DS je pripravená na spoluprácu so všetkými stredopravými stranami bez ohľadu na to, kto je ich predseda.

Podľa politológa M. Horského budú liberáli prešľapovať na tom istom mieste

Dnešné opätovné zvolenie Richarda Sulíka za predsedu SaS bude podľa politológa Michala Horského pre liberálov znamenať, že budú naďalej prešľapovať na tom istom mieste, čo sa týka preferencií a podpory verejnosti. Ako poznamenal v reakcii pre TASR, pokračovať tak bude aj slabý hlas liberálov.

"Strana s takým minimálnym potenciálom členskej základne, kde rozdiel vo voľbe predsedu predstavuje ani nie dve desiatky hlasov, sa v zásade aj naďalej potáca na okraji päťpercentných preferencií a parlamentného prepadliska," povedal Horský. Vzhľadom na výsledky voľby si myslí, že delegáti si nevedeli predstaviť ani nové agendy, ani nového lídra a chcú kontinuálne pokračovať v takej činnosti strany, ktorú vo voľbách jednoznačne odmietla verejnosť.

Politológ očakáva, že zvyšné parlamentné opozičné strany budú mať problém pred verejnosťou deklarovať svoju plnohodnotnú spoluprácu so staronovým predsedom SaS. Novovytvárajúce skupinky a frakcie novej pravice budú zasa podľa Horského liberálov považovať za potenčný rezervoár vlastných politických ambícii, z ktorého budú očakávať prebehlíkov do vlastných politických zámerov a cieľov.