Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Za noc vydierania označil Robert Fico nadchádzajúce rokovanie európskych lídrov k viacročnému finančnému summitu v rámci Európskej únie.
Autor TASR
Brusel 7. februára (TASR) - Za noc vydierania označil slovenský premiér Robert Fico nadchádzajúce rokovanie európskych lídrov k viacročnému finančnému summitu v rámci Európskej únie (EÚ). Po neúspešnom novembrovom summite sa dnes najvyšší predstavitelia opäť stretávajú v Bruseli, aby dospeli ku konečnej dohode.
"Nespokojné štáty budú požadovať individuálne darčeky, aby sa kompenzovala ich pozícia, ktorú považujú za nedostatočnú, preto musíme byť obozretní, aby sa neudialo niečo aj poza náš chrbát, kde by sme mohli prísť o nejaké zdroje," uviedol pred začiatkom summitu novinárom Fico. Slovensko patrí spolu s Rumunskom a Poľskom k tým štátom, ktorých peňažná obálka by mala byť na nadchádzajúce sedemročné obdobie vyššia, ako je tomu v aktuálnom období.
Podľa premiéra budú rokovania náročné aj preto, lebo niektoré krajiny, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu, naďalej trvajú na znížení celkového objemu finančných prostriedkov. Posledný návrh hovorí o takmer 972 miliardách eur na roky 2014 až 2020. Veľká Británia, Holandsko, Nemecko či Švédsko však presadzujú dodatočné škrty, ktoré sa pohybujú od 10 do 30 miliárd eur. "Atmosféra je taká, že to opäť bude dlhá noc. Platí pravidlo, že kto nechce spať, tak nech ide do Bruselu," opísal situáciu Fico.
Pozície, s ktorými Slovensko ide na dvojdňové zasadnutie Európskej rady, zostávajú nemenné. "Po prvé, chceme získať viac zdrojov na roky 2014 až 2020, ako sme dostali na roky 2007 až 2013. Druhá priorita je udržať objem finančných prostriedkov v oblasti odstraňovania regionálnych rozdielov," priblížil s tým, že skupina štátov, ktoré patria do zoskupenia Priatelia kohézie, chce vytvoriť tlak na ostatných členov únie, aby nesiahli na peniaze smerujúce do tejto oblasti.
Slovensko tiež presadzuje väčšiu flexibilitu v tom, aby si členské štáty mohli presúvať určité percento pridelených prostriedkov na poľnohospodárstvo z oblasti rozvoja vidieka na priame platby. Novembrový návrh avizuje možnosť presúvať 15 % z týchto peňazí. SR by toto percento chcela zdvihnúť pre tie krajiny, ktorých priame platby sú pod 90 % priemeru EÚ. "Veríme, že slovenským poľnohospodárom takto pomôžeme," poznamenal Fico.
Prioritou zostáva aj primeraná finančná pomoc na vyraďovanie dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Táto suma sa pritom zvýšila zo 105 miliónov na 200 miliónov eur. "Považoval som to za veľký úspech. Verím, že to udržíme," podotkol.
Taktiež si myslí, že niektorí premiéri otvoria otázku škrtov v bruselskej administratíve. "Predpokladám, že krajiny, ktoré chcú veľké škrty v rozpočte, budú otvárať túto tému," avizoval. Fico už na túto tému hovoril s podpredsedom Európskej komisie (EK) Marošom Šefčovičom. "Treba nájsť nejakú rovnováhu, lebo kvalitných ľudí musíte zaplatiť a EÚ potrebuje kvalitných ľudí. Na druhej strane som proti extrémom - nie je možné, aby úradníci mali tak vysoké platy, ako sa o tom hovorí," podčiarkol.
Podľa prieskumu nemeckého periodika Die Welt am Sonntag má okolo 4000 vysokých funkcionárov EÚ vyšší mesačný plat než nemecká kancelárka Angela Merkelová. Merkelová mesačne zarobí 16.275 eur. Asi 4000 vysokopostavených funkcionárov v štruktúrach EÚ pritom dostane mesačne so všetkými príplatkami až 21.310 eur.
"Nespokojné štáty budú požadovať individuálne darčeky, aby sa kompenzovala ich pozícia, ktorú považujú za nedostatočnú, preto musíme byť obozretní, aby sa neudialo niečo aj poza náš chrbát, kde by sme mohli prísť o nejaké zdroje," uviedol pred začiatkom summitu novinárom Fico. Slovensko patrí spolu s Rumunskom a Poľskom k tým štátom, ktorých peňažná obálka by mala byť na nadchádzajúce sedemročné obdobie vyššia, ako je tomu v aktuálnom období.
Podľa premiéra budú rokovania náročné aj preto, lebo niektoré krajiny, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu, naďalej trvajú na znížení celkového objemu finančných prostriedkov. Posledný návrh hovorí o takmer 972 miliardách eur na roky 2014 až 2020. Veľká Británia, Holandsko, Nemecko či Švédsko však presadzujú dodatočné škrty, ktoré sa pohybujú od 10 do 30 miliárd eur. "Atmosféra je taká, že to opäť bude dlhá noc. Platí pravidlo, že kto nechce spať, tak nech ide do Bruselu," opísal situáciu Fico.
Pozície, s ktorými Slovensko ide na dvojdňové zasadnutie Európskej rady, zostávajú nemenné. "Po prvé, chceme získať viac zdrojov na roky 2014 až 2020, ako sme dostali na roky 2007 až 2013. Druhá priorita je udržať objem finančných prostriedkov v oblasti odstraňovania regionálnych rozdielov," priblížil s tým, že skupina štátov, ktoré patria do zoskupenia Priatelia kohézie, chce vytvoriť tlak na ostatných členov únie, aby nesiahli na peniaze smerujúce do tejto oblasti.
Slovensko tiež presadzuje väčšiu flexibilitu v tom, aby si členské štáty mohli presúvať určité percento pridelených prostriedkov na poľnohospodárstvo z oblasti rozvoja vidieka na priame platby. Novembrový návrh avizuje možnosť presúvať 15 % z týchto peňazí. SR by toto percento chcela zdvihnúť pre tie krajiny, ktorých priame platby sú pod 90 % priemeru EÚ. "Veríme, že slovenským poľnohospodárom takto pomôžeme," poznamenal Fico.
Prioritou zostáva aj primeraná finančná pomoc na vyraďovanie dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Táto suma sa pritom zvýšila zo 105 miliónov na 200 miliónov eur. "Považoval som to za veľký úspech. Verím, že to udržíme," podotkol.
Taktiež si myslí, že niektorí premiéri otvoria otázku škrtov v bruselskej administratíve. "Predpokladám, že krajiny, ktoré chcú veľké škrty v rozpočte, budú otvárať túto tému," avizoval. Fico už na túto tému hovoril s podpredsedom Európskej komisie (EK) Marošom Šefčovičom. "Treba nájsť nejakú rovnováhu, lebo kvalitných ľudí musíte zaplatiť a EÚ potrebuje kvalitných ľudí. Na druhej strane som proti extrémom - nie je možné, aby úradníci mali tak vysoké platy, ako sa o tom hovorí," podčiarkol.
Podľa prieskumu nemeckého periodika Die Welt am Sonntag má okolo 4000 vysokých funkcionárov EÚ vyšší mesačný plat než nemecká kancelárka Angela Merkelová. Merkelová mesačne zarobí 16.275 eur. Asi 4000 vysokopostavených funkcionárov v štruktúrach EÚ pritom dostane mesačne so všetkými príplatkami až 21.310 eur.
