Brusel 14. októbra (TASR) - Premiéri Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska sa v stredu večer stretnú v Bruseli, aby deň pred summitom lídrov členských krajín Európskej únie koordinovali spoločné postoje. Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) spája záujem o zachovanie financovania kohéznej a poľnohospodárskej politiky v budúcom dlhodobom rozpočte Únie na roky 2028 – 2034, ako aj kritika systému obchodovania s emisnými povolenkami ETS. V otázke Ukrajiny sa však ich postoje líšia, uviedol v rozhovore pre TASR Lukasz Ogrodnik, analytik Poľského inštitútu pre medzinárodné záležitosti (PISM).

„Ako čistí príjemcovia z rozpočtu EÚ (štáty, ktoré z únijného rozpočtu dostávajú viac peňazí, než doň odvádzajú, pozn. TASR) presadzujú okrem iného štedrú podporu kohéznej a poľnohospodárskej politiky. V tomto smere sa odlišujú od niektorých čistých prispievateľov, najmä od krajín takzvanej koalície šetrných štátov,“ povedal Ogrodnik.

Rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2028 až 2034 sa zintenzívňujú s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka. Medzi členskými štátmi však panujú výrazné rozdiely. Andrzej Sadecki, vedúci oddelenia pre strednú Európu v Centre pre východné štúdie (OSW), upozornil, že krajiny V4 sa môžu počas rokovaní oprieť aj o širšie koalície. Okrem zoskupenia Priatelia kohézie, ktoré združuje 17 členských štátov EÚ, ide podľa neho aj o krajiny so silným poľnohospodárskym sektorom, napríklad Francúzsko. Na druhej strane rokovaní stoja krajiny na čele s Nemeckom, ktoré presadzujú výrazné zníženie celkového objemu rozpočtu a presun príspevkov z tradičných oblastí do nových výziev, ako sú obrana a bezpečnosť.

Krajiny V4 kritizujú aj systém obchodovania s emisnými povolenkami ETS, ktorý považujú za hrozbu pre konkurencieschopnosť ekonomík EÚ. „Túto otázku obzvlášť silno zdôrazňovali premiéri Česka a Slovenska. Krajiny Vyšehradskej skupiny vyzývajú na preskúmanie systému ETS, nie sú však jediné,“ zdôraznil Ogrodnik. Pripomenul, že v marci tohto roka podpísalo desať krajín EÚ vrátane členov V4 list adresovaný predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, v ktorom žiadali preskúmanie tohto mechanizmu.

Sadecki označil energetickú politiku za jednu z kľúčových oblastí spolupráce V4. „Všetky štyri štáty majú silný priemyselný sektor, ktorý potrebuje dostupné ceny energií, aby zostal konkurencieschopný. Krajiny preto kritizujú pravidlá systému ETS a presadzujú nájdenie správnej rovnováhy medzi čistou transformáciou a konkurencieschopnosťou,“ poznamenal.

Spoločný postup krajín V4 má však podľa Ogrodnika svoje limity najmä pri Ukrajine. „V4 spolupracuje v otázkach, v ktorých sa zhoduje. Východná politika - napríklad vnímanie Ruska, otázka uvalenia sankcií naň alebo podpora Ukrajiny, k čomu krajiny V4 pristupujú rozdielne - medzi tieto otázky nepatrí,“ vyhlásil v rozhovore Ogrodnik.

Sadecki však upozornil, že rozdiely v postojoch krajín V4 k vojne medzi Ruskom a Ukrajinou sa po zmene vlády v Maďarsku zmenšili. Za možný spoločný prienik označil podporu odolnosti Ukrajiny voči ruským útokom na energetickú infraštruktúru počas nadchádzajúcej zimy.

Hoci V4 tradične podporuje rozširovanie EÚ, ochota jednotlivých štátov podporovať integráciu Ukrajiny sa podľa slov Ogrodnika líši. „Pred summitom EÚ otvorila Únia ďalšie dva rokovacie klastre v prístupovom procese Ukrajiny. Ochota podporovať Ukrajinu v tomto procese sa však medzi krajinami V4 líši, pričom Maďarsko vyjadruje jasnú skepsu,“ dodal na záver Ogrodnik.

Podľa Sadeckého sa ale po tom, ako Maďarsko prestalo nedávno blokovať prístupový proces s Ukrajinou, môže politika rozširovania opäť stať jedným zo spoločných postojov skupiny. Všetky štyri štáty podľa neho podporujú prístup založený na plnení stanovených podmienok a potrebné reformy kandidátskych krajín pred ich vstupom do Únie.





(osobitný spravodajca TASR Martin Žigo)