FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Hlava štátu zdôraznila, že nie je jedno, na čo sa peniaze, ktoré na obranu idú, využívajú. Ako pripomenul, 20 percent by malo ísť na modernizáciu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. februára (TASR) - Pred členskými štátmi NATO je náročná debata o tom, na aké percento má stúpnuť objem výdavkov na zbrojenie a akým tempom tieto výdavky možno dosiahnuť. Po stretnutí so šéfom NATO Markom Ruttem to uviedol prezident SR Peter Pellegrini. Slovensko si podľa neho uvedomuje morálny investičný dlh do vybavenia Ozbrojených síl SR. Rutte si myslí, že na obranu nebude stačiť vynakladať ani tri percentá HDP ročne. Na konkrétnom cieli je podľa neho potrebné dohodnúť sa v rámci Aliancie.
Hlava štátu zdôraznila, že nie je jedno, na čo sa peniaze, ktoré na obranu idú, využívajú. Ako pripomenul, 20 percent by malo ísť na modernizáciu. "Môžem s radosťou povedať, že na Slovensku až 35 percent výdavkov smeruje na modernizáciu a nielen na samotnú existenciu alebo samotné fungovanie armády," vyhlásil. Dodal, že pre Slovensko bude tiež dôležitá vec nielen zväčšiť objem peňazí vyčlenených na obranu, ale aj zvýšenie podielu, ktorý vyčleníme na modernizáciu.
Pellegrini uviedol, že s Ruttem diskutoval aj o téme projektov dvojakého využitia. Je podľa neho tiež potrebná diskusia, do akej miery takéto projekty majú byť započítavané do výdavkov na obranu.
Rutte pripomenul, že na obranu nebude stačiť vynakladať ani tri percentá HDP ročne a na konkrétnom cieli je potrebné dohodnúť sa v rámci Aliancie. Generálny tajomník zdôraznil, že časový harmonogram, ako tento cieľ dosiahnuť, bude musieť byť ambiciózny. O výdavkoch na obranu by sa podľa neho malo rokovať ešte tento rok v Haagu.
Spomenul, že čoskoro budú musieť všetky krajiny NATO spĺňať aktuálne nastavený minimálny limit výdavkov na obranu, teda dve percentá HDP. Dodal, že to nebude od členských štátov žiadať iba on ako generálny tajomník Aliancie, ale aj americký prezident Donald Trump. Spojené štáty podľa neho chcú mať silné NATO, no ostatné krajiny musia do spoločnej obrany prispievať tiež.
Slovenský prezident zároveň pripomenul, že článok tri Severoatlantickej zmluvy hovorí o tom, že napadnutá krajina sa musí dokázať brániť, kým jej na pomoc spojenci prídu. "Je dôležité, aby sme aj my hovorili priamo aj obyvateľom našich krajín, že je to pre ich bezpečnosť a je našou povinnosťou budovať také ozbrojené sily, ktoré sú schopné zabrániť akémukoľvek tlaku, ktorý by prišiel spoza našich hraníc," uviedol. V tejto súvislosti spomenul, že vojna nie je jedinou hrozbou. Môže prísť masívna nelegálna migrácia či terorizmus.
Hlava štátu deklarovala, že Slovensko je a bude pevným členským štátom Severoatlantickej aliancie a nemá nijaký záujem meniť svoje ukotvenie ako v Európskej únii, tak aj v Aliancii.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte pricestoval vo štvrtok na oficiálnu návštevu Slovenska. Okrem prezidenta sa Rutte stretol aj s ministrom obrany a podpredsedom vlády Robertom Kaliňákom a ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom (obaja Smer-SD)
Hlava štátu zdôraznila, že nie je jedno, na čo sa peniaze, ktoré na obranu idú, využívajú. Ako pripomenul, 20 percent by malo ísť na modernizáciu. "Môžem s radosťou povedať, že na Slovensku až 35 percent výdavkov smeruje na modernizáciu a nielen na samotnú existenciu alebo samotné fungovanie armády," vyhlásil. Dodal, že pre Slovensko bude tiež dôležitá vec nielen zväčšiť objem peňazí vyčlenených na obranu, ale aj zvýšenie podielu, ktorý vyčleníme na modernizáciu.
Pellegrini uviedol, že s Ruttem diskutoval aj o téme projektov dvojakého využitia. Je podľa neho tiež potrebná diskusia, do akej miery takéto projekty majú byť započítavané do výdavkov na obranu.
Rutte pripomenul, že na obranu nebude stačiť vynakladať ani tri percentá HDP ročne a na konkrétnom cieli je potrebné dohodnúť sa v rámci Aliancie. Generálny tajomník zdôraznil, že časový harmonogram, ako tento cieľ dosiahnuť, bude musieť byť ambiciózny. O výdavkoch na obranu by sa podľa neho malo rokovať ešte tento rok v Haagu.
Spomenul, že čoskoro budú musieť všetky krajiny NATO spĺňať aktuálne nastavený minimálny limit výdavkov na obranu, teda dve percentá HDP. Dodal, že to nebude od členských štátov žiadať iba on ako generálny tajomník Aliancie, ale aj americký prezident Donald Trump. Spojené štáty podľa neho chcú mať silné NATO, no ostatné krajiny musia do spoločnej obrany prispievať tiež.
Slovenský prezident zároveň pripomenul, že článok tri Severoatlantickej zmluvy hovorí o tom, že napadnutá krajina sa musí dokázať brániť, kým jej na pomoc spojenci prídu. "Je dôležité, aby sme aj my hovorili priamo aj obyvateľom našich krajín, že je to pre ich bezpečnosť a je našou povinnosťou budovať také ozbrojené sily, ktoré sú schopné zabrániť akémukoľvek tlaku, ktorý by prišiel spoza našich hraníc," uviedol. V tejto súvislosti spomenul, že vojna nie je jedinou hrozbou. Môže prísť masívna nelegálna migrácia či terorizmus.
Hlava štátu deklarovala, že Slovensko je a bude pevným členským štátom Severoatlantickej aliancie a nemá nijaký záujem meniť svoje ukotvenie ako v Európskej únii, tak aj v Aliancii.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte pricestoval vo štvrtok na oficiálnu návštevu Slovenska. Okrem prezidenta sa Rutte stretol aj s ministrom obrany a podpredsedom vlády Robertom Kaliňákom a ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom (obaja Smer-SD)
