Bratislava 21. augusta (TASR) - Podľa prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku bola okupácia Československa v roku 1968 hanebným porušením medzinárodného práva a tragédiou, ktorá priniesla obete a utrpenie, poníženie našej krajiny a jej občanov. TASR informovalo tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR.

"Vpád vojsk do Československa nám dal spoznať a pochopiť tragické dôsledky toho, keď veľká krajina považuje menšiu krajinu za sféru svojho vplyvu," konštatuje sa v stanovisku.



Žiadne dobové politické súvislosti nemôžu podľa neho ospravedlniť ani relativizovať tento akt vojenskej agresie voči vtedajšiemu Československu, ktorá potom pokračovala viac ako 20-ročnou prítomnosťou vojsk sovietskej armády na našom území.

"Preto 21. august 1968 zostane jedným z najtragickejších dátumov v našich novodobých dejinách, ktorý si musíme pamätať nielen kvôli obetiam vojenskej invázie zabitým v auguste 1968, kvôli dlhodobým následkom a dôsledkom pre našu vlasť v minulosti, ale aj pre lepšie pochopenie ohrození v Európe v súčasnosti,"uzatvára vyhlásenie.

PREMIÉR: Ak by nebolo augusta '68, možno by sme na tom boli lepšie ako Rakúsko

Ak by nebolo udalostí, ku ktorým došlo 21. augusta 1968, možno by sme dnes na tom boli lepšie ako Rakúsko alebo ktorákoľvek iná krajina. Vyhlásil to dnes predseda vlády SR Robert Fico, ktorý pravidelne v deň výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa kladie veniec na hrob Alexandra Dubčeka pochovaného na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

"Keby po roku 1968 pokračovalo to, o čom Alexander Dubček sníval, tak by sa asi neurobili také chyby so strategickými majetkami, aké sa urobili po roku 1989. O to viac mala vtedajšia republika šancu byť mimoriadne úspešná," povedal premiér s tým, že 21. augusta 1968 bol v rámci celého Československa prerušený mimoriadne dôležitý obrodný proces.

"Alexander Dubček vždy chcel, aby spoločnosť bola občiansky slobodná a predovšetkým spravodlivá a solidárna. My sa pokúšame nasledovať túto politiku, lebo politika s ľudskou tvárou, o ktorej Alexander Dubček často hovoril, má moje veľké sympatie," priznal Fico. On sám si myslí, že o Slovensku možno povedať, že je to občiansky slobodná krajina. "SR určite patrí medzi najslobodnejšie krajiny vôbec," podotkol.

Šéf exekutívy zároveň deklaroval, že chce, aby SR bola aj solidárne a sociálne spravodlivá. "A to už je úloha politikov orientovaných najmä ľavicovo a sociálno-demokraticky. Myslím si, že sa nám to v rámci možnosti darí," uzavrel.

Pellegrini si pripomenul august 1968 s ľuďmi, ktorí vysielali zo srdca

Foto: TASR/Branislav Račko

Predseda parlamentu Peter Pellegrini si dnes popoludní osobnou návštevou banskobystrického rozhlasového štúdia uctil spomienku na 21. august 1968, deň, keď do bývalého Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy. Toto štúdio v Banskej Bystrici bolo jediným, ktoré po okupácii sovietskych vojsk vysielalo na území Slovenska ešte celý deň. Stalo sa tak vďaka zhode okolností, keďže vojaci ho na rozdiel od ostatných štúdií nenašli. Do banskobystrického prišli až tesne pred polnocou, teda 24 hodín po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na československé územie.

Predseda NR SR Pellegrini sa stretol a porozprával s vtedajšími pracovníkmi, ktorí v tom čase zabezpečovali vysielanie. Medzi nich patril technik Milan Janák, Karol Demuth, ktorý fotografoval vtedajšie udalosti a tiež hlásateľka Hana Kútiková, ktorá dodnes externe spolupracuje s Rádiom Regina.



"Chcel som prejaviť veľkú úctu a vďaku týmto ľuďom za hrdinstvo, ktoré vtedy preukázali, a to i napriek tomu, že sa vystavili nesmiernemu nebezpečenstvu. Postavili sa na stranu spravodlivých a bojovali až do momentu, kým armáda neobsadila aj toto štúdio," uviedol Pellegrini.

Dodal tiež, že ako Banskobystričan je nesmierne hrdý, že práve banskobystrické rozhlasové štúdio dnešnej RTVS je v súvislosti s týmito udalosťami označované za Ostrov slobodného slova alebo rozhlasové srdce Slovenska.

"My, mladá generácia, ktorí sme vtedy ani nežili, si musíme tieto udalosti pripomínať, rozprávať o nich a šíriť odkaz aj pre ďalšie generácie. Išlo o vojenskú intervenciu, ktorá zmarila snahu vtedajšieho vedenia o obrodu spoločnosti a uvrhla ju do temných časov," dodal Pellegrini.

Bratislavské a košické štúdio Československého rozhlasu prestalo vysielať už v prvý deň okupácie okolo 9.00 h. Banskobystrické, postavené na okraji mesta, nedokázali sovietski vojaci hneď objaviť. Ako tvrdia rozhlasoví pamätníci, stála pred nimi historická výzva - vysielať celý deň pre poslucháčov pravdivé a aktuálne informácie o dramatických udalostiach v republike, no vysielali aj prvé správy o obetiach. Do vysielania vstupovali slovami: Hlási sa slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica. Poslednou skladbou, ktorá z banskobystrického éteru znela Slovenskom, bola hymnická pieseň Kto za pravdu horí. Pracovníci štúdia potom museli opustiť svoje pracoviská. Rozhlas zostali strážiť už len sovietski vojaci.

MOST-HÍD: August '68 stále pripomína krehkosť pocitu slobody

Podobne ako August '68, ani udalosti v susednej Ukrajine nemusia mať jednoduché a rýchle rozuzlenie. Vo vyhlásení k 47. výročiu vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa to dnes uviedla parlamentná strana Most-Híd.

Foto: TASR/Jakub Kotian

Dnešné výročie ostáva podľa nej "stále živou a silnou spomienkou na to, ako sa brutálnou vojenskou silou dalo potlačiť smerovanie spoločnosti k väčšej slobode a právam občanov". Pripomína, že vojenská intervencia v roku 1968 spôsobila zakonzervovanie vtedajšieho stavu v Československu na dve desaťročia.

"Preto aj udalosti v susednej Ukrajine, ktorá je stále sužovaná prítomnosťou cudzích vojsk na jej území, nemusia mať jednoduché a rýchle rozuzlenie, ako by niektorí čakali. Môžu znamenať dlhodobú stagnáciu a neschopnosť vymaniť sa z problémov, ktorým by táto krajina čelila aj bez zásahov zvonku," píše sa vo vyhlásení.

Foto: TASR/Jakub Kotian

Opozičná parlamentná strana skonštatovala, že Európe dnes dominujú témy Grécka a prílivu migrantov, pričom sa zabúda, že na situácii u nášho východného suseda sa nezmenilo nič podstatné k lepšiemu. "Rusko svojou zahraničnou politikou a rôznymi vojenskými cvičeniami neustále demonštruje svoju silu a hrozí susedným krajinám," upozornil Most-Híd.

Od Slovenska strana očakáva, že by malo byť aktívnejšie v spoločnej obrannej politike Severoatlantickej aliancie. Jedine toto zoskupenie štátov totiž podľa nej môže garantovať bezpečnosť a slobodu Slovenska. "August '68 by mal byť pre nás mementom toho, že sloboda nie je samozrejmosťou a je veľmi krehkou hodnotou, ktorú je potrebné neustále chrániť," doplnil v tlačovej správe Most-Híd.

I. MATOVIČ: Augustoví okupanti nám vzali slobodu, terajší berú ľudskú dôstojnosť

Kým okupanti z roku 1968 nám vzali slobodu, súčasní okupanti nám berú ľudskú dôstojnosť. Pri príležitosti 47. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa to dnes vyhlásil líder OĽaNO Igor Matovič.

Súčasní okupanti nás podľa šéfa Obyčajných ročne okradnú o tri miliardy eur. "Žijú ako pijavice prisaté na naše spoločné dane či eurofondy. Spoločné blaho menia na svoje a ostatní sme tu vlastne len do počtu a na platenie daní. Postupne Slovensko zmenili na krajinu duchov, kde ľudia radšej sklonia hlavy, aby mohli ako-tak prežívať. Iní radšej rovno zo Slovenska ujdú," tvrdí Matovič.

Preto je podľa neho potrebné, aby sme dnes popri spomienke mali hlavne otvorené oči. "Na jednej strane som veľmi rád, že sme sa okupantov po novembri 1989 zbavili. Na strane druhej si musíme priznať, že sme len vojenských okupantov zamenili za okupantov iných," dodal.

A. HRNKO: Netreba zabúdať, že vojská k nám vyslal Sovietsky zväz, nie Rusko

Slovensko by v dnešnej komplikovanej situácii nemalo zabúdať, že to bol Sovietsky zväz a nie Rusko, kto vyslal svoje vojská na jeho územie. Pri príležitosti výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa to uviedol podpredseda Slovenskej národnej strany Anton Hrnko.

Takisto zdôraznil, že Sovietsky zväz nebol tým, kto sa najviac zasadzoval za vojenský zásah. "Taktiež by sme nemali zabúdať, že aj v radoch niektorých vtedajších i dnešných našich spojencov boli vlády, ktoré sa o násilné prerušenie obrodného procesu v ČSSR dožadovali omnoho naliehavejšie ako vtedajšie sovietske vedenie," vysvetlil.

Podľa podpredsedu SNS bola 21. augusta 1968 pošliapaná predovšetkým naša suverenita. "A práve o suverenitu nášho štátu by sme sa mali usilovať aj v dnešnej dobe. Je to hodnota, ktorá nám môže zabezpečiť nielen prosperitu, ale aj sociálnu stabilitu a spoločenskú integritu," domnieva sa.

Foto: TASR/Jakub Kotian

Vstup armád piatich členských štátov Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968 zasiahol z pohľadu Hrnka do národných dejín Slovenska mimoriadne tragicky. Obrodný proces, vedený KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom, mal nielen všeobecnú podporu slovenskej a českej spoločnosti, ale tiež vyvolal obrovskú vlnu vlasteneckého nadšenia a ochoty zapojiť sa do politického života, vyzdvihol.

"Tragické na násilnom potlačení tohto obrodného procesu nebolo len to, že sa proti vôli občanov ukončil, ale najmä to, že represie po okupácii, známe ako normalizácia, postihli najmä tých, ktorí z vlasteneckého nadšenia uverili vedeniu štátu a aktívne sa zapojili do verejného života," vysvetlil Hrnko. Je presvedčený, že odvtedy sa nikdy nepodarilo vyvolať v radoch obyvateľstva také nadšenie a nezištné verejné angažovanie sa.

SNS vyjadrila úctu pamiatke všetkých, ktorí v rušných poaugustových dňoch priniesli na oltár vlasti to najcennejšie - vlastný život. Pripomenula ale aj tých, ktorí boli v dôsledku vlasteneckého konania v nasledujúcom období normalizácie za svoju činnosť postihnutí.

Je našou morálnou povinnosťou nezabudnúť na obete augusta 1968, tvrdia bývalí československí politickí väzni

Ani po vyše 25 rokoch sa na Slovensku okrem Popradu nenachádza pamätník so štatistikou obetí okupácie z augusta 1968. O postoji spoločnosti k augustovým udalostiam svedčí, že namiesto toho, aby sme si uctili obete, postavili sme bustu spoluautorovi pozývacieho listu Vasilovi Biľakovi. Konštatuje to Svetové združenie bývalých československých politických väzňov (SZBČPV).

"Náš postoj k tomuto smutnému výročiu, ktoré na Slovensku, na rozdiel od Českej republiky, nie je ani pamätným dňom, svedčí o tom, že sa mnohí nazdávajú, že ak sa nepríjemným udalostiam v histórii vyhneme, nebudú sa nás viac týkať. Ak sa nedokážeme poučiť z vlastnej minulosti, dopúšťame sa opäť rovnakých chýb, ktorých následky ponesú vždy obyčajní ľudia," konštatuje sa v stanovisku SZBČPV.

Augustové udalosti sa podľa združenia začali interpretovať účelovo nielen bývalými prisluhovačmi komunistického režimu, ale aj ľuďmi, ktorí sú sklamaní zo súčasného vývoja a nástupu tvrdého a často bezohľadného systému, ktorý nemá nič spoločné so skutočným demokratickým a právnym štátom.

"Československo stratilo najkvalitnejších ľudí v dvoch vlnách emigrácie. Prvá bola po februári 1948, keď tisíce vzdelaných ľudí muselo pred hrozbou popravy alebo väzenia emigrovať do cudziny. Namiesto toho, aby tvorili hodnoty v prospech spoločnosti, ich kvalifikácia priniesla prospech iným štátom. Po vpáde armád Varšavského paktu emigrovalo vyše 400.000 občanov, medzi ktorými bolo veľa kvalifikovaných odborníkov," tvrdí združenie.

Z úcty k obetiam 21. augusta 1968 a ľuďom, ktorí verili vtedajším pokrokovým politikom a boli ochotní za spravodlivejšiu spoločnosť obetovať aj svoj život, je podľa združenia našou morálnou povinnosťou, aby sme na nich nikdy nezabudli.