Quantcast
< sekcia Slovensko

Prezident dnes podpísal viacero zákonov o zmenách v spoločnosti

Prezident SR Andrej Kiska Foto: TASR/Martin Baumann

Zmeny sa týkajú zákonov v justícii, hospodárstve a ekonomike.

Bratislava 19. novembra (TASR) - Spotrebitelia budú od januára viac chránení pred nebankovými subjektmi. Tvrdia to autori nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Ministerstvo spravodlivosti právnou normou zavádza nové pravidlá súkromnej arbitráže. Zákon by mal zvýšiť ochranu občanov pred praktikami niektorých nebankoviek tým, že spotrebiteľské spory by mohli rozhodovať okrem všeobecných súdov už iba regulované rozhodcovské súdy, ktoré získajú licenciu.

"Zavádzame viaceré opatrenia na sprísnenie regulácie rozhodcovských súdov. Rozhodcov budeme licencovať na ministerstve spravodlivosti. Budú musieť mať určité predpísané vzdelanie, bude možnosť úplne inak riešiť tie spory. Ak spotrebitelia nebudú spokojní s výsledkom rozhodcovského konania, budú sa môcť obrátiť na všeobecný štátny súd," uviedol minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD).

Súkromné rozhodcovské konanie je jedným z alternatívnych riešení sporov mimo systému klasických súdov. Výhodou riešenia sporu pred súkromným arbitrom môže byť podľa rezortu spravodlivosti najmä to, že spor je rozhodnutý rýchlejšie. Ministerstvo poukazuje na to, že nedostatočná regulácia pravidiel súkromnej arbitráže viedla v minulosti k poškodzovaniu práv spotrebiteľa. "Spory rozhodovali súkromné súdy prepojené s pôžičkovými spoločnosťami tak, že nezohľadňovali práva spotrebiteľa," upozorňuje ministerstvo s tým, že nová právna úprava má práve takémuto konaniu predísť.

Okrem toho, že súdy budú licencované, súkromní arbitri budú podliehať disciplinárnej zodpovednosti Ministerstva spravodlivosti SR. "Dôležitou zmenou je tiež to, že každá rozhodcovská zmluva bude musieť byť uvedená na osobitnej listine a spotrebiteľ bude musieť byť vo viacerých štádiách konania poučovaný o možnosti obrátiť sa so žalobou na všeobecný súd," dopĺňa Borecov rezort.

S novým zákonom súvisí aj novela zákona o rozhodcovskom konaní, ktorú tiež prezident podpísal. Ministerstvo spravodlivosti sa takto rozhodlo rozdeliť rozhodcovské konanie, ktoré je v súčasnosti regulované jedným zákonom. "Ten má za úlohu riešiť komerčnú arbitráž alebo komerčné spory, tak sme sa rozhodli tieto komerčné spory oddeliť," doplnil Borec.

Štát má mať lepší prehľad o svojom majetku vďaka centrálnej evidencii


Správa nehnuteľného majetku štátu sa centralizuje. Vyplýva to z novely zákona o správe majetku štátu, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Právnu normu pripravilo Ministerstvo financií (MF) SR. "Cieľom zákona je najmä optimalizovať a zefektívniť správu nehnuteľného majetku štátu. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť prostredníctvom centralizácie správy nehnuteľného majetku štátu, centrálnou evidenciou majetku štátu vrátane informácií o jeho využívaní, a tiež odbúraním formálnych a administratívnych prekážok pri nakladaní s majetkom štátu," vysvetlil rezort financií.

Centralizovanou správou majetku sa má dosiahnuť optimalizácia jeho rozsahu a zefektívnenie jeho využívania správcami, odbremenenie správcov či zvýšenie odbornej úrovne zabezpečovaných činností prostredníctvom špecializácie zamestnancov. Zároveň má priniesť úsporu materiálových a finančných zdrojov, odstránenie duplicity v činnostiach správcov a efektivitu nakladania s prebytočným majetkom.

Centrálna evidencia majetku má zabezpečiť prehľad o majetku vo vlastníctve štátu, údaje o jeho skutočnom stave, množstve a štruktúre. V súčasnosti existuje podľa MF len účtovná evidencia majetku vedená jednotlivými správcami, ktorá často nie je úplná. "Nie je teda možné komplexne a objektívne posúdiť, či majetok, ktorý SR vlastní, nie je prebytočný, a teda, či náklady na jeho správu zbytočne nezaťažujú výdavkovú časť štátneho rozpočtu," zdôvodnil rezort.

MF SR tiež rozšírilo doterajšiu funkcionalitu už existujúceho informačného systému registra ponúkaného majetku štátu. Podľa zákona ponuky na odpredaj a prenájom majetku sa tak po novom nebudú zverejňovať v dennej tlači, ale centrálne na jednom webovom sídle. Predaj nehnuteľného a vybraného hnuteľného majetku štátu bude možné realizovať formou elektronickej aukcie alebo osobitného ponukového konania. Majetok, ktorého primeraná cena presiahne 10.000 eur, sa bude predávať iba v elektronickej aukcii, čím sa má dosiahnuť najlepšia kúpna cena.

Podnikateľov od januára čakajú aj zmeny v odpisovaní majetku


Zmeny v odpisovaní hmotného majetku či zavedenie limitov pri kúpe vozidla určeného na podnikanie. Aj tieto zmeny prináša novela zákona o dani z príjmov, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Cieľom zmien je konsolidácia verejných financií a boj proti daňovým únikom. Nosnou úpravou je podľa ministerstva financií oblasť odpisovania hmotného majetku. Po novom sa rozširuje počet odpisových skupín zo štyroch na šesť. Do novej tretej odpisovej skupiny sú vyčlenené len výrobné technológie a dĺžka ich odpisovania sa zníži z 12 na 8 rokov. Nevýrobné budovy a stavby budú patriť do novej šiestej odpisovej skupiny a ich doba odpisovania sa zvýši z 20 na 40 rokov.

Ak podnikateľ využíva majetok určený na podnikanie aj na súkromné účely, bude si môcť odpísať do nákladov výšku výdavkov podľa skutočnej miery jeho užívania. Zavádza sa pritom možnosť výberu medzi paušálnym uplatnením výdavkov vo výške 80 %, ak je majetok používaný aj na súkromné účely, alebo preukázateľnou výškou výdavkov v závislosti od skutočného využívania tohto majetku na súkromné účely a podnikanie.

Ďalšia zmena súvisí s používaním virtuálnych registračných pokladníc. Pôvodný návrh umožňoval jej použitie len tomu subjektu, ktorý evidoval menej ako 300 pokladničných dokladov mesačne. Testovaním sa však zistilo, že systém zvládne aj väčšie množstvo dokladov, preto sa hranica zvyšuje na 1000 dokladov za mesiac.

Od budúceho roka bude vstupná cena osobných automobilov pri daňovom odpisovaní limitovaná sumou 48.000 eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).

Zavádza sa aj daň vyberaná zrážkou u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov daňou vyberanou zrážkou z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností. Parlament pri tomto ustanovení schválil aj pozmeňujúci návrh Ladislava Kamenického (Smer-SD). Podľa neho zdravotnícki pracovníci nebudú platiť daň, ak nepeňažné plnenie v úhrnnej sume za príslušný kalendárny štvrťrok nepresiahne sumu 10 eur.

Novela taktiež zavádza povinnosť používania registračných pokladníc pre exekútorov, advokátov, notárov, lekárov a veterinárov. Do zákona sa doplnili aj ďalší poskytovatelia služieb, ktorí budú musieť používať registračnú pokladnicu, a to cez pozmeňujúci návrh Antona Martvoňa (Smer-SD). Pokladničný doklad tak budú musieť vydávať napríklad aj prevádzkovatelia súkromných bezpečnostných služieb.

Štát chce do budúcnosti podporiť firmy, ktoré sa venujú výskumu a vývoju, a to takzvaným superodpočtom nákladov. V praxi by to malo fungovať tak, že podnikatelia si náklady vynaložené počas roka na výskum a vývoj budú môcť navýšiť o ďalších 25 %. Okrem toho si budú môcť o štvrtinu navýšiť aj mzdové náklady vrátane odvodov, ktoré reálne vynaložili na novoprijatých zamestnancov z radov absolventov stredných a vysokých škôl. Rovnako 25-% navýšenie si firmy budú môcť uplatniť z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja sa upraví


Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja sa upraví. Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu tohto zákona, ktorú v októbri prijal parlament.

Právnu normu pripravilo ministerstvo financií, podľa ktorého je jedným z jej hlavných cieľov boj s daňovými únikmi. Po novom totiž bude môcť správca dane dočasne pozastaviť prístup do elektronického systému prepráv minerálneho oleja daňovému subjektu, ktorým je užívateľský podnik, prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca alebo registrovaný odosielateľ. Bude môcť tak urobiť vtedy, ak bude mať odôvodnenú obavu, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v rozsahu presahujúcom zloženú zábezpeku na daň v čase jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tomto čase bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.

"Zároveň sa stanovuje povinnosť colnému úradu bezodkladne umožniť daňovému subjektu prístup do elektronického systému, ak pominuli dôvody, na základe ktorých mu bol pozastavený prístup do elektronického systému prepráv minerálneho oleja," uvádza sa v novele.

Taktiež sa upravujú ustanovenia týkajúce sa obchodovania s pohonnými látkami. Spresňuje sa definícia distribútora pohonných látok, taktiež sa upravujú podmienky, ktoré musí splniť každá osoba, ktorá chce na daňovom území s nimi obchodovať. Rozšíri sa zároveň okruh osôb, ktoré budú môcť byť zaradené do evidencie spotrebiteľov pohonných látok.

Novela zavádza aj nové povinnosti pre odberateľov kontrolných známok. Napríklad budú musieť oznámiť počet poškodených alebo z iného dôvodu nepoužiteľných kontrolných známok prostredníctvom elektronického systému pred ich odovzdaním colnému úradu. "Zavádza sa povinnosť pre odberateľa kontrolných známok oznámiť identifikačné čísla alebo označenie, ktoré obsahuje informáciu o identifikačných číslach reklamovaných kontrolných známok nachádzajúcich sa v balíku, skupinovom obale alebo prepravnom obale prostredníctvom elektronického systému kontrolných známok pred ich predložením colnému úradu," píše sa v novele zákona.

Zákon o energetickej efektívnosti


Prezident SR Andrej Kiska podpísal zákon o energetickej efektívnosti na Slovensku. Právnu normu v októbri prijal parlament a jej cieľom je upraviť rámec pre racionálne používanie energie. Ustanovujú sa ňou tiež požiadavky na energetickú efektívnosť pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe energie.

Zároveň sa zákonom upravuje monitorovanie a podpora energetickej efektívnosti a určujú sa povinnosti pre fyzické a právnické osoby i orgány štátnej správy pri používaní energie. Cieľom zákona je aj zvýšiť účinnosť využitia energie v celom energetickom reťazci, najmä v oblastiach konečnej spotreby s vysokým predpokladom úspor energie ako napríklad budovy alebo priemysel.

Zákon vytvára aj základný systém na podporu rozvoja trhu s energetickými službami v podmienkach SR. V rámci podpory zvyšovania odbornosti v energetike sa navrhujú kvalifikačné schémy pre poskytovateľov energetickej služby s garantovanou úsporou energie a vylepšený systém kvalifikácie energetického audítora.

Štatistický úrad bude získavať údaje od januára len elektronicky


Komunikácia Štatistického úradu (ŠÚ) SR so spravodajskými jednotkami prejde podstatnou elektronizáciou. Vyplýva to z novely zákona o štátnej štatistike, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2015.

Právna úprava má mať podľa predkladateľa, ktorým je rezort financií, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. "Prispieva k informatizácii spoločnosti hlavne zavedením povinnej elektronickej komunikácie veľkej časti spravodajských jednotiek s úradom. V súčasnosti je úrad schopný prijímať údaje od všetkých spravodajských jednotiek elektronicky, ale táto jeho spôsobilosť sa využíva len na 29 %. Od zákona sa očakáva podstatné zvýšenie tohto podielu, a tým i rozvoj elektronickej komunikácie," uvádza ministerstvo.

Podnikateľské subjekty tak prídu o možnosť výberu medzi elektronickou a papierovou komunikáciou s úradom a ostatnými zložkami národného štatistického systému. Svoje povinnosti spravodajských jednotiek si po novom budú musieť plniť iba prostredníctvom online formulára. "Úrad využíva technológiu, ktorá na strane spravodajskej jednotky vyžaduje len bežný prístup na internet bez zaručeného elektronického podpisu. Spravodajským jednotkám teda nevzniknú spomenutiahodné náklady, lebo internet je všeobecne prístupný," konštatuje sa v zákone.

Právna norma však počíta aj s výnimkami. "Spravodajská jednotka, ktorá je fyzickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom a k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka nemá žiadneho zamestnanca, alebo spravodajská jednotka, ktorá má sídlo v obci bez internetového pripojenia alebo signálu, môže povinnosť splniť aj odovzdaním vyplneného formulára v písomnej podobe," uvádza sa v zákone.

Štatistickému úradu zároveň pribudne nová povinnosť poskytnúť na požiadanie metodickú pomoc vo veciach štatistiky širokému okruhu subjektov. Predpokladá sa, že to povedie k väčšej využiteľnosti takzvaných administratívnych zdrojov údajov.

Petras by nemal prísť o Rainerovu chatu


Chatár Peter Petras by nemal prísť o Rainerovu chatu, ktorú prevádzkuje viac ako 15 rokov. Prezident SR Andrej Kiska totiž podpísal novelu zákona o správe majetku štátu. Upravujú sa ňou podmienky nájmu prebytočného nehnuteľného majetku štátu.

Schváleným návrhom reagovali príslušní ministri aj poslanci Smeru-SD na medializované informácie o Rainerovej chate, aj na petíciu za ponechanie Rainerovej chaty Petrasovi a tiež za predĺženie lehoty nájmu prebytočného nehnuteľného majetku štátu z dvoch na päť rokov. Petíciu podpísalo 35.000 občanov.

"Podľa nášho návrhu sa bude osobitne pristupovať k zariadeniam, ktoré sú umiestnené v lokalitách s tretím až piatym stupňom ochrany, čo je aj prípad Rainerovej chaty. A zároveň sme predĺžili dobu nájmu z doterajších dvoch na desať rokov," priblížila predsedníčka poslaneckého klubu Smeru-SD Jana Laššáková.

Správcom chaty sú Štátne lesy Tatranského národného parku, prevádzkuje ju chatár Petras. Zmluva sa mu končí 31. decembra. Štátne lesy TANAP-u plánovali v závere roka vyhlásiť verejné výberové konanie a nájomcom by sa podľa pôvodného zákona stal ten, kto ponúkne vyššiu sumu. Vďaka zmenám v zákone môže chatu naďalej prevádzkovať Petras.

Prípadom Rainerovej chaty sa zaoberal minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer-SD) ešte v máji. Už vtedy avizoval prípravu novely zákona, ktorá by umožnila, aby sa vo výnimočných prípadoch na vymedzenú lehotu nemusela robiť verejná súťaž a predlžovala by sa automaticky.

Po návrate do talára bude možnosť kandidovať na šéfa súdu už po roku


Sudca, ktorý mal prerušený výkon funkcie z dôvodu pôsobenia v inej verejnej pozícii (minister, štátny tajomník), dostane možnosť uchádzať sa o post predsedu či podpredsedu súdu už po roku od návratu do talára. V súčasnosti musí čakať päť rokov. Skrátenie lehoty vyplýva z novely zákona o Justičnej akadémii, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Samotnú zmenu do zákona dostali cez pozmeňujúci návrh poslanci Anna Vitteková, Viera Kučerová a Anton Martvoň (všetci Smer-SD). Aktuálnu päťročnú lehotu presadila ešte ako ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Podľa Vittekovej to však bolo namierené proti konkrétnym osobám. "Na ministerstvách sú aj odbory, pri ktorých je najlepšie, ak ich vedie sudca. A čo potom, keď je po voľbách a dôjde k výmene vlády? Prečo by nemohol byť predsedom súdu, ak je úspešný a odborník?" pýtala sa.

Vitteková odmietla, že by táto úprava smerovala na konkrétny prospech jednotlivcov. Predsedníčkou súdu bola napríklad súčasná štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská (nominantka Smeru-SD). "Nie, nerobíme to pre konkrétnu osobu. Jej funkcia predsedníčky súdu už aj tak končila," uistila Vitteková.

Jankovská vyhlásila, že jej by sa zmena týkala, ak by kandidovala na post predsedníčky súdu, čo sa nedeje. "Päťročnú lehotu sme považovali za diskriminačnú, preto ju chceme skrátiť na jeden rok," vysvetlila.

Na súdy a prokuratúru sa vrátia justiční a právni čakatelia


Na súdy a prokuratúru sa od decembra vrátia justiční a právni čakatelia. Obnovenie tohto inštitútu prináša novela zákona o Justičnej akadémii, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Čakateľov zrušila reforma bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (dnes Most-Híd), ktorá chcela takto riešiť okrem iného aj problém rodinkárstva v justícii. Rezort pod súčasným vedením Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) opätovné znovuzavedenie čakateľov odôvodňuje tým, že sa v praxi osvedčili. Na súdoch čakateľov od 1. mája 2011 nahradili vyšší súdni úradníci. V prokuratúre sa z čakateľov mali od 1. októbra 2011 stať asistenti prokurátorov. Príslušné ustanovenia však pozastavil Ústavný súd SR na návrh vtedajšieho prvého námestníka Generálnej prokuratúry Ladislava Tichého. Ústavný súd rozhodol nálezom v máji tohto roku, keď zamietol Tichého návrh na začatie konania o tejto veci. V konečnom dôsledku to znamená, že s účinnosťou od 1. augusta tohto roku inštitút právneho čakateľa prokuratúry zanikol.

Rezort spravodlivosti konštatuje, že predošlá právna úprava sa v praxi osvedčila a doterajšie skúsenosti "jednoznačne potvrdili, že právni čakatelia prokuratúry boli v rámci prípravnej praxe riadne pripravení na výkon funkcie prokurátora". Takúto záruku podľa ministerstva nedáva zmena presadená exministerkou Žitňanskou.

Reforma bývalej vlády zaviedla na súdy otvorené výberové konania. Sudcami sa odvtedy môžu stať aj právnici z profesií mimo súdov – advokáti, notári či napríklad prokurátori. Otvorené výberové konania ostanú zachované aj naďalej.

Aktuálne zásahy nemenia nič na postavení vyšších súdnych úradníkov, ktorí na súdoch zostanú aj naďalej. Justiční čakatelia, ktorí fungovali na súdoch pred rokom 2011, však nezískajú naspäť svoje postavenie. V prípade záujmu sa budú musieť opäť prihlásiť do výberového konania na tieto pozície.

V reakcii na nález Ústavného súdu SR sa napokon zmení aj zloženie päťčlenných výberových komisií, ktoré vyberajú nových sudcov. Nominanti výkonnej moci tu v budúcnosti budú v menšine. Minister spravodlivosti bude mať v komisiách už len jedného zástupcu, kým doteraz mal dvoch. Súdna rada má mať, naopak, v komisiách dvoch ľudí namiesto doterajšieho jedného.

Členom Súdnej rady SR ostanú notebooky aj po skončení výkonu funkcie


Členom Súdnej rady SR ostanú služobné notebooky aj po skončení výkonu ich funkcie. Vyplýva to z novely zákona o Justičnej akadémii, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Samotnú zmenu do vládnej novely presadili cez pozmeňujúci návrh Anna Vitteková, Viera Kučerová a Anton Martvoň (všetci Smer-SD).

V odôvodnení sa píše, že poslanci reagujú na požiadavku Súdnej rady, ktorá volá po rovnakej právnej úprave, aká platí pri poslancoch Národnej rady SR. Tí si totiž svoje osobné počítače nechávajú aj po skončení mandátu.

Pomery v zahraničnej službe sa od januára zmenia


Štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ako aj ekonomickú diplomaciu čakajú od januára zmeny. Tie prináša novela zákona o zahraničnej službe, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Na základe kompetenčného zákona dostalo ministerstvo zahraničných vecí pred niekoľkými rokmi do svojej pôsobnosti koordináciu presadzovania obchodno-ekonomických záujmov SR. Novela teraz vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého o zriadení a zrušení takýchto oddelení, ako súčasti diplomatickej misie, rozhoduje minister zahraničných vecí po konzultácii s ministrom hospodárstva.

Zákon samostatne ustanovuje pôsobnosť Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii v Bruseli, ktoré plní okrem iného osobitné úlohy vyplývajúce z členstva v únii. Taktiež podrobnejšie špecifikuje konzulárne funkcie, ktoré vykonávajú diplomatické misie a konzulárne úrady v zahraničí. Tie sa týkajú nielen rozhodovania o udeľovaní víz a pobytu, prijímania žiadostí o vydanie cestovných dokladov, ale tiež osvedčovania dokladov, poskytovania súčinnosti pri dedičských konaniach a pomoci v núdzi. Ďalšie ustanovenia upravujú funkcie a platové náležitosti zamestnancov v zahraničnej službe.

Odstráni sa aj časové obmedzenie pôsobenia takéhoto zamestnanca v orgáne verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii. V súčasnosti je to možné iba na štyri roky. Okrem toho aktuálny zákon znemožňuje úspešným zástupcom SR opakovane kandidovať v medzinárodných organizáciách, čo novela od januára 2015 zmení.

Prezident svoj októbrový plat venoval desiatim rodinám v núdzi


Prezident SR Andrej Kiska opäť venoval svoj plat na pomoc ľuďom v núdzi. Aj svoju októbrovú čistú mzdu rozdelil medzi desať rodín. Každá z nich dostala pomoc vo výške 501,70 eura. Informoval o tom Roman Krpelan z tlačového oddelenia kancelárie prezidenta.

Pri výbere adresátov pomoci hlava štátu opäť vychádzala z návrhov charitatívnych organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú ľuďom v núdzi - Plamienok, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine a Dobrý anjel. Tento postup pri výbere adresátov pomoci prezident uplatňuje každý mesiac. Pomoc od neho dostanú rodiny priamo.

Príspevok išiel rodine, ktorá opatruje mladíka v dôsledku svalovej dystrofie a napojeného na dýchací prístroj. Žije doma. V rodine, kde majú ešte jedno nezaopatrené dieťa, pracuje iba otec. Celodennú starostlivosť mladíkovi zabezpečuje matka. Tá dostáva od štátu príspevok na opatrovanie, po odpočítaní pôžičiek však rodine zostane na domácnosť minimum finančných prostriedkov.

Ďalší mladí muž postihnutý svalovou dystrofiou a tiež napojený na dýchací prístroj žije doma, kde ho opatruje mama aj opatrovateľka. Rodina je v ťažkej sociálnej situácii už niekoľko rokov, vysvetlil Krpelan. Nedostávajú ani dávky v hmotnej núdzi. V rodine sú ešte tri ďalšie deti. Jediným príjmom je mladíkov invalidný dôchodok a matkin príjem za jeho opatrovanie.

Príspevok dostala aj matka, ktorá sa sama stará o syna postihnutého Downovým syndrómom. Chlapec bol niekoľkokrát operovaný, trpí inkontinenciou a matka samotná má silnú cukrovku a jej ostatný lekársky nález uvádza onkologické ochorenie.

Kiska prispel tiež matke, ktorá sa sama stará o deväťročného syna, žije z invalidného dôchodku 164 eur. Lekári jej diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Rodina žije vo veľmi skromných podmienkach v polorozpadnutom dome, ktorý si vyžaduje najzákladnejšiu úpravu, opísal Krpelan. Chýbajú jej peniaze aj na základné potreby malého školáka.

Príspevok dosala aj rodina, ktorá opatruje mladého muža. Ako jediného na Slovensku ho ničí zákerná choroba, ktorú lekári dnes nevedia liečiť. Mladík trpí silnými bolesťami a prezident mu prispel na lieky, ktoré sú veľmi drahé a rodina nie je schopná ich zaplatiť.

Prezident poslal príspevok aj rodine mladíka, ktorý sa narodil s detskou mozgovou obrnou už dvojnásobným rodičom 14 rokov po narodení prostredného syna. Na základe chlapcovej diagnózy mala matka predĺženú materskú dovolenku do siedmeho roku veku syna. Keď mal chlapec päť rokov, rodičia sa rozviedli a mladík zostal žiť s matkou v podnájme bezbariérového bytu. Podstúpil už tri chirurgické operácie a od útleho detstva chodí na rehabilitácie a liečebné pobyty. Príspevok Kisku rodina využije na rehabilitačnú liečbu v kúpeľoch v Piešťanoch.

Príspevok dostane aj matka, ktorá sa sama stará o osemročné dvojčatá, pretože ešte stále prebieha jej súdny proces s otcom detí, ktorý žije v Českej republike. Dievčatá chodia do špeciálnej triedy v základnej škole a rodina potrebuje peniaze na základné životné potreby.

Prezident SR prispel aj rozvedenej invalidnej dôchodkyni, ktorá má zverené do náhradnej osobnej starostlivosti svoje dve vnučky, desať- a šesťročné dievčatá, o ktoré sa nedokáže postarať ich matka. Príspevok je určený na nákup učebných pomôcok pre dievčatá.

Príspevok dostane aj rodina, v ktorej matke diagnostikovali onkologické ochorenie. Žije v spoločnej domácnosti s dcérou, ktorá študuje na vysokej škole. Príjem rodiny pozostáva zo sirotského dôchodku 102,10 eura a pomoci v hmotnej núdzi vo výške 129,90 eura.

Príspevok od prezidenta dostala aj sociálne odkázaná rodina, ktorej členovia si hľadajú prácu. Otec aj syn prišli o zamestnanie vtedy, keď museli opatrovať ďalšieho člena rodiny s onkologickým ochorením. Rodine sa míňajú všetky finančné rezervy, pretože syn spláca úver, aby pokryli bežné náklady a hypotéku na byt, v ktorom bývajú, doplnil Krpelan.