Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie nebude predmetom referenda.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 20. apríla (TASR) - Prezident SR Peter Pellegrini vyhlásil referendum s dvomi otázkami, ktoré sa budú týkať zrušenia tzv. doživotnej renty a obnovy Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, na 4. júla. Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie nebude predmetom referenda, keďže je podľa hlavy štátu v rozpore s ústavou.
Voliči budú v referende hlasovať o dvoch otázkach: „Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v paragrafe 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v aktuálnom znení?“ a „Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?“.
Navrhovaná otázka, ktorá podľa prezidenta nespĺňa podmienky na vyhlásenie, znela: „Súhlasíte s tým, aby Národná rada SR prijala uznesenie, ktorým skráti svoje IX. volebné obdobie a deň predčasných volieb do Národnej rady SR určí tak, aby sa konali do 180 dní od vyhlásenia výsledkov referenda?“.
Hlava štátu ozrejmila, že úlohou prezidenta je preskúmať, či petičný výbor predložil dostatočný počet platných predpisov a rovnako či návrh na vyhlásenie referenda zodpovedá požiadavkám ústavy. „Na prevzatých podpisových hárkoch bolo vyplnených a skontrolovaných 384.512 podpisov. Z uvedeného počtu Kancelária prezidenta SR vyhodnotila 363.799 podpisov ako platných, 20.713 podpisov ako neplatných. Počet podpisov na vypísanie referenda, teda petícia, splnila,“ priblížil prezident.
Otázku o požiadavke skrátiť volebné obdobie vyhodnotil právny tím ako v rozpore s ústavou. Pripomenul, že skrátiť volebné obdobie je v súčasnosti možné jedine prostredníctvom uznesenia parlamentu. „Žiaden iný okamžitý spôsob skrátenia prebiehajúceho volebného obdobia Národnej rady ústava v súčasnom aktuálnom znení nepozná,“ doplnil Pellegrini.
Poukázal tiež na to, že otázkou možnosti skrátiť volebné obdobie aj prostredníctvom referenda sa už podrobne zaoberal Ústavný súd SR, keď sa naň obrátila bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová. „Ústavný súd v náleze zo 7. júla 2021 výslovne rozhodol, že referendom nie je možné skrátiť prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady. Ústavný súd to v uvedenom náleze jasne vyjadril na viacerých miestach, ktoré presne citujem aj vo svojom písomnom rozhodnutí,“ poznamenal prezident. „Vzhľadom na tieto jednoznačné verdikty som nepovažoval za potrebné opäť sa obrátiť na Ústavný súd s rovnakou otázkou,“ dodal.
Prezident zároveň zdôraznil, že jeho postoj pri navrhovanej otázke sa odvíja od odborného posúdenia právneho tímu, je čisto odborný a nie je ovplyvnený žiadnymi politickými okolnosťami. Poukázal tiež na názory viacerých ústavných právnikov, ktorí pri navrhovanej otázke zastávajú rovnaký postoj. Dodal, že v prípade zmeny ústavy v budúcnosti tak, aby mohol o skrátení volebného obdobia rozhodovať ľud, bude zmenu rešpektovať. „Pretože by to bolo plne v súlade aj s mojím občianskym a ľudským presvedčením o tejto veci. Lebo opakujem, ak ľud moc dáva, mal by ju mať možnosť aj kedykoľvek politikom vziať. No naplnenie tejto myšlienky sa dnes po náleze Ústavného súdu bez zmeny ústavy uskutočniť nedá,“ poznamenal Pellegrini.
V prípade ostatných dvoch otázok prezident nemá pochybnosti. „Preto som podľa ústavy a zákona o podmienkach výkonu volebného práva rozhodol o vyhlásení referenda v ich rozsahu,“ povedal. Upozornil však, že tretia otázka týkajúca sa obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry ako taká nie je bezprostredne vykonateľná. „Jej výsledkom môže byť skôr finálna a všeobecná právna norma. Či sa tak v skutočnosti aj stane, je vecou slobodného rozhodnutia poslancov Národnej rady SR. Tretia otázka v prípade platného referenda teda nebude mať žiadne priamo vykonateľné účinky,“ vysvetlil.
Termín 4. júl zvolil prezident podľa svojich slov preto, aby mali občania dostatočný čas prihlásiť sa na voľbu poštou. Pripomenul, že posledný možný termín na prihlásenie je zo zákona najneskôr 52 dní pred konaním referenda. Na registráciu tak bude 23 dní. Kratšiu lehotu, ktorá by vznikla pri určení termínu referenda o týždeň skôr, ako navrhovali iniciátori petície, označil za nedostatočnú.
Referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati.
Referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350.000 občanov. Ústava zároveň stanovuje, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
TASR v tejto súvislosti prináša výberový prehľad všeľudových hlasovaní od vzniku SR 1. januára 1993. Dosiaľ sa konalo celkovo deväť referend, z ktorých bolo iba jedno platné.
Voliči budú v referende hlasovať o dvoch otázkach: „Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v paragrafe 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v aktuálnom znení?“ a „Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?“.
Navrhovaná otázka, ktorá podľa prezidenta nespĺňa podmienky na vyhlásenie, znela: „Súhlasíte s tým, aby Národná rada SR prijala uznesenie, ktorým skráti svoje IX. volebné obdobie a deň predčasných volieb do Národnej rady SR určí tak, aby sa konali do 180 dní od vyhlásenia výsledkov referenda?“.
Hlava štátu ozrejmila, že úlohou prezidenta je preskúmať, či petičný výbor predložil dostatočný počet platných predpisov a rovnako či návrh na vyhlásenie referenda zodpovedá požiadavkám ústavy. „Na prevzatých podpisových hárkoch bolo vyplnených a skontrolovaných 384.512 podpisov. Z uvedeného počtu Kancelária prezidenta SR vyhodnotila 363.799 podpisov ako platných, 20.713 podpisov ako neplatných. Počet podpisov na vypísanie referenda, teda petícia, splnila,“ priblížil prezident.
Otázku o požiadavke skrátiť volebné obdobie vyhodnotil právny tím ako v rozpore s ústavou. Pripomenul, že skrátiť volebné obdobie je v súčasnosti možné jedine prostredníctvom uznesenia parlamentu. „Žiaden iný okamžitý spôsob skrátenia prebiehajúceho volebného obdobia Národnej rady ústava v súčasnom aktuálnom znení nepozná,“ doplnil Pellegrini.
Poukázal tiež na to, že otázkou možnosti skrátiť volebné obdobie aj prostredníctvom referenda sa už podrobne zaoberal Ústavný súd SR, keď sa naň obrátila bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová. „Ústavný súd v náleze zo 7. júla 2021 výslovne rozhodol, že referendom nie je možné skrátiť prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady. Ústavný súd to v uvedenom náleze jasne vyjadril na viacerých miestach, ktoré presne citujem aj vo svojom písomnom rozhodnutí,“ poznamenal prezident. „Vzhľadom na tieto jednoznačné verdikty som nepovažoval za potrebné opäť sa obrátiť na Ústavný súd s rovnakou otázkou,“ dodal.
Prezident zároveň zdôraznil, že jeho postoj pri navrhovanej otázke sa odvíja od odborného posúdenia právneho tímu, je čisto odborný a nie je ovplyvnený žiadnymi politickými okolnosťami. Poukázal tiež na názory viacerých ústavných právnikov, ktorí pri navrhovanej otázke zastávajú rovnaký postoj. Dodal, že v prípade zmeny ústavy v budúcnosti tak, aby mohol o skrátení volebného obdobia rozhodovať ľud, bude zmenu rešpektovať. „Pretože by to bolo plne v súlade aj s mojím občianskym a ľudským presvedčením o tejto veci. Lebo opakujem, ak ľud moc dáva, mal by ju mať možnosť aj kedykoľvek politikom vziať. No naplnenie tejto myšlienky sa dnes po náleze Ústavného súdu bez zmeny ústavy uskutočniť nedá,“ poznamenal Pellegrini.
V prípade ostatných dvoch otázok prezident nemá pochybnosti. „Preto som podľa ústavy a zákona o podmienkach výkonu volebného práva rozhodol o vyhlásení referenda v ich rozsahu,“ povedal. Upozornil však, že tretia otázka týkajúca sa obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry ako taká nie je bezprostredne vykonateľná. „Jej výsledkom môže byť skôr finálna a všeobecná právna norma. Či sa tak v skutočnosti aj stane, je vecou slobodného rozhodnutia poslancov Národnej rady SR. Tretia otázka v prípade platného referenda teda nebude mať žiadne priamo vykonateľné účinky,“ vysvetlil.
Termín 4. júl zvolil prezident podľa svojich slov preto, aby mali občania dostatočný čas prihlásiť sa na voľbu poštou. Pripomenul, že posledný možný termín na prihlásenie je zo zákona najneskôr 52 dní pred konaním referenda. Na registráciu tak bude 23 dní. Kratšiu lehotu, ktorá by vznikla pri určení termínu referenda o týždeň skôr, ako navrhovali iniciátori petície, označil za nedostatočnú.
Referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati.
Referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350.000 občanov. Ústava zároveň stanovuje, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
TASR v tejto súvislosti prináša výberový prehľad všeľudových hlasovaní od vzniku SR 1. januára 1993. Dosiaľ sa konalo celkovo deväť referend, z ktorých bolo iba jedno platné.
1. celoštátne referendum: 22. októbra 1994 - účasť voličov: 19,96 % - neplatné
Prvé celoštátne referendum v SR vyhlásil prezident SR Michal Kováč 10. augusta 1994 a určil deň jeho konania na 22. októbra 1994. Podnetom na vypísanie referenda bolo uznesenie Národnej rady (NR) SR prijaté na návrh predsedu Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) Jána Ľuptáka.
Referendová otázka znela: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?". Na referende sa zúčastnilo iba 19,96 percenta občanov, a tak bolo neplatné.
2. celoštátne referendum: 23. - 24. mája 1997 - zmarené
Prezident SR Michal Kováč vyhlásil 13. marca 1997 druhé celoštátne referendum na 23. a 24. mája 1997. Občania mali odpovedať na štyri otázky: "Ste za vstup SR do NATO?", "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?", "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?" a "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?".
Spornou pre koalíciu a opozíciu sa stala štvrtá otázka referenda, keďže pôvodne mali byť dve samostatné referendá. Nakoniec musel o spore vydať verdikt Ústavný súd SR. Ten 21. mája 1997 okrem iného rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta SR o vyhlásení referenda pri otázke týkajúcej sa priamej voľby hlavy štátu odporuje zákonu o spôsobe vykonania referenda.
Ešte v ten deň dal minister vnútra SR Gustáv Krajči vytlačiť hlasovacie lístky s tromi otázkami, ktoré sa týkali iba bezpečnostnej problematiky.
Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že právoplatné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami neboli občanom doručené, čím bolo referendum zmarené. Nový verdikt Ústavného súdu zo dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister Krajči svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.
3. celoštátne referendum: 25. - 26. septembra 1998 - účasť voličov: 44,06 % - neplatné
V čase výkonu niektorých právomocí hlavy štátu vyhlásila vláda SR 18. augusta 1998 v nadväznosti na petičnú akciu občanov tretie celoštátne referendum na 25. a 26. septembra 1998 s otázkou: "Ste za to, aby NR SR prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov?". Išlo o tri energetické závody Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne a Transpetrol, a. s., Bratislava. Na referende sa zúčastnilo 44,06 percenta občanov, referendum bolo neplatné.
4. celoštátne referendum: 11. novembra 2000 - účasť voličov: 20,03 % - neplatné
Prezident SR Rudolf Schuster vyhlásil 5. septembra 2000 referendum o predčasných parlamentných voľbách a jeho termín určil na 11. novembra 2000. Prezident Schuster sa ešte pred vyhlásením referenda rozhodol, že súlad znenia referendovej otázky o predčasných parlamentných voľbách s Ústavou SR dá posúdiť ústavným právnikom.
Po porade so siedmimi právnikmi sa rozhodol, že neexistujú ústavné prekážky na vypísanie plebiscitu, ktorý iniciovalo HZDS. Referendu predchádzala petičná akcia organizovaná HZDS a SNS. Na referende sa zúčastnilo 20,03 percenta voličov, referendum bolo vyhlásené za neplatné.
5. celoštátne referendum: 16. - 17. mája 2003 - účasť voličov: 52,15 % - platné
Prezident SR Rudolf Schuster 17. februára 2003 vypísal na 16. a 17. mája toho istého roka referendum o vstupe krajiny do Európskej únie (EÚ). Občania v ňom mali možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas so začlenením Slovenska do EÚ. Referendová otázka znela: "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?". Za členstvo SR sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percenta občanov oprávnených hlasovať.
6. celoštátne referendum: 3. apríla 2004 - účasť voličov: 35,86 % - neplatné
Celoslovenské referendum, ktoré vypísal prezident Rudolf Schuster na 1. deň prezidentských volieb na tému skrátenia 3. volebného obdobia NR SR bolo neplatné, keďže sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov. K referendovým urnám ich pristúpilo 35,86 percenta. Za vypísanie predčasných parlamentných volieb sa vyslovilo 86,78 percenta zúčastnených občanov, proti bolo 11,93 percenta.
Referendum, ktorého cieľom bolo vypísanie predčasných volieb ešte v kalendárnom roku 2004, vyhlásil prezident na základe petičnej akcie, ktorú začala odborárska centrála organizovať 15. novembra 2003 po celoročnej sérii protestov, ktoré vyvrcholili celoštátnym výstražným štrajkom. Kancelária prezidenta prekontrolovala od doručenia petičných hárkov 13. januára 608.518 podpisov voličov, z ktorých bolo platných 557.282.
7. celoštátne referendum: 18. septembra 2010 - účasť voličov: 22,84 % - neplatné
Prezident SR Ivan Gašparovič vyhlásil 7. júla 2010 referendum iniciované stranou SaS. Zo 4.369.553 oprávnených občanov prišlo do hlasovacích miestností 998.142 (22,84 percenta), čiže referendum bolo neplatné, lebo sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov.
Hlasujúci sa vyjadrovali k šiestim otázkam - k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, obmedzeniu poslaneckej imunity, zníženiu počtu poslancov NR SR na 100, k stanoveniu maximálnej ceny vládnych limuzín, k voľbám cez internet a k tomu, či majú byť osoby poverené výkonom verejnej moci vyňaté z práva na odpoveď, ktorú zaručuje tlačový zákon.
8. celoštátne referendum: 7. februára 2015 - účasť 21,41 % - neplatné
Referendum známe aj ako Referendum o rodine vyhlásil prezident SR Andrej Kiska na 7. februára 2015. Iniciovala ho Aliancia za rodinu, ktorá vyzbierala vyše 400.000 podpisov.
Referendum obsahovalo tri otázky: "Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?", "Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?" a tretia otázka znela: "Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?". Keďže účasť na hlasovaní dosiahla len niečo viac ako 21 percent, referendum bolo neplatné.
9. celoštátne referendum: 21. januára 2023 – účasť 27,25 % - neplatné
Referendum vyhlásila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Referendum iniciovala strana Smer-SD a ďalšie vtedajšie opozičné strany. Organizátori petície odovzdali 406.039 podpisov, po prepočte platnosti ich bolo 381.960.
Na otázku, či súhlasia občania s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR odpovedalo 97,52 percenta zúčastnených kladne. Záporne odpovedalo podľa doterajších výsledkov 1,53 percenta zúčastnených. Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s Ústavou SR. Otázka preto v referende nebola.
Prvé celoštátne referendum v SR vyhlásil prezident SR Michal Kováč 10. augusta 1994 a určil deň jeho konania na 22. októbra 1994. Podnetom na vypísanie referenda bolo uznesenie Národnej rady (NR) SR prijaté na návrh predsedu Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) Jána Ľuptáka.
Referendová otázka znela: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?". Na referende sa zúčastnilo iba 19,96 percenta občanov, a tak bolo neplatné.
2. celoštátne referendum: 23. - 24. mája 1997 - zmarené
Prezident SR Michal Kováč vyhlásil 13. marca 1997 druhé celoštátne referendum na 23. a 24. mája 1997. Občania mali odpovedať na štyri otázky: "Ste za vstup SR do NATO?", "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?", "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?" a "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?".
Spornou pre koalíciu a opozíciu sa stala štvrtá otázka referenda, keďže pôvodne mali byť dve samostatné referendá. Nakoniec musel o spore vydať verdikt Ústavný súd SR. Ten 21. mája 1997 okrem iného rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta SR o vyhlásení referenda pri otázke týkajúcej sa priamej voľby hlavy štátu odporuje zákonu o spôsobe vykonania referenda.
Ešte v ten deň dal minister vnútra SR Gustáv Krajči vytlačiť hlasovacie lístky s tromi otázkami, ktoré sa týkali iba bezpečnostnej problematiky.
Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že právoplatné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami neboli občanom doručené, čím bolo referendum zmarené. Nový verdikt Ústavného súdu zo dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister Krajči svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.
3. celoštátne referendum: 25. - 26. septembra 1998 - účasť voličov: 44,06 % - neplatné
V čase výkonu niektorých právomocí hlavy štátu vyhlásila vláda SR 18. augusta 1998 v nadväznosti na petičnú akciu občanov tretie celoštátne referendum na 25. a 26. septembra 1998 s otázkou: "Ste za to, aby NR SR prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov?". Išlo o tri energetické závody Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne a Transpetrol, a. s., Bratislava. Na referende sa zúčastnilo 44,06 percenta občanov, referendum bolo neplatné.
4. celoštátne referendum: 11. novembra 2000 - účasť voličov: 20,03 % - neplatné
Prezident SR Rudolf Schuster vyhlásil 5. septembra 2000 referendum o predčasných parlamentných voľbách a jeho termín určil na 11. novembra 2000. Prezident Schuster sa ešte pred vyhlásením referenda rozhodol, že súlad znenia referendovej otázky o predčasných parlamentných voľbách s Ústavou SR dá posúdiť ústavným právnikom.
Po porade so siedmimi právnikmi sa rozhodol, že neexistujú ústavné prekážky na vypísanie plebiscitu, ktorý iniciovalo HZDS. Referendu predchádzala petičná akcia organizovaná HZDS a SNS. Na referende sa zúčastnilo 20,03 percenta voličov, referendum bolo vyhlásené za neplatné.
5. celoštátne referendum: 16. - 17. mája 2003 - účasť voličov: 52,15 % - platné
Prezident SR Rudolf Schuster 17. februára 2003 vypísal na 16. a 17. mája toho istého roka referendum o vstupe krajiny do Európskej únie (EÚ). Občania v ňom mali možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas so začlenením Slovenska do EÚ. Referendová otázka znela: "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?". Za členstvo SR sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percenta občanov oprávnených hlasovať.
6. celoštátne referendum: 3. apríla 2004 - účasť voličov: 35,86 % - neplatné
Celoslovenské referendum, ktoré vypísal prezident Rudolf Schuster na 1. deň prezidentských volieb na tému skrátenia 3. volebného obdobia NR SR bolo neplatné, keďže sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov. K referendovým urnám ich pristúpilo 35,86 percenta. Za vypísanie predčasných parlamentných volieb sa vyslovilo 86,78 percenta zúčastnených občanov, proti bolo 11,93 percenta.
Referendum, ktorého cieľom bolo vypísanie predčasných volieb ešte v kalendárnom roku 2004, vyhlásil prezident na základe petičnej akcie, ktorú začala odborárska centrála organizovať 15. novembra 2003 po celoročnej sérii protestov, ktoré vyvrcholili celoštátnym výstražným štrajkom. Kancelária prezidenta prekontrolovala od doručenia petičných hárkov 13. januára 608.518 podpisov voličov, z ktorých bolo platných 557.282.
7. celoštátne referendum: 18. septembra 2010 - účasť voličov: 22,84 % - neplatné
Prezident SR Ivan Gašparovič vyhlásil 7. júla 2010 referendum iniciované stranou SaS. Zo 4.369.553 oprávnených občanov prišlo do hlasovacích miestností 998.142 (22,84 percenta), čiže referendum bolo neplatné, lebo sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov.
Hlasujúci sa vyjadrovali k šiestim otázkam - k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, obmedzeniu poslaneckej imunity, zníženiu počtu poslancov NR SR na 100, k stanoveniu maximálnej ceny vládnych limuzín, k voľbám cez internet a k tomu, či majú byť osoby poverené výkonom verejnej moci vyňaté z práva na odpoveď, ktorú zaručuje tlačový zákon.
8. celoštátne referendum: 7. februára 2015 - účasť 21,41 % - neplatné
Referendum známe aj ako Referendum o rodine vyhlásil prezident SR Andrej Kiska na 7. februára 2015. Iniciovala ho Aliancia za rodinu, ktorá vyzbierala vyše 400.000 podpisov.
Referendum obsahovalo tri otázky: "Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?", "Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?" a tretia otázka znela: "Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?". Keďže účasť na hlasovaní dosiahla len niečo viac ako 21 percent, referendum bolo neplatné.
9. celoštátne referendum: 21. januára 2023 – účasť 27,25 % - neplatné
Referendum vyhlásila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Referendum iniciovala strana Smer-SD a ďalšie vtedajšie opozičné strany. Organizátori petície odovzdali 406.039 podpisov, po prepočte platnosti ich bolo 381.960.
Na otázku, či súhlasia občania s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR odpovedalo 97,52 percenta zúčastnených kladne. Záporne odpovedalo podľa doterajších výsledkov 1,53 percenta zúčastnených. Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s Ústavou SR. Otázka preto v referende nebola.
