Quantcast
< sekcia Slovensko

Čaputová: Chudoba sa prehlbuje, môže to viesť k radikalizácii

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vystupuje so správou o stave Slovenskej republiky pred poslancami Národnej rady (NR) SR v Bratislave v utorok 29. novembra 2022. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Prezidentka vystúpila v NR SR so správou o stave republiky.

Bratislava 29. novembra (TASR) - Príjmové nerovnosti na Slovensku rastú a prehlbuje sa chudoba. Počet ľudí ohrozených chudobou narástol, je ich už okolo 660.000. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová v správe o stave republiky. Pomoc vlády podľa nej na začiatku prichádzala neskoro a v nízkych sumách. Zdôraznila, že v chudobnej spoločnosti sa zvyšuje nespokojnosť a sociálne napätie, čo môže viesť k radikalizácii. Pri hľadaní riešení kríz treba podľa nej myslieť viac aj na dosahy na ženy.

"V riziku chudoby sa u nás ocitá každá tretia domácnosť jednorodičovských rodín a osamelých seniorov a každá tretia domácnosť rodín s troma a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa," pripomenula prezidentka pred poslancami Národnej rady (NR) SR s tým, že po prvý raz narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch.

Chudobná spoločnosť môže byť podľa prezidentky nesúdržná a frustrovaná, narastá v nej nespokojnosť a zvyšuje sa sociálne napätie. To môže viesť až k destabilizácii a postupnej radikalizácii spoločnosti. "Dôsledky chudoby a ich odstraňovanie sú pre štát oveľa drahšie ako preventívne opatrenia," upozornila.

Pomoc vlády podľa nej na začiatku prichádzala neskoro a v nízkych sumách. "Ďalšie rozhodnutia vlády síce situáciu viacerých domácností a rodín zlepšili, ale mnoho ľudí, ktorí v dôsledku zdražovania najviac strádajú, nedostávajú pomoc v dostatočnej miere," upozornila hlava štátu. Spomenula príklady tých, ktorí si nemôžu uplatniť napríklad daňový bonus z protiinflačného balíčka či rodičovský dôchodok.

Ženy sú podľa prezidentky na Slovensku stále v ekonomicky slabšej pozícii, a tak dosahy energetickej krízy a inflácie cítia výraznejšie vzhľadom na ich nižšie platy aj nižšie dôchodky. "Ženy sú na čele približne 90 percent jednorodičovských rodín, ktoré sú najviac postihnuté chudobou," zdôraznila. Myslí si preto, že ako spoločnosť musíme pri hľadaní riešení kríz myslieť viac aj na dosahy na ženy.

Prezidentka označila prípadné rozpočtové provizórium za prehru


Prezidentka SR Zuzana Čaputová označila prípadné rozpočtové provizórium za prehru všetkých. Uviedla to v správe o stave republiky, ktorú predniesla v pléne Národnej rady (NR) SR. Hlava štátu dúfa v rozumný kompromis vo vzťahu k vecným a opodstatneným výhradám voči návrhu rozpočtu. Vláde vyčítala, že nedeklarovala spôsob vyrovnania sa so sankciami dlhovej brzdy i neistotu, či v dôsledku schválenia rozpočtu neprídeme o financie z Plánu obnovy. Ocenila však niektoré reformy.

"Vláda doteraz nedeklarovala spôsob, ako sa vyrovná so sankciami dlhovej brzdy, keďže na rok 2022 sa predpokladá hodnota dlhu nad úrovňou piateho pásma dlhovej brzdy. Ani dnes, len pár dní pred hlasovaním o rozpočte, nie je zrejmé ani to, či v dôsledku jeho schválenia neprídeme o financie z Plánu obnovy," podotkla hlava štátu. Rozpočtové provizórium považuje za prehru všetkých. "Preto dúfam, že rozumný kompromis vo vzťahu k vecným a mnohokrát opodstatneným výhradám voči návrhu rozpočtu, prinesie pre jeho schválenie potrebnú podporu," vyhlásila.

Prezidentka však ocenila niektoré pozitívne výsledky vlády Eduarda Hegera. Napríklad schválenie reformy vysokého školstva, súdnictva, verejného obstarávania, národných parkov, stratégiu dlhodobej starostlivosti, či prijatie dvoch balíkov opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Pozitívny obrat nastal podľa nej v oblasti vymožiteľnosti práva a boja proti korupcii. Vyzdvihla Plán obnovy. Za kvalitný označila tím na Úrade vlády, ktorý riadi a koordinuje reformy a investície tohto projektu. Tieto zmeny sú podľa nej kroky správnym smerom.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová (v popredí) vystupuje so správou o stave Slovenskej republiky pred poslancami Národnej rady (NR) SR v Bratislave v utorok 29. novembra 2022. Uprostred počúva premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) a v pozadí predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).
Foto: TASR - Jaroslav Novák


Dodala, že v roku 2021 sa načas zlepšila aj udržateľnosť financií. "V súčasnosti však Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opäť zaradila tento ukazovateľ do pásma vysokého rizika," podotkla. Poukázala na vyjadrenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej bol štátny rozpočet zostavený realisticky len pre najbližší rok a konsolidačná stratégia chýba už tretí rok po sebe.

Čo sa týka školstva, poukázala na dlhodobú nevyhnutnosť zvyšovať jeho kvalitu. Za dôležité považuje, že sa mnohé dôležité zmeny urobili alebo naštartovali. "Vrátane krokov podpory vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami a dlhoočakávanej kurikulárnej reformy," poznamenala. Ocenila, že vláda od septembra pristúpila k zvýšeniu platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl. "Už menej oceňujem, že k tomu došlo až po masívnych protestoch a hrozbe neotvorenia nového školského roka," dodala prezidentka.



Prezidentka odmieta paušálne odsudzovanie lekárov za zlyhanie jednotlivca


Prezidentka SR Zuzana Čaputová apeluje, aby sme neposudzovali či neodsudzovali paušálne všetkých lekárov pre zlyhania jednotlivcov. Odmieta živenie novej vlny nenávisti v spoločnosti. Poznamenala, že odkladanie riešení na poslednú chvíľu urobili zo situácie v zdravotníctve drámu.

"Stretla som sa s viacerými lekármi, ktorí výpovede podali, a podľa ich veľmi podrobných vysvetlení nemám dôvod pochybovať o čestnosti ich návrhov, ktoré presahovali ich osobné záujmy. Všade, aj medzi lekármi, nájdeme ľudí, ktorí ľudsky či odborne zlyhávajú. Avšak nedovoľme, aby sme teraz paušálne lekárov posudzovali alebo dokonca odsudzovali, podľa možných zlyhaní jednotlivcov. Nesmieme živiť v spoločnosti novú vlnu nenávisti voči ľuďom, z ktorých drvivá väčšina odvádza roky kvalitnú službu pacientom," zdôraznila hlava štátu.

Podľa prezidentky sa dlhodobo vie, že na zlepšenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti je potrebná personálna stabilizácia, vyššie platové ohodnotenie, lepšie vybavenie či vzdelávanie začínajúcich zdravotníkov. "Odkladanie riešenia, vyjednávanie na poslednú chvíľu a často menené podmienky urobili z tejto situácie drámu.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová (uprostred v pozadí) vystupuje so správou o stave Slovenskej republiky pred poslancami Národnej rady (NR) SR v Bratislave v utorok 29. novembra 2022.
Foto: TASR - Jaroslav Novák


Z. Čaputová: Zvládnutie energetickej krízy bude jednou z najväčších výziev


Zvládnutie energetickej krízy bude jednou z najväčších výziev v budúcom roku. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v pléne Národnej rady (NR) SR, kde predniesla správu o stave republiky. Ocenila niektoré kroky vlády, napríklad diverzifikáciu dodávky energií i to, že nám nehrozí bezprostredný nedostatok počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny.

"Slovensko veľmi úspešne diverzifikovalo dodávky energií a bezprostredný nedostatok nám počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny nehrozí. Dochádza k výrazným úsporám energií. Prenos vysokých cien z európskych trhov do maloobchodných cien pre našich spotrebiteľov a firmy by však bez kompenzačných opatrení viedol ku kolapsu hospodárstva a sociálneho zmieru. Je dobré, že vláda predstavila schému podpory pre podnikateľov a dokončuje podporu pre domácnosti," povedala prezidentka.

Napriek tomu však podľa jej slov niektoré domácnosti budú aj po týchto kompenzáciách ohrozené existenčnou chudobou. Za správne by považovala pomôcť týmto skupinám prekonať krízu prostredníctvom cielenej podpory. Pripomenula napríklad návrh na riešenie v podobe príspevku na bývanie. "Ten dorovnáva najviac zasiahnutým domácnostiam príjem v prípade, že ich náklady na bývanie prekročia únosnú mieru," ozrejmila.

Energetickú krízu však považuje aj za príležitosť, aby sme z dlhodobejšieho hľadiska využívali stále viac obnoviteľné zdroje. Hovorí o posilňovaní našej nezávislosti, sebestačnosti či k napĺňaniu klimatických cieľov. "Ako sme sa mohli presvedčiť v horúčavách a nedostatku vody počas tohto leta, je evidentné, že globálne javy ako zmena klímy, úbytok biodiverzity či zhoršovanie životného prostredia sa nás dotýkajú priamo a bezprostredne," podčiarkla. Apeluje na súčasných politikov, že práve oni sú generáciou tých, ktorých kroky budú rozhodujúce pre kvalitu života ďalších generácií na našej planéte. Je presvedčená, že problém ochrany klímy by mal byť plnohodnotnou témou politických strán.


Prezidentka: Žijeme najrizikovejšie časy v novodobej histórii Slovenska


Slovensko zažíva najrizikovejšie časy z hľadiska bezpečnosti v novodobej histórii. Vojna na Ukrajine spochybnila všetky princípy európskej bezpečnosti a stala sa najväčšou hrozbou mieru v Európe. Poukázala na to prezidentka SR Zuzana Čaputová v správe o stave republiky. Ocenila prínos členstva SR v Európskej únii aj Severoatlantickej aliancii. Rovnako, že väčšina vládnych činiteľov, zvolených zástupcov v parlamente aj verejnosti sa postavila na správnu stranu.

Prezidentka zároveň poukázala na to, že Slovensko je už dlhodobo terčom hybridnej vojny. "Mnohí ešte stále veria, že dezinformácie a konšpirácie sú len produktom modernej doby a fenoménom sociálnych sietí a internetu. Žiaľ, nie je to tak – masívna časť z nich je súčasťou cielenej propagandy," upozornila.

Hlava štátu ocenila, že po rozpútaní vojny sa verejní činitelia i verejnosť postavili na správnu stranu, a to na stranu slovenských záujmov, odsúdenia agresie, rešpektu k štátnej suverenite a pomoci utekajúcim pred vojnou. "Náš záujem je pritom jediný, a je ním čo najskoršie obnovenie mieru," povedala s tým, že mier však musí byť spravodlivý a vydrží iba vtedy, ak bude rešpektované právo štátov na ich suverenitu, ako aj právo vybrať si smerovanie.

Podľa prezidentky sa v týchto mesiacoch potvrdzuje, že prínos nášho členstva v NATO nikdy nebol jasnejší ako dnes. "Slovensko dostalo od našich spojencov v Severoatlantickej aliancii na zlepšenie našich obranných spôsobilostí presne takú podporu a pomoc, akú sme potrebovali a o akú sme žiadali," povedala a ocenila, že ozbrojené sily požívajú naďalej vysokú mieru dôveryhodnosti a môžu pracovať pod spoľahlivým vojenským velením aj politickým vedením rezortu obrany.

Hlava štátu víta, že riešenie aktuálnej utečeneckej vlny sa už hľadá na európskej úrovni a má spočívať najmä v ochrane vonkajšej Schengenskej hranice.

Cieľom hybridnej vojny na Slovensku je podľa Čaputovej oslabiť naše inštitúcie, podkopať dôveru v demokraciu, vytrhnúť Slovensko z politického Západu a získať ho znovu pod ruskú sféru vplyvu. "V schopnosti odlíšiť fakty od lží patríme medzi najhorších spomedzi všetkých štátov v našom regióne," zdôraznila prezidentka. Ocenila, že zo strany niektorých rezortov už došlo k odpovedi. "A to najmä v podobe expertov ministerstiev obrany, zahraničných vecí, vnútra alebo Policajného zboru," doplnila. Ani to však podľa prezidentky nebude dostatočné, ak si existenciu týchto hrozieb nepriznáme naprieč celou spoločnosťou a všetci nezareagujeme adekvátne.


Je nevyhnutné opustiť dlhodobé podceňovanie verbálnych útokov, tvrdí prezidentka


V oblasti spravodlivosti je nevyhnutné opustiť dlhodobé podceňovanie verbálnych útokov, vyhlásila v utorkovej správe o stave republiky prezidentka Zuzana Čaputová. Odsúdila tlak na ľudí v orgánoch vymožiteľnosti práva, verbálne útoky a vyhrážky novinárom. Za neprípustné považuje šírenie nenávisti, dehumanizáciu a ponižovanie názorového oponenta.

Na verbálne útoky podľa Čaputovej nemôžeme nazerať optikou spred niekoľkých rokov, keď bolo verejné šírenie informácií doménou regulovanej tlače a vysielateľov. Tvrdí, že sociálne médiá úplne zmenili situáciu. "Ak chceme ochrániť spoločnosť, nastal čas, aby všetky príslušné inštitúcie zamerali svoje úsilie na rozumné používanie už existujúcich pravidiel. Ak demokraciu nebudeme chrániť, môže sa nám stať, že budeme poslednou generáciou, ktorá ju zažije," myslí si.

Ako skonštatovala, terčom zastrašovania a nenávistných útokov, podporovaných aj z politického prostredia, sa stávajú aj sudcovia, prokurátori alebo vyšetrovatelia. "Ak sudca za svoje riadne zdôvodnené rozhodnutie čelí vyhrážkam a musí požiadať o policajnú ochranu, bola ďaleko prekročená legitímna miera kritiky," komentovala. Za neprípustné považuje tiež verbálne útoky a vyhrážky novinárom. "V súčasnosti je ešte zjavnejšie, že aj slová sú zbraň, ubližujú, zraňujú. Napriek tomu mnohí bezohľadne zapĺňajú priestor nenávisťou, ktorá mobilizuje k nenávisti ďalších," dodala Čaputová.

Hlava štátu vyzvala tiež na zastavenie nenávisti. Upozornila, že nie je bez následkov, pretože vytvára predpoklad na zhmotnenie v podobe fyzického útoku. "Pred pár týždňami, len niekoľko metrov odtiaľto, stála životy dvoch nevinných mladých ľudí," poznamenala.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vystupuje so správou o stave Slovenskej republiky pred poslancami Národnej rady (NR) SR v Bratislave v utorok 29. novembra 2022.
Foto: TASR - Jaroslav Novák



Prezidentka bude viac strážiť kvalitu a zákonnosť legislatívneho procesu


Prezidentka Zuzana Čaputová bude s ešte väčšou pozornosťou strážiť kvalitu a zákonnosť legislatívneho procesu. Vyhlásila to v pléne Národnej rady (NR) SR, kde v utorok predniesla správu o stave republiky. Skrátené legislatívne konania boli podľa nej nadužívané. Politikov požiadala, aby dbali na dodržiavanie vlastných procesných pravidiel. Upozornila, že k budovaniu dôvery neprispieva ani prebiehajúca polemika o spôsobe používania paragrafu 363.

Súčasná situácia si podľa Čaputovej vyžaduje odborne pripravenú legislatívu. Pripomína, že legislatívny proces má zákonom presne určené pravidlá, ktoré sledujú dôležité ciele, napríklad čo najvyššiu kvalitu prijímaných noriem.

"V legislatívnom procese sme však svedkami, že vláda predkladá zákony na skrátené legislatívne konanie aj vtedy, keď na to neexistujú dôvody a keď môžu mať zásadný dosah na verejné financie a hospodárenie samospráv," skonštatovala hlava štátu. Zároveň poukázala, že vládne návrhy zákonov sú často zásadným spôsobom menené tesne pred ich schválením či vo forme prílepkov k nesúvisiacim predpisom.

K budovaniu dôvery podľa Čaputovej neprispieva ani diskusia o paragrafe 363. "Už len samotná skutočnosť, že pri takom závažnom nástroji, voči ktorému neexistuje opravný prostriedok, nie je zhoda o jeho interpretácii a o možnostiach použitia, spôsobuje neprípustnú nepredvídateľnosť a odôvodňuje potrebu zaoberať sa zodpovedajúcou úpravou Trestného poriadku," povedala.


Čaputová: Ak politická kríza prerastie, bude lepšie nanovo voliť


Hrozí, že politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie. V takom prípade bude lepšie umožniť občanom nanovo si vybrať svojich volených zástupcov. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v pléne Národnej rady (NR) SR, kde v utorok predniesla správu o stave republiky.

V tomto roku je podľa hlavy štátu v domácej politike zmätok. Verejnosť stráca prehľad v tom, kto naozaj vládne a kto je v opozícii. "Koaliční politici boli často sami sebe väčšími protivníkmi, ako im bola opozícia, a vzájomné útoky vyústili až do odchodu koaličného partnera," poukázala.

Prezidentka tvrdí, že menšinové vládnutie sprevádza oslabovanie funkčnosti parlamentu - cez neotváranie a odsúvanie schôdzí až po nejasný spôsob podpory vlády. Takýto spôsob vládnutia by krajinu vyčerpával aj v dobrých časoch, v ktorých však Slovensko momentálne nie je, skonštatovala v parlamente.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vystupuje so správou o stave Slovenskej republiky pred poslancami Národnej rady (NR) SR v Bratislave v utorok 29. novembra 2022.
Foto: TASR Jaroslav Novák


Na súčasnej politickej kríze má podľa Čaputovej každý politik svoj podiel viny. Dôsledkom je, že vláda má podľa prieskumov verejnej mienky veľmi nízku dôveryhodnosť a vytráca sa autorita štátu aj autorita demokracie. "K tomuto významne prispieva tiež časť opozície, ktorá čoraz tvrdšie útočí nielen proti svojim oponentom, ale aj proti demokracii samotnej," podotkla.



Vláda má podľa prezidentky objektívne pre krízy ťažkú situáciu. Za nebezpečné však považuje, že mnohé z nich manažuje spôsobom, ktorý do posledných okamihov robí z krízy drámu. "Nie sme futbaloví fanúšikovia, aby sme si vyberali, komu viacej fandíme či dôverujeme. Sme občania, ktorí potrebujú vedieť, na čo sa majú pripraviť," poznamenala. Dodala, že takto to ďalej na Slovensku ísť nemôže bez toho, aby boli ničené zvyšky dôvery verejnosti a súdržnosti spoločnosti.

"Cieľom politiky nemá byť odstránenie protivníka. Slovenská politická realita akoby sa redukovala iba na to. Politika má byť pritom nástrojom vykonávania služby, nástrojom na spravovanie vecí verejných v prospech ľudí," povedala.