Quantcast
< sekcia Slovensko

Slovensko navštívil prezident Čiernej Hory

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová (vľavo) a prezident Čiernej Hory Milo Djukanovič počas uvítacej ceremónie v Prezidentskom paláci v Bratislave 15. júla 2021. Foto: TASR Jaroslav Novák

Zuzana Čaputová zhodnotila bilaterálne vzťahy za dlhodobo dobré a konštruktívne.

Bratislava 15. júla (TASR) - Slovensko dlhodobo podporuje Čiernu Horu i ďalšie krajiny regiónu západného Balkánu v integračnom úsilí do Európskej únie. Vyhlásila to slovenská prezidentka Zuzana Čaputová po štvrtkovom stretnutí s prezidentom Čiernej Hory Milom Djukanovičom, ktorý je na oficiálnej návšteve Slovenska.



Balkánske krajiny, ktoré ešte nevstúpili do EÚ, sú v rôznych fázach prístupového procesu. Čaputová pripomenula, že Čierna Hora je v tomto integračnom procese najďalej.

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová (tretia zľava) počas stretnutia s prezidentom Čiernej Hory Milom Djukanovičom (druhý zľava) v Prezidentskom paláci v Bratislave 15. júla 2021.
Foto: TASR Jaroslav Novák


"Slovenská republika podporovala a bude podporovať západný Balkán a Čiernu Horu v jej integračných snahách, pretože to plne zodpovedá vôli obyvateľov tejto krajiny. V tomto máte v Slovensku zodpovedného a stabilného partnera," uviedla s tým, že v Čiernej Hore sa hlási do EÚ až 80 percent obyvateľstva.



Zároveň zdôraznila, že predpokladom vstupu do EÚ sú jednotlivé reformy. Čierna Hora je podľa nej na dobrej ceste a pokračuje v reformných krokoch.

Čaputová sa s Djukanovičom rozprávali aj o možnostiach rozvinutia a podpory bilaterálnej spolupráce v oblasti právneho štátu, ekonomiky, investície a turizmu.

Pripomenula, že Únia sa snaží pomôcť či už Čiernej Hore vo výške 110 miliónov eur na podporu po covide, ako aj celému regiónu západný Balkán vo výške 3,3 miliardy eur.

Djukanovič uviedol, že jeho návšteva Slovenska sa odohráva v roku, keď si Čierna Hora pripomína 15. výročie obnovenia nezávislosti, ku ktorej prispela aj slovenská diplomacia a zároveň 15 rokov od vytvorenia diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami.

"Čierna Hora je súčasťou regiónu, ktorý má, žiaľ, povesť nestabilného regiónu v Európe. Myslíme, že dôvodom je zaostalosť tohto regiónu v zmysle, že sme nesledovali cestu ostatných európskych krajín, ktoré sa dlhoročné vyvíjali," skonštatoval Djukanovič. Preto si myslí, že cesta smerom k EÚ je cestou k väčšej stabilite a demokratického rozvoju tohto regiónu.

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová počas tlačovej konferencie po stretnutí s prezidentom Čiernej Hory Milom Djukanovičom v Prezidentskom paláci v Bratislave 15. júla 2021.
Foto: TASR Jaroslav Novák


Čiernohorský prezident zároveň poďakoval SR za podporu vstupu jeho krajiny do EÚ. Práve aj vďaka tomu je podľa neho Čierna Hora najbližšie z krajín západného Balkánu v rámci integračného procesu.

Čaputová zhodnotila bilaterálne vzťahy za dlhodobo dobré a konštruktívne. S týmto názorom súhlasí aj Djukanovič, podľa ktorého ich štvrtkové stretnutie dáva nový impulz týmto vzťahom. "Z našej oblasti vidíme veľký priestor v oblasti turizmu, ekonómie a investícií," dodal.

B. Kollár: Záleží nám, aby bola Čierna Hora úspešným príbehom európskej integrácie



Slovenská republika je aj naďalej pripravená podporovať Čiernu Horu v reformných a transformačných procesoch odovzdávaním slovenských skúseností z prístupového procesu do Európskej únie (EÚ). Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) to uviedol na štvrtkovom stretnutí s prezidentom Čiernej Hory Milom Djukanovičom na Bratislavskom hrade. „Budeme bojovať za Západný Balkán. Záleží nám na tom, aby Čierna Hora bola úspešným príbehom európskej integrácie," povedal. TASR o tom informoval odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR.

Predseda parlamentu ocenil, že prezident pricestoval na návštevu Slovenska v období, v ktorom si Čierna Hora pripomenula 15. výročie obnovenia nezávislosti. "Som zároveň rád, že k obnoveniu nezávislosti Čiernej Hory v roku 2006 mohli napomôcť aj slovenskí diplomati," poznamenal Kollár. Dodal, že naše krajiny majú k sebe veľmi blízko vzhľadom na spoločnú minulosť a bolo by pre nás veľkou výhodou, ak by sa Čierna Hora dostala do „našej európskej rodiny“, čím by sa posilnil vzájomný obchod a služby.

Kollár na stretnutí tiež potvrdil záujem o obnovenie intenzívnej medziparlamentnej spolupráce krajín, ktorú utlmila pandémia. Za vhodnú formu podpory integračných ambícií Čiernej Hory považuje napríklad zorganizovanie stretnutia Výboru NR SR pre európske záležitosti a výboru pre európsku integráciu Parlamentu Čiernej Hory.

Podľa slov prezidenta Djukanoviča sa Čierna Hora toho času sústredí na jej púť k členstvu v EÚ. „Reformy v našich regiónoch sú v súčasnosti veľmi intenzívne," skonštatoval. Budúcnosť spolupráce so Slovenskou republikou vidí predovšetkým v oblastiach turizmu, energetiky či rozvoja infraštruktúry. „Cestovný ruch je v Čiernej Hore veľmi dynamický a perspektívny, naše územie je stabilné. Stali sme sa zodpovednejšími voči sami sebe a boli by sme spoľahlivým susedom Západného Balkánu," povedal Djukanovič.