Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 12. apríl 2025Meniny má Estera
< sekcia Slovensko

Prežila Auschwitz: Pred 100 rokmi sa narodila E. Grosmanová

Na archívnej snímke Edita Grosmanová, žena z transportu, ktorá prežila holokaust. Foto: TASR - Milan Kapusta

Zmenu postoja k Židom na Slovensku pocítila už ako štrnásťročná v roku 1938 v škole, keď židovské deti začali oddeľovať od ostatných a usádzať do zadných lavíc.

Humenné/Bratislava 11. júla (TASR) - Konca druhej svetovej vojny sa dožilo iba približne dvadsať z tisíc židovských dievčat, ktoré vypravili v prvom transporte v marci 1942 zo železničnej stanice v Poprade do nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz – Birkenau. Jedna z preživších bola aj Edita Grosmanová. Od jej narodenia uplynie vo štvrtok 11. júla 100 rokov.

Edita Grosmanová, rodená Friedmannová, sa narodila 11. júla 1924 v Humennom ako tretie zo siedmich detí. Ich otec pracoval ako sklenár. Mama bola dlhodobo chorá, mala vysoký tlak, a lekár jej už po prvom pôrode neodporúčal mať ďalšie deti. Napriek tomu ich mala ešte šesť.

Celé detstvo prežila v rodnom meste, na ktoré spomínala často a veľmi rada, najmä na Vihorlat, ktorý sa jej vždy spájal s domovom. "My sme mysleli, že sme v raji, že to je maximum, čo dieťa môže dostať," povedala o svojom detstve pre projekt Príbehy 20. storočia Post Bellum SK.

Zmenu postoja k Židom na Slovensku pocítila už ako štrnásťročná v roku 1938 v škole, keď židovské deti začali oddeľovať od ostatných a usádzať do zadných lavíc. Nariadení a zákazov postupne pribúdalo. Jedným z najväčších obmedzení však bolo, že nemohla chodiť slobodne po uliciach a vždy musela mať na rukách žltú pásku. "Nikdy som nesmela zabudnúť žltú pásku. Žltú hviezdu som už nezažila, to bolo neskoršie, to už som bola v koncentráku," spomínala na toto obdobie Edita Grosmanová.

V roku 1942, keď sa začal pripravovať prvý transport Židov z územia Slovenska, otec ako potrebný remeselník dostal prezidentskú výnimku, ktorá platila pre celú rodinu. Tá však prišla neskoro a preto do transportu zobrali aj vtedy osemnásťročnú Editu spolu so staršou sestrou Leou - mysleli si, že idú na prácu do Poľska.

Transport do koncentračného tábora Auschwitzu-Birkenau odišiel z Popradu 25. marca 1942. Spolu so sestrou Leou boli zaradené do tej istej pracovnej skupiny. Po krátkom čase obe sestry ochoreli. Lea dostala škvrnitý týfus, do plynovej komory ju nacisti poslali v noci zo 4. na 5. decembra 1942.

Edita neskôr tiež ochorela - dostala kostnú tuberkulózu. Život jej zachránila slovenská lekárka Mancy Schvalbová, slúžiaca na ošetrovni. Na konci vojny sa Edita Grosmanová ocitla v pochode smrti z Auschwitzu-Birkenau. Dostala sa do Varšavy. Domov išla čiastočne pešo alebo nákladnými vlakmi. V koncentračnom tábore strávila tri roky a tri mesiace.

V rodnom Humennom sa po skončení druhej svetovej vojny zoznámila aj so svojím budúcim manželom, spisovateľom a novinárom Ladislavom Grosmanom. Práve on je autorom literárnej predlohy filmu Obchod na korze, ktorý v roku 1965 nakrútili Elmar Klos a Ján Kadár a ktorý o rok neskôr získal prestížnu sošku Oscar.

Po liečení sa presťahovala do Prahy a začala študovať biológiu na Karlovej univerzite. V septembri 1968 emigrovala celá rodina cez Rakúsko do Izraela, kde v roku 1981 Ladislav Grosman zomrel. Po smrti manžela sa aj so synom Jirkom presťahovala do Kanady. Edita Grosmanová zomrela 31. júla 2020 v Toronte vo veku 96 rokov. Slovensko navštívila naposledy tri roky pred smrťou.

Prvá vlna transportov slovenských Židov do koncentračných táborov trvala od 25. marca do 20. októbra 1942. Režim sa počas nej zbavil 57.628 Židov. Celkovo v nacistických koncentračných táboroch v dôsledku transportovania z územia Slovenska zahynulo viac ako 70.000 židovských spoluobčanov.



Zdroj:

https://www.memoryofnations.sk/sk/grosmanova-edita-20170326-0

https://www.upn.gov.sk/sk/25-marec-1942-%E2%80%93-1-transport-slovenskych-zidov-do-vyhladzovacieho-tabora

HRABKO: Šanca, že z ústavy vypustia jeden volebný obvod, je malá

Podľa Hrabka bol systém viacerých volebných obvodov, ktorý zrušila ešte vláda Vladimíra Mečiara, pre voličov výhodnejší (správa, PODCAST, VIDEO).

- Predstavitelia Spojených štátov a Ukrajiny sa stretli, aby rokovali o dohode, ktorá by USA zaistila prístup k ukrajinským prírodným zdrojom, uviedol zdroj oboznámený s rozhovormi.

- Imigračný súd rozhodol, že zadržaný propalestínsky aktivista Mahmúd Chálil, ktorý má v USA trvalý pobyt na základe tzv. zelenej karty, môže byť deportovaný, uviedli americké médiá a Americká únia občianskych slobôd (ACLU).

- Viac ako sto čínskych občanov bojujúcich na strane Ruska proti Ukrajine patrí k žoldnierom, ktorí zrejme nemajú priame väzby na čínsku vládu.

- Slovenskí hokejisti neuspeli ani vo svojom druhom zápase v rámci záverečného bloku prípravy MS 2025. Po štvrtkovej prehre 3:4 po predĺžení nestačili v Herisau na domáce Švajčiarsko ani v piatok, keď podľahli 3:5.

- Spoločná európska mena nadviazala na konci týždňa na štvrtkové (10. 4.) posilnenie a pokračovala v raste, pričom jej kurz sa dostal najvyššie od začiatku roka 2022.

- V Nemecku sa šíri ďalej na sever agresívny druh mravca, ktorý ohrozuje budovy a infraštruktúru. TASR o tom píše podľa piatkovej správy agentúry DPA.

- Prezident SR Peter Pellegrini v piatok prijal v Prezidentskom paláci bývalého prezidenta ČR Miloša Zemana.

- Leteckí záchranári zasahovali v piatok predpoludním v bratislavskej mestskej časti Vajnory, kde na stavbe diaľnice došlo k zavaleniu robotníka stavebným materiálom. Zraneného 27-ročného muža po prvotnom ošetrení transportovali vrtuľníkom do nemocnice v Ružinove.

- Spojenci Ukrajiny jej v piatok prisľúbili novú vojenskú pomoc vo výške 21 miliárd eur. Po rokovaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli to uviedol britský minister obrany John Healey. TASR o tom píše podľa správ agentúr Reuters a DPA a stanice BBC.

- V súvislosti s nákazou slintačky a krívačky (SLAK) vznikne dohľadové monitorovacie centrum. Bude pôsobiť ako hlavné veliace centrum reakcie štátu na vzniknutú situáciu. Na tlačovej konferencii o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

- Nemecko v strednodobom a dlhodobom horizonte dodá Ukrajine viac ako 1100 pozemných radarových systémov na detekciu lietadiel, ako aj ďalšie protilietadlové raketové systémy Iris-T.

- Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) predstavil vecný zámer nového zákona o vysokých školách (VŠ).

- Opozičná SaS vyzýva na prehodnotenie a revíziu akčných plánov k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 - 2027, ktoré schválila vláda ešte v decembri 2024.

- Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Dunajskej Strede vydala opatrenia týkajúce sa núdzovej supresívnej vakcinácie a následného pristúpenia k nevyhnutnej depopulácii chovu hovädzieho dobytka v Dolnom Štále.

- Čína v piatok oznámila odvetné opatrenia a od soboty (12. 4.) zvýši clá na tovar z USA z 84 % na 125 %. To ešte viac vystupňuje obchodnú vojnu medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.

- Poľské ministerstvo spravodlivosti v piatok zverejnilo odtajnené dokumenty týkajúce sa nákupu sledovacieho systému Pegasus zo zdrojov Fondu spravodlivosti, ktorý je určený na pomoc obetiam trestných činov.

- Transakčná daň škodí slovenským podnikom vo veľmi nevhodnej chvíli. Máme tu obchodnú vojnu, Trumpove clá a potrebujeme robiť všetko pre to, aby sme našu ekonomiku diverzifikovali a podporili, vyjadril sa Michal Truban z PS.

- Slovenská pošta vydá v piatok poštovú známku „Technické pamiatky: Bratislavský propeler“.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR začali piatkové rokovanie na 33. schôdzi prebratím návrhu k zmene štatútu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Obsahuje najmä technické zmeny.