Bratislava 11. decembra (TASR) - Za drobnú krádež sa do Trestného zákona opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dosť“. Platiť má teda trestnosť priestupkovej recidívy páchateľov. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Do novej legislatívy pribudli v druhom čítaní ďalšie zmeny. Rozšíri sa napríklad skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež sa zavádza trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Upravuje sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených - tzv. kajúcnikov. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

Zo 136 hlasujúcich novelu podporilo 76 poslancov, 60 bolo proti, nikto sa nezdržal, 14 boli neprítomní. Novelou sa mení aj Exekučný poriadok. Donucovacie opatrenia bude môcť exekútor uložiť aj na vymoženie náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom.

Vláda odôvodňovala novelu nárastom počtu deliktov proti majetku a zvýšením agresivity v spoločnosti. Vyššia miera drobných krádeží a agresivita ich páchateľov prišli podľa vlády po tom, čo médiá robili dezinformačnú kampaň a niektorí politickí predstavitelia „zavádzajúco informovali verejnosť, že krádež je beztrestná a oplatí sa“.

Poslanci schválili aj pozmeňujúce návrhy z výborov. Po novom má byť marením volebnej kampane aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách alebo kandidátoch 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania, ak ide o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“. V odôvodnení sa píše aj o tom, že slobodná politická súťaž bola ovplyvňovaná zo zahraničia v prípade parlamentných volieb z roku 2023. Cudzou mocou sa podľa odôvodnenia rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“. Odňatím slobody až na jeden rok sa má po novom potrestať ten, kto „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ poruší zákaz činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, hnutí, koalícií alebo kandidátov počas volebnej kampane.

Zavádza sa tiež trest odňatia slobody až na pol roka pri verejnom popieraní alebo spochybňovaní mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.

Nová legislatíva mení aj Trestný poriadok. Úprava inštitútu kajúcnika sa podľa odôvodnenia poslancov zneužíva napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné. „Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti,“ píše sa v odôvodnení. Navrhuje sa preto bližšie špecifikovať „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a vyslovene sa prikazuje súdu „vyrovnať sa v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.

Zároveň sa posúva dátum nadobudnutia účinnosti ustanovení zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania.