FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Nálezca dokumentu bude môcť dostať nálezné vo výške desať percent z ceny daného dokumentu.
Autor TASR
Bratislava 15. októbra (TASR) - Pri nájdených archívnych dokumentoch bez majiteľa platia od stredy zmeny. Po novom ich do vlastníctva získava automaticky štát. Nálezca dokumentu bude môcť dostať nálezné vo výške desať percent z ceny daného dokumentu. Vyplýva to z novely zákona o archívoch a registratúrach, ktorá v stredu nadobudla účinnosť.
„Cenu archívneho dokumentu zisťuje akvizičná komisia Ministerstva vnútra SR, ktorej zloženie a činnosť upraví štatút akvizičnej komisie vydaný Ministerstvom vnútra SR. Akvizičná komisia by mala byť zložená z odborníkov - archivárov, ktorí majú za úlohu posudzovať hodnotu a význam archívnych dokumentov,“ ozrejmil rezort vnútra, ktorý za novelou stojí.
Úprava podľa neho nadväzuje na aplikačnú prax, keď sa množili prípady predloženia nájdených archívnych dokumentov, pri ktorých sa nedalo dokladovať ich vlastníctvo. Novela mení aj spôsob vyrubovania správnych poplatkov za vydanie odpisu, výpisu či potvrdenia z archívneho dokumentu. „Za vyhotovenie kópie archívneho dokumentu, ktorý vyhľadal žiadateľ pri štúdiu v bádateľni archívu sám, by uhrádzal len náklady spojené s jej vyhotovením,“ doplnil rezort.
Po novom sa takisto neuvedenie zdroja archívneho dokumentu považuje za hrubé porušenie bádateľského poriadku. Úprava zároveň rozširuje typy povinných vyhlásení zo strany pôvodcu registratúry. Upravuje tiež výšku pokuty za priestupok a správny delikt.
Vláda schválila návrh zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách. Vymedzujú a definujú sa v ňom pojmy a princípy pri aplikácii. Urobila tak na stredajšom rokovaní.
„Dôvodom predloženia tohto návrhu je riešenie zvýšeného nárastu sporného ponímania niektorých jeho paragrafových znení, resp. absencia určitých pojmov, ktoré vychádzajú z potrieb terajšej praxe,“ uviedlo ministerstvo vnútra. V súčasnosti je podľa neho osvedčovanie listín a podpisov na listinách upravované zákonom, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2002. Odvtedy došlo k zániku krajských úradov a neskôr i k zániku obvodných úradov v rámci implementácie programu ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa), k štrukturálnym a kompetenčným zmenám miestnej štátnej správy i k modernizácii verejnej správy. „Novelizácia zákona nie je dostatočná a vyžaduje sa vypracovanie nového zákona,“ ozrejmil rezort.
Návrh zákona je rozdelený na osvedčovanie listín a na osvedčovanie podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami. Miesto výkonu osvedčovania je v ňom konkrétnejšie špecifikované. Upresniť sa má spôsob výkonu osvedčovania u osôb so zdravotným postihnutím, tvrdí ministerstvo. Priblížilo, že ustanoviť sa má aj podrobná úprava osvedčovacej knihy a osvedčovacej doložky. Vymedziť sa majú dôvody, za akých podmienok okresné úrady a obce nevykonávajú osvedčovanie listín a podpisov na listinách.
Návrh zákona je podľa rezortu v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy. Legislatíva má nadobudnúť účinnosť 1. marca 2026.
„Cenu archívneho dokumentu zisťuje akvizičná komisia Ministerstva vnútra SR, ktorej zloženie a činnosť upraví štatút akvizičnej komisie vydaný Ministerstvom vnútra SR. Akvizičná komisia by mala byť zložená z odborníkov - archivárov, ktorí majú za úlohu posudzovať hodnotu a význam archívnych dokumentov,“ ozrejmil rezort vnútra, ktorý za novelou stojí.
Úprava podľa neho nadväzuje na aplikačnú prax, keď sa množili prípady predloženia nájdených archívnych dokumentov, pri ktorých sa nedalo dokladovať ich vlastníctvo. Novela mení aj spôsob vyrubovania správnych poplatkov za vydanie odpisu, výpisu či potvrdenia z archívneho dokumentu. „Za vyhotovenie kópie archívneho dokumentu, ktorý vyhľadal žiadateľ pri štúdiu v bádateľni archívu sám, by uhrádzal len náklady spojené s jej vyhotovením,“ doplnil rezort.
Po novom sa takisto neuvedenie zdroja archívneho dokumentu považuje za hrubé porušenie bádateľského poriadku. Úprava zároveň rozširuje typy povinných vyhlásení zo strany pôvodcu registratúry. Upravuje tiež výšku pokuty za priestupok a správny delikt.
Vláda schválila zákon o osvedčovaní listín a podpisov na listinách
Vláda schválila návrh zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách. Vymedzujú a definujú sa v ňom pojmy a princípy pri aplikácii. Urobila tak na stredajšom rokovaní.
„Dôvodom predloženia tohto návrhu je riešenie zvýšeného nárastu sporného ponímania niektorých jeho paragrafových znení, resp. absencia určitých pojmov, ktoré vychádzajú z potrieb terajšej praxe,“ uviedlo ministerstvo vnútra. V súčasnosti je podľa neho osvedčovanie listín a podpisov na listinách upravované zákonom, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2002. Odvtedy došlo k zániku krajských úradov a neskôr i k zániku obvodných úradov v rámci implementácie programu ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa), k štrukturálnym a kompetenčným zmenám miestnej štátnej správy i k modernizácii verejnej správy. „Novelizácia zákona nie je dostatočná a vyžaduje sa vypracovanie nového zákona,“ ozrejmil rezort.
Návrh zákona je rozdelený na osvedčovanie listín a na osvedčovanie podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami. Miesto výkonu osvedčovania je v ňom konkrétnejšie špecifikované. Upresniť sa má spôsob výkonu osvedčovania u osôb so zdravotným postihnutím, tvrdí ministerstvo. Priblížilo, že ustanoviť sa má aj podrobná úprava osvedčovacej knihy a osvedčovacej doložky. Vymedziť sa majú dôvody, za akých podmienok okresné úrady a obce nevykonávajú osvedčovanie listín a podpisov na listinách.
Návrh zákona je podľa rezortu v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy. Legislatíva má nadobudnúť účinnosť 1. marca 2026.
