Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V zahraničí mladých lákajú podľa prieskumu najmä vysoká životná úroveň, široká ponuka pracovných príležitostí a zdokonalenie v cudzom jazyku, spoznávanie novej krajiny, ľudí a ich kultúry.
Autor TASR
Bratislava 1. júla (TASR) – Až 50 percent študentov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska. Z pohľadu možného odlevu mozgov tak kritickú skupinu predstavuje 137.000 mladých a vzdelaných ľudí. Z toho 14 percent premýšľa o trvalom odchode a 36 percent o odchode na istý čas. Úmysel odísť do zahraničia viac deklarujú študenti ako absolventi. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Inštitút pre verejné otázky (IVO) realizovaného v máji na vzorke 512 respondentov vo veku 18 až 29 rokov. Jeho výsledky predstavili vo štvrtok.
Medzi mladými, ktorí uvažujú o trvalom opustení krajiny, je až 35 percent pevne rozhodnutých a ďalších 39 percent tvrdí, že pravdepodobne odíde. Medzi mladými uvažujúcimi o dočasnom odchode je pevne rozhodnutých iba osem percent, 34 percent tvrdí, že pravdepodobne odíde a 58 percent tvoria tí, čo s takýmto rozhodnutím stále váhajú.
„Tie najzávažnejšie dôvody, ktoré mladých Slovákov 'vyháňajú' z krajiny, majú socioekonomický a politický rozmer. Sú to predovšetkým nízka životná úroveň, nedostatočná ponuka pracovných príležitostí či deficity v sociálnom systéme, ako napríklad dôchodkové zabezpečenie, sociálne dávky, podpora v nezamestnanosti a podobne. Významným 'spúšťačom' migrácie sú tiež nefunkčné štátne a verejné inštitúcie, ktoré sú v rebríčku druhým najzávažnejším dôvodom, prečo zo Slovenska odísť," priblížil autor projektu a analytik IVO Marián Velšic. Ako dodal, pre imidž krajiny nie je dobrou vizitkou, že vážnym dôvodom pre odchod sú tiež rôzne deficity v demokracii a politickej kultúre, alebo vysoká miera korupcie a klientelizmu.
V zahraničí mladých lákajú podľa prieskumu najmä vysoká životná úroveň, široká ponuka pracovných príležitostí a zdokonalenie v cudzom jazyku, spoznávanie novej krajiny, ľudí a ich kultúry. Atraktívne sú pre nich aj možnosti vzdelávania, teda vysoká úroveň školstva, respektíve vzdelávacieho systému, možnosť študovať to, čo ich zaujíma a vysoká úroveň vedy a výskumu.
Medzi cieľovými krajinami dominuje Česká republika, Nemecko, Veľká Británia, Rakúsko, Španielsko, Spojené štáty, Kanada, Švajčiarsko, Taliansko a Dánsko.
Úvahy o odchode priznalo celkovo 61 percent opýtaných študentov. Takmer každý piaty študent (19 %) chce odísť natrvalo, z nich je 42 percent napevno rozhodnutých, ďalších 48 percent tvrdí, že pravdepodobne odíde. Takmer polovica študentov (43 %) chce odísť aspoň na nejaký čas, z toho 52 percent s rozhodnutím váha.
O trvalej migrácii uvažujú najviac študenti humanitných vied a umenia (29 %), študenti technických vied (25 %) a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky (22 %). Spomedzi poslucháčov zdravotníckych odborov uvažuje o trvalom odchode síce len 17 percent, no pevnosť ich rozhodnutia je spomedzi všetkých študentov najvyššia.
Podiel absolventov, ktorí uvažujú o trvalom odchode zo Slovenska, je desať percent, z nich je iba 23 percent pevne rozhodnutých takýto krok urobiť. O odchode na určitý čas premýšľa 29 percent respondentov.
O opustení Slovenska hovorili najmä absolventi prírodných vied, matematiky a informatiky. Natrvalo by chcelo odísť 11 percent, dočasne 43 percent. Väčšina (73 %) s rozhodnutím váha. O odchode uvažujú aj absolventi humanitných vied a umenia, ale aj zdravotníckych odborov.
Medzi mladými, ktorí uvažujú o trvalom opustení krajiny, je až 35 percent pevne rozhodnutých a ďalších 39 percent tvrdí, že pravdepodobne odíde. Medzi mladými uvažujúcimi o dočasnom odchode je pevne rozhodnutých iba osem percent, 34 percent tvrdí, že pravdepodobne odíde a 58 percent tvoria tí, čo s takýmto rozhodnutím stále váhajú.
„Tie najzávažnejšie dôvody, ktoré mladých Slovákov 'vyháňajú' z krajiny, majú socioekonomický a politický rozmer. Sú to predovšetkým nízka životná úroveň, nedostatočná ponuka pracovných príležitostí či deficity v sociálnom systéme, ako napríklad dôchodkové zabezpečenie, sociálne dávky, podpora v nezamestnanosti a podobne. Významným 'spúšťačom' migrácie sú tiež nefunkčné štátne a verejné inštitúcie, ktoré sú v rebríčku druhým najzávažnejším dôvodom, prečo zo Slovenska odísť," priblížil autor projektu a analytik IVO Marián Velšic. Ako dodal, pre imidž krajiny nie je dobrou vizitkou, že vážnym dôvodom pre odchod sú tiež rôzne deficity v demokracii a politickej kultúre, alebo vysoká miera korupcie a klientelizmu.
V zahraničí mladých lákajú podľa prieskumu najmä vysoká životná úroveň, široká ponuka pracovných príležitostí a zdokonalenie v cudzom jazyku, spoznávanie novej krajiny, ľudí a ich kultúry. Atraktívne sú pre nich aj možnosti vzdelávania, teda vysoká úroveň školstva, respektíve vzdelávacieho systému, možnosť študovať to, čo ich zaujíma a vysoká úroveň vedy a výskumu.
Medzi cieľovými krajinami dominuje Česká republika, Nemecko, Veľká Británia, Rakúsko, Španielsko, Spojené štáty, Kanada, Švajčiarsko, Taliansko a Dánsko.
Úvahy o odchode priznalo celkovo 61 percent opýtaných študentov. Takmer každý piaty študent (19 %) chce odísť natrvalo, z nich je 42 percent napevno rozhodnutých, ďalších 48 percent tvrdí, že pravdepodobne odíde. Takmer polovica študentov (43 %) chce odísť aspoň na nejaký čas, z toho 52 percent s rozhodnutím váha.
O trvalej migrácii uvažujú najviac študenti humanitných vied a umenia (29 %), študenti technických vied (25 %) a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky (22 %). Spomedzi poslucháčov zdravotníckych odborov uvažuje o trvalom odchode síce len 17 percent, no pevnosť ich rozhodnutia je spomedzi všetkých študentov najvyššia.
Podiel absolventov, ktorí uvažujú o trvalom odchode zo Slovenska, je desať percent, z nich je iba 23 percent pevne rozhodnutých takýto krok urobiť. O odchode na určitý čas premýšľa 29 percent respondentov.
O opustení Slovenska hovorili najmä absolventi prírodných vied, matematiky a informatiky. Natrvalo by chcelo odísť 11 percent, dočasne 43 percent. Väčšina (73 %) s rozhodnutím váha. O odchode uvažujú aj absolventi humanitných vied a umenia, ale aj zdravotníckych odborov.
