Bratislava 3. júna (TASR) - Viac ako tretina Slovákov si myslí, že informačná vojna je len zámienkou pre západné vlády, aby obmedzili slobodu slova. V porovnaní s Českom alebo Maďarskom je to ale menej. Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO) v krajinách V4, ktoré ho usporiadalo v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu EP).

V prípade vplyvu vojny na Ukrajine na jednotlivé krajiny V4, štyria z desiatich respondentov v Českej republike (41 percent) a Maďarsku (41 percent) súhlasili s názorom, že informačná vojna je pre západné vlády len zámienkou na obmedzovanie slobody prejavu. Približne rovnaký podiel obyvateľov v Česku (39 percent) sa domnieva, že ich krajina je arénou informačnej vojny Ruskej federácie proti západným krajinám, v prípade Maďarska je tento podiel nižší (32 percent), v Poľsku si to myslí 55 percent a na Slovensku 42 percent.

V jednej z otázok prieskumu respondenti určovali, do akej miery je pre nich ľahké alebo ťažké určiť (ne)pravdivosť správ na konkrétne témy. Poliaci prejavili najväčšiu dôveru v schopnosť určiť pravdivosť informácií vo všetkých skúmaných témach. Naopak Maďari považovali za najťažšie určiť pravdivosť správ, najmä v prípade správ týkajúcich sa COVID-19. Zároveň takmer polovica českej populácie považuje za najťažšie rozlíšiť pravdivé a nepravdivé správy v oblasti politiky Európskej komisie týkajúcej sa budúcnosti automobilového priemyslu. Prieskum ukázal, že rovnaké témy ako pre českú populáciu sú ťažké aj pre Slovákov.

"V Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku uvádzajú mladí respondenti ťažkosti pri hodnotení naratívov o automobilovom priemysle v 40 - 52 percentách, zatiaľ čo v Poľsku je to len pre 25 percent respondentov. Vo všetkých krajinách sa dôvera v určenie pravosti informácií zvyšuje s rastúcim vzdelaním, ale aj s frekvenciou používania internetu," ozrejmil výsledky prieskumu dátový analytik CEDMO Hub Lukáš Kutil.

Zároveň približne tretina respondentov vo všetkých štyroch krajinách súhlasila s tým, aby nemecká politička Ursula von der Leyenová zostala vo funkcii predsedníčky Európskej komisie aj nasledujúcich päť rokov. V Českej republike a Poľsku s týmto tvrdením súhlasilo 33 percent obyvateľov a na Slovensku a v Maďarsku 38 percent.

Zber údajov uskutočnil Ipsos v Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku a Instytut Badań Pollster v Poľsku od 28. marca do 3. apríla na reprezentatívnej vzorke respondentov vo veku 18-65 rokov.