Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Seniori starší ako 65 rokov majú pritom úspešnosť nižšiu a majú tendenciu váhať či clickbait vôbec nerozoznať.
Autor TASR
Bratislava 2. augusta (TASR) - Clickbait, teda senzačný či zavádzajúci titulok, dokáže podľa prieskumu identifikovať 70 percent ľudí. Polovica opýtaných zároveň tvrdí, že v prípade clickbaitového titulku sú čitatelia k obsahu skeptickejší. Okrem toho 62 percent respondentov tvrdí, že si pred zdieľaním prečítajú celý článok, nielen titulok. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou nadácie Eset. TASR o tom informoval Marián Velšic z IVO.
„Hoci výsledky naznačujú relatívne dobrú mediálnu orientáciu, stále zostáva približne 30 percent populácie, ktorá buď nevie clickbait určiť, alebo ho považuje za seriózny nadpis, čo vytvára priestor pre šírenie dezinformácií a emocionálnu manipuláciu. Výsledky prieskumu tiež potvrdzujú, že schopnosť ľudí odhaliť senzačný či zavádzajúci titulok, nie je v spoločnosti rozložená rovnomerne. Zatiaľ čo mladí ľudia a vzdelanostné elity sú voči tomuto typu manipulácie vysoko odolní, menej vzdelaní, sociálne slabšie vrstvy či menej intenzívni používatelia internetu sú voči clickbaitom zraniteľnejší, čo koreluje s ich celkovo nižšou úrovňou mediálnej gramotnosti“, uviedol Velšic, ktorý je aj autorom výskumu.
V teste vykázali najvyššiu úspešnosť mladí ľudia vo veku od 18 do 24 rokov. Seniori starší ako 65 rokov majú pritom úspešnosť nižšiu a majú tendenciu váhať či clickbait vôbec nerozoznať. „To potvrdzuje, že ‚digitálni domorodci‘ majú mechanizmy tvorby obsahu na sociálnych sieťach vžité najlepšie,“ poukázal Velšic.
Najsilnejší rozdiel však predstavuje vzdelanie opýtaných. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia dosiahli mieru správneho označenia clickbaitu na úrovni 82 percent. Ľudia so základným vzdelaním iba 65 percent. „Tento významný rozdiel ukazuje, že kritická analýza textu priamo súvisí s celkovou úrovňou vzdelania,“ vyhlásil autor výskumu.
Rozdiely podľa prieskumu vidieť aj pri socioekonomickom statuse opýtaných. Zamestnanci na manažérskych pozíciách a ľudia z domácností s vyšším príjmom tvoria v úspešnosti podľa Velšica špičku. „Naopak, skupiny s nižším socioekonomickým statusom (respondenti s príjmom domácnosti do 1000 eur mesačne a nezamestnaní) vykazujú signifikantne nižšiu citlivosť na clickbait (nezamestnaní len 58 percent),“ uviedol.
Ľudia používajúci internet intenzívnejšie majú výhodu tiež. Skúsenosť s digitálnym prostredím tak pôsobí ako prirodzený tréningový mechanizmus.
Prieskum realizoval IVO na reprezentatívnej vzorke 1038 dospelých respondentov. Test pozostával z posudzovania štyroch fiktívnych titulkov, z ktorých dva vykazovali typické znaky clickbaitu a zvyšné dva boli neutrálne, teda vecné.
„Hoci výsledky naznačujú relatívne dobrú mediálnu orientáciu, stále zostáva približne 30 percent populácie, ktorá buď nevie clickbait určiť, alebo ho považuje za seriózny nadpis, čo vytvára priestor pre šírenie dezinformácií a emocionálnu manipuláciu. Výsledky prieskumu tiež potvrdzujú, že schopnosť ľudí odhaliť senzačný či zavádzajúci titulok, nie je v spoločnosti rozložená rovnomerne. Zatiaľ čo mladí ľudia a vzdelanostné elity sú voči tomuto typu manipulácie vysoko odolní, menej vzdelaní, sociálne slabšie vrstvy či menej intenzívni používatelia internetu sú voči clickbaitom zraniteľnejší, čo koreluje s ich celkovo nižšou úrovňou mediálnej gramotnosti“, uviedol Velšic, ktorý je aj autorom výskumu.
V teste vykázali najvyššiu úspešnosť mladí ľudia vo veku od 18 do 24 rokov. Seniori starší ako 65 rokov majú pritom úspešnosť nižšiu a majú tendenciu váhať či clickbait vôbec nerozoznať. „To potvrdzuje, že ‚digitálni domorodci‘ majú mechanizmy tvorby obsahu na sociálnych sieťach vžité najlepšie,“ poukázal Velšic.
Najsilnejší rozdiel však predstavuje vzdelanie opýtaných. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia dosiahli mieru správneho označenia clickbaitu na úrovni 82 percent. Ľudia so základným vzdelaním iba 65 percent. „Tento významný rozdiel ukazuje, že kritická analýza textu priamo súvisí s celkovou úrovňou vzdelania,“ vyhlásil autor výskumu.
Rozdiely podľa prieskumu vidieť aj pri socioekonomickom statuse opýtaných. Zamestnanci na manažérskych pozíciách a ľudia z domácností s vyšším príjmom tvoria v úspešnosti podľa Velšica špičku. „Naopak, skupiny s nižším socioekonomickým statusom (respondenti s príjmom domácnosti do 1000 eur mesačne a nezamestnaní) vykazujú signifikantne nižšiu citlivosť na clickbait (nezamestnaní len 58 percent),“ uviedol.
Ľudia používajúci internet intenzívnejšie majú výhodu tiež. Skúsenosť s digitálnym prostredím tak pôsobí ako prirodzený tréningový mechanizmus.
Prieskum realizoval IVO na reprezentatívnej vzorke 1038 dospelých respondentov. Test pozostával z posudzovania štyroch fiktívnych titulkov, z ktorých dva vykazovali typické znaky clickbaitu a zvyšné dva boli neutrálne, teda vecné.
