Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Prieskum GLOBSEC Trends 2026 sa uskutočnil na vzorke 13.730 respondentov v 14 krajinách vrátane Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka, Francúzska, Ukrajiny, Spojeného kráľovstva a USA.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 13. novembra (TASR) – Sedem z desiatich Slovákov podporuje, aby si Európska únia popri NATO budovala vlastné obranné kapacity, a dve tretiny sú za vytvorenie európskej armády. Iba pätina Slovákov si myslí, že štát je pripravený na vážnu krízu alebo vojnu. Vyplýva to z prieskumu GLOBSEC Trends 2026: The Reality Check, informuje TASR.
V 12 zo 14 skúmaných krajín by bola väčšina opýtaných ochotná brániť svoju krajinu pri útoku. Slovensko a Nemecko sú výnimkami, v oboch by svoju krajinu bránilo 47 percent respondentov. Za povinnú vojenskú službu je však na Slovensku až 60 percent respondentov, teda viac než tých, ktorí by boli ochotní krajinu sami brániť.
Zvýšenie výdavkov na obranu podporuje menej ako polovica Slovákov, zatiaľ čo v priemere skúmaných krajín ide o viac ako tri pätiny opýtaných. Ak by vyššie výdavky na obranu znamenali obmedzenie prostriedkov na zdravotníctvo alebo sociálne dávky, podporila by ich už len tretina Slovákov.
Kritický pohľad na Spojené štáty je rozšírený v celej Európe. V priemere ich viac ako tretina Európanov považuje za bezpečnostnú hrozbu a za spoľahlivého partnera ich označuje len niečo viac ako polovica respondentov.
Na Slovensku zaradilo USA medzi najdôležitejších strategických partnerov 23 percent opýtaných, čo je najmenej spomedzi skúmaných krajín. Rusko za partnera považuje 38 percent Slovákov. Slovensko je zároveň popri Bulharsku jedinou európskou krajinou, v ktorej väčšina respondentov (56 percent) pozitívne vníma sťahovanie amerických vojsk z Európy. Požiadavku USA, aby spojenci vynakladali na obranu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP), podporuje len tretina Slovákov.
Viac zodpovednosti Európy za vlastnú obranu v prípade ďalšieho obmedzenia amerického pôsobenia na kontinente požaduje 81 percent slovenských respondentov. Že by to Európa dokázala bez výraznej podpory USA, však verí len polovica opýtaných.
Rusko vnímajú ako hrozbu viac ako dve tretiny respondentov zo všetkých skúmaných krajín. Na Slovensku je to polovica opýtaných. Takmer dve tretiny Slovákov pripisujú hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku, avšak viac ako polovica opýtaných zároveň súhlasí s tvrdením, že inváziu ospravedlňoval útlak ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine. Podľa 44 percent respondentov vojnu vyprovokovali Európania a Američania.
Ústupky Rusku podporuje na Slovensku spolu s Maďarskom najviac respondentov spomedzi skúmaných krajín. S tým, aby sa Ukrajina v rámci mierovej dohody vzdala časti svojho územia, súhlasí 69 percent Slovákov. Takmer dve tretiny by zároveň súhlasili s nákupom ruských energií, ak by ich zrieknutie sa viedlo k vysokým cenám.
Prieskum GLOBSEC Trends 2026 sa uskutočnil na vzorke 13.730 respondentov v 14 krajinách vrátane Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka, Francúzska, Ukrajiny, Spojeného kráľovstva a USA. Zber dát prebiehal od 11. do 19. mája 2026. V každej krajine bolo oslovených 1010 respondentov, v Estónsku 600. Vzorky boli reprezentatívne z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, miesta bydliska a veľkosti sídla. Prieskum realizovala spoločnosť HarrisX prostredníctvom online panelov.
V 12 zo 14 skúmaných krajín by bola väčšina opýtaných ochotná brániť svoju krajinu pri útoku. Slovensko a Nemecko sú výnimkami, v oboch by svoju krajinu bránilo 47 percent respondentov. Za povinnú vojenskú službu je však na Slovensku až 60 percent respondentov, teda viac než tých, ktorí by boli ochotní krajinu sami brániť.
Zvýšenie výdavkov na obranu podporuje menej ako polovica Slovákov, zatiaľ čo v priemere skúmaných krajín ide o viac ako tri pätiny opýtaných. Ak by vyššie výdavky na obranu znamenali obmedzenie prostriedkov na zdravotníctvo alebo sociálne dávky, podporila by ich už len tretina Slovákov.
Kritický pohľad na Spojené štáty je rozšírený v celej Európe. V priemere ich viac ako tretina Európanov považuje za bezpečnostnú hrozbu a za spoľahlivého partnera ich označuje len niečo viac ako polovica respondentov.
Na Slovensku zaradilo USA medzi najdôležitejších strategických partnerov 23 percent opýtaných, čo je najmenej spomedzi skúmaných krajín. Rusko za partnera považuje 38 percent Slovákov. Slovensko je zároveň popri Bulharsku jedinou európskou krajinou, v ktorej väčšina respondentov (56 percent) pozitívne vníma sťahovanie amerických vojsk z Európy. Požiadavku USA, aby spojenci vynakladali na obranu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP), podporuje len tretina Slovákov.
Viac zodpovednosti Európy za vlastnú obranu v prípade ďalšieho obmedzenia amerického pôsobenia na kontinente požaduje 81 percent slovenských respondentov. Že by to Európa dokázala bez výraznej podpory USA, však verí len polovica opýtaných.
Rusko vnímajú ako hrozbu viac ako dve tretiny respondentov zo všetkých skúmaných krajín. Na Slovensku je to polovica opýtaných. Takmer dve tretiny Slovákov pripisujú hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku, avšak viac ako polovica opýtaných zároveň súhlasí s tvrdením, že inváziu ospravedlňoval útlak ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine. Podľa 44 percent respondentov vojnu vyprovokovali Európania a Američania.
Ústupky Rusku podporuje na Slovensku spolu s Maďarskom najviac respondentov spomedzi skúmaných krajín. S tým, aby sa Ukrajina v rámci mierovej dohody vzdala časti svojho územia, súhlasí 69 percent Slovákov. Takmer dve tretiny by zároveň súhlasili s nákupom ruských energií, ak by ich zrieknutie sa viedlo k vysokým cenám.
Prieskum GLOBSEC Trends 2026 sa uskutočnil na vzorke 13.730 respondentov v 14 krajinách vrátane Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka, Francúzska, Ukrajiny, Spojeného kráľovstva a USA. Zber dát prebiehal od 11. do 19. mája 2026. V každej krajine bolo oslovených 1010 respondentov, v Estónsku 600. Vzorky boli reprezentatívne z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, miesta bydliska a veľkosti sídla. Prieskum realizovala spoločnosť HarrisX prostredníctvom online panelov.
