< sekcia Slovensko

Oligarchovia podľa Slovákov ovplyvňujú vládu aj média

Ilustračné foto Foto: FOTO TASR/Vladimír Benko

Podľa Maďarska a Poľska zase, naopak, sú tamojšie médiá viac ovplyvňované vládami svojich krajín. V oboch prípadoch si to myslí viac než 60 percent opýtaných.

Bratislava 23. júna (TASR) – Až 85 percent Slovákov si myslí, že vláda je ovplyvňovaná oligarchami a finančnými skupinami. Takmer polovica sa zase domnieva, že oligarchovia a finančné skupiny ovplyvňujú aj médiá. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu think tanku Globsec v desiatich krajinách strednej a východnej Európy na tému dôvera v demokraciu.

Z ostatných krajín Vyšehradskej štvorky sa s rovnakým názorom na ovplyvňovanie vlád oligarchami zhoduje 64 percent Čechov, 56 percent Poliakov a iba 39 percent Maďarov.

Podľa Maďarska a Poľska zase, naopak, sú tamojšie médiá viac ovplyvňované vládami svojich krajín. V oboch prípadoch si to myslí viac než 60 percent opýtaných.

Slováci v prieskume si taktiež najviac zo všetkých respondentov zo štátov V4 myslia, že na Slovensku sú zvýhodňované určité skupiny občanov, najmä ľudia s napojením na politické špičky.

Liberálnu demokraciu považuje za lepšiu formu vlády 49 percent Slovákov, avšak 38 percent by preferovalo silného lídra, ktorého riadenie štátu by nevyžadovalo funkciu parlamentu alebo volieb.

Zo zúčastnených krajín bolo Bulharsko jediným štátom, ktorému by viac vyhovoval autoritatívny režim. Rakúski respondenti takmer jednohlasne vyjadrili podporu demokratického systému.

Tieto odpovede odzrkadľujú aj spokojnosť štátov s tým, ako v súčasnosti u nich funguje demokracia v praxi. Z krajín V4 je Slovensko najnespokojnejšie. Iba občania v Rakúsku, Česku a Estónsku sú viac spokojní s vládnym systémom vo svojich krajinách než nespokojní.

Prieskum sa pýtal aj na otázky spojené s dôveryhodnosťou médií a konšpiračných teórií. Respondenti zo Slovenska a Bulharska najviac súhlasili s konšpiračnými teóriami predloženými v prieskume – priemerne to bola polovica.

Prieskum bol vykonaný v marci tohto roku na vzorke respondentov v rozmedzí od 1000 do 1047 jedincov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, Bulharska, Rumunska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Respondenti odpovedali na otázky týkajúce sa tém demokracie, vládnej moci a dôvery v médiá a konšpirácie.