Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Slovensko

Prieskum: Ľudia si socializmus spájajú najmä s prácou a istotami

Na archívnej snímke zo 7. novembra 1959 v Žiline manifestácia pracujúcich. Námestie V.I.Lenina v Žiline bolo v piatok 6. novembra dejiskom nadšenej manifestácie 15.000 pracujúcich krajského mesta, ktorí pri príležitosti 42. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a otvorenia Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva vzdali hold nehynúcej vďaky a lásky bratskému sovietskemu ľudu za oslobodenie a za každodennú pomoc pri výstavbe socializmu v našej vlasti. Foto: TASR/František Kocian

Respondenti súhlasili s tvrdeniami, že socialistické výrobky boli kvalitnejšie a trvácnejšie, potraviny vďaka nižšiemu obsahu prídavných látok zdravšie ako v súčasnosti a ľudia si viac pomáhali.

Bratislava 26. februára (TASR) - Sedem desaťročí po nastolení komunistického režimu v Československu a takmer 30 rokov po jeho páde si ľudia na Slovensku socializmus spájajú najmä so zamestnanosťou a sociálnymi istotami. Pri hodnotení reálneho socializmu prevládajú pozitívne predstavy, ale najmä mladí ľudia by súčasnosť za prednovembrový socializmus nevymenili. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v januári realizovala agentúra Focus. TASR o tom informoval Radovan Kazda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Podľa výsledkov prieskumu si respondenti socializmus spontánne spájajú predovšetkým s prácou a právom či povinnosťou pracovať. Silne rezonovalo taktiež sociálne zabezpečenie občanov a ľahší prístup k bývaniu. Pri otázke "Čo vám ako prvé napadne, keď sa povie slovo socializmus?" prevládali odpovede, že socializmus garantoval sociálne istoty a socialistické školstvo či zdravotníctvo fungovali lepšie ako v súčasnosti. "Silne rezonoval názor, že medziľudské vzťahy boli za socializmu lepšie, spoločnosť bola súdržnejšia a ľudia si menej závideli. Ako negatívne stránky respondenti uviedli obmedzené možnosti cestovania, cenzúru, obmedzovanie slobôd či problémy so zásobovaním," uviedol Kazda.

Medzi respondentmi rezonoval názor, že za socializmu bol dostatok práce pre všetkých a každý mal zabezpečené pracovné miesto. Taktiež jednoznačne súhlasili s tvrdeniami, že socialistické výrobky boli kvalitnejšie a trvácnejšie, potraviny vďaka nižšiemu obsahu prídavných látok zdravšie ako v súčasnosti a ľudia si vzájomne viac pomáhali.

Respondenti na druhej strane skôr odmietali tvrdenie, že socializmus bol slobodným režimom a ľudské práva sa dodržiavali. S prevažným nesúhlasom sa takisto stretli tvrdenia, že socialistický režim sa lepšie staral o životné prostredie a voľby prebiehali slobodne a demokraticky.

Respondenti mali možnosť si vybrať, či by preferovali život v socializme alebo v súčasnosti. "Kým mladšie vekové skupiny (stredoškoláci a mladí ľudia do 35 rokov) sú jednoznačne pre život v súčasnosti, s pribúdajúcim vekom sa názory rôznia. Stredná veková kategória bola v odpovediach na túto otázku rozpolená, medzi najstaršími respondentmi by väčšia časť uprednostnila skôr život v socializme," poznamenal Kazda. Ako dôvody preferovania socializmu najmä starší respondenti uvádzali isté ekonomické výhody: väčšie životné istoty (práca), lepšiu zdravotnú starostlivosť, ekonomickú samostatnosť krajiny a kvalitnejšie potraviny. Mladší respondenti by svoj súčasný život nevymenili za život v socializme, i keď niektorí oceňujú výhody, ktoré bývalý režim svojim občanom ponúkal. Ich dôvody súvisia predovšetkým s pocitom slobody.