Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Na sociálnych sieťach si mládež napĺňa najmä potrebu komunikovať a byť v kontakte s rovesníkmi.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. apríla (TASR) - Mladí ľudia si uvedomujú nástrahy sociálnych sietí a nie sú proti ich regulácii. Myslia si však, že hlavnú úlohu by pri tom mali zohrávať rodičia a prevádzkovatelia platforiem. Na sociálnych sieťach si mládež napĺňa najmä potrebu komunikovať a byť v kontakte s rovesníkmi. Vyplýva to z prieskumu vo fokusových skupinách medzi respondentmi vo veku 13 až 16 rokov, ktorý zrealizovalo občianske združenie IPčko a agentúra Focus.
Výsledky prieskumu predstavili zástupcovia IPčka v pondelok počas odborného okrúhleho stolu, na ktorom sa stretli odborníci z praxe, zástupcovia inštitúcií a ďalší partneri. Na prieskume k téme mladých a regulácie sociálnych sietí sa v marci zúčastnilo 31 respondentov od 13 do 16 rokov, ktorí sa v štyroch mestách Slovenska zúčastnili na fokusových skupinách. Prieskum iniciovalo združenie aj z dôvodu pripravovaného zákonu o regulácii sociálnych sietí.
„Výsledky nás neprekvapili, keďže denne prichádzame do styku so stovkami mladých a počujeme od nich podobné názory. Sociálne siete im pomáhajú napĺňať sociálne potreby. Potrebujú ich na to, aby boli v kontakte a necítili sa byť vynechaní na okraji. Zároveň si však uvedomujú riziká a negatívny vplyv týchto platforiem,“ povedal riaditeľ Ipčka Marek Madro. Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (Hlas-SD) uviedol, že spolu s ďalšími rezortmi pripravujú legislatívu na ochranu detí v online priestore. Verí, že cieľom bude chrániť deti. Podľa jeho slov nejde o to, aby sa niekto trestal, ale vytvoriť regulatívne prostredie. Riešenia plánujú predstaviť do jesene.
Z prieskumu vyplynulo, že mladí ľudia najradšej používajú Instagram, ktorý im slúži najmä na komunikáciu s rovesníkmi. TikTok je skôr na zábavu a Snapchat na výmenu fotiek. Účastníci prieskumu podľa Frederiky Hazéovej z IPčka uviedli, že na platformách denne trávia dve až šesť hodín denne a uvedomujú si ich návykovosť.
Mladí ľudia sa v prieskume zhodli, že vekový limit pre sociálne siete je rozumným riešením, no priznali, že by sa ho snažili obísť. Hazéová uviedla, že „mladí ľudia sa nezhodli na presnej vekovej hranici, padali návrhy od 13 do 18 rokov“.
Sociálne sieti im vedia zlepšiť náladu, ale im ju aj zhoršiť. „Pokiaľ mladí trávia na sociálnych sieťach dlhšie časové úseky, spomínajú únavu, nervozitu, frustráciu, ale aj horšie vzťahy v rodine,“ povedala Hazéová. Zároveň si uvedomujú riziká sociálnych sietí.
Za najdôležitejší prvok v regulácii sociálnych sietí mladí nepovažujú štát, ale rodičov a prevádzkovateľov sociálnych sietí. Respondenti poznamenali, že rodičom by udelili známku tri mínus z hľadiska kompetentnosti na sociálnych sieťach. Okrem ich zručnosti podľa Hazéovej kritizovali ich zručnosti, ale aj to, keď rodičia deťom nejdú príkladom a sami trávia pred obrazovkami nezdravé množstvo času.
Výsledky prieskumu predstavili zástupcovia IPčka v pondelok počas odborného okrúhleho stolu, na ktorom sa stretli odborníci z praxe, zástupcovia inštitúcií a ďalší partneri. Na prieskume k téme mladých a regulácie sociálnych sietí sa v marci zúčastnilo 31 respondentov od 13 do 16 rokov, ktorí sa v štyroch mestách Slovenska zúčastnili na fokusových skupinách. Prieskum iniciovalo združenie aj z dôvodu pripravovaného zákonu o regulácii sociálnych sietí.
„Výsledky nás neprekvapili, keďže denne prichádzame do styku so stovkami mladých a počujeme od nich podobné názory. Sociálne siete im pomáhajú napĺňať sociálne potreby. Potrebujú ich na to, aby boli v kontakte a necítili sa byť vynechaní na okraji. Zároveň si však uvedomujú riziká a negatívny vplyv týchto platforiem,“ povedal riaditeľ Ipčka Marek Madro. Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (Hlas-SD) uviedol, že spolu s ďalšími rezortmi pripravujú legislatívu na ochranu detí v online priestore. Verí, že cieľom bude chrániť deti. Podľa jeho slov nejde o to, aby sa niekto trestal, ale vytvoriť regulatívne prostredie. Riešenia plánujú predstaviť do jesene.
Z prieskumu vyplynulo, že mladí ľudia najradšej používajú Instagram, ktorý im slúži najmä na komunikáciu s rovesníkmi. TikTok je skôr na zábavu a Snapchat na výmenu fotiek. Účastníci prieskumu podľa Frederiky Hazéovej z IPčka uviedli, že na platformách denne trávia dve až šesť hodín denne a uvedomujú si ich návykovosť.
Mladí ľudia sa v prieskume zhodli, že vekový limit pre sociálne siete je rozumným riešením, no priznali, že by sa ho snažili obísť. Hazéová uviedla, že „mladí ľudia sa nezhodli na presnej vekovej hranici, padali návrhy od 13 do 18 rokov“.
Sociálne sieti im vedia zlepšiť náladu, ale im ju aj zhoršiť. „Pokiaľ mladí trávia na sociálnych sieťach dlhšie časové úseky, spomínajú únavu, nervozitu, frustráciu, ale aj horšie vzťahy v rodine,“ povedala Hazéová. Zároveň si uvedomujú riziká sociálnych sietí.
Za najdôležitejší prvok v regulácii sociálnych sietí mladí nepovažujú štát, ale rodičov a prevádzkovateľov sociálnych sietí. Respondenti poznamenali, že rodičom by udelili známku tri mínus z hľadiska kompetentnosti na sociálnych sieťach. Okrem ich zručnosti podľa Hazéovej kritizovali ich zručnosti, ale aj to, keď rodičia deťom nejdú príkladom a sami trávia pred obrazovkami nezdravé množstvo času.
