Bratislava 10. novembra (TASR) - November 1989 zostáva pre obyvateľov Slovenska prevažne pozitívnou historickou udalosťou. Jeho spoločenská pozícia ale postupne oslabuje a triešti sa pod vplyvom súčasnej politickej polarizácie, sociálnej reality a nenaplnených očakávaní. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre organizácie Chcem tu zostať a Post Bellum. Prieskum bol zrealizovaný v októbri na vzorke 1017 respondentov. TASR o tom informovala Kata Cíbiková z organizácie Chcem tu zostať.

Podľa výsledkov prieskumu si 56 percent opýtaných myslí, že zmena spoločenského systému po roku 1989 stála za to. Až 59 percent respondentov je však presvedčených, že Slovensko ponovembrové príležitosti nevyužilo, pričom opačný názor má len 32 percent ľudí.

Tento rozpor sa prejavuje aj v emóciách, ktoré v občanoch vyvoláva doterajší vývoj krajiny. Dominantnou emóciou je sklamanie (44 percent), za ktorým nasledujú obavy (27 percent) a nádej (22 percent).

Pre obyvateľov Slovenska dnes sloboda znamená primárne osobnú autonómiu a možnosť sebarealizácie (64 percent). Najväčší a nespochybniteľný zisk ponovembrového vývoja predstavuje sloboda cestovania a pohybu (47 percent), nasledovaná možnosťou pracovať v zahraničí (25 percent) a slobodou prejavu (23 percent).

Podľa sociológa a riaditeľa agentúry Focus Martina Slosiarika prieskum zároveň ukazuje, že obyvatelia Slovenska neposudzujú dejiny izolovane od súčasnosti. „November 1989 hodnotia aj podľa toho, ako vnímajú výsledok nasledujúcich 37 rokov. Politická sloboda, otvorené hranice a pluralitná demokracia sa v odpovediach stretávajú s hodnotením sociálnych nerovností, kvality štátu a vlastnej životnej situácie,“ uviedol.

Pre časť verejnosti môže preto podľa neho negatívny postoj k Novembru znamenať skôr odmietnutie výsledkov transformácie než želanie návratu k prednovembrovému režimu. „Zároveň treba povedať, že rozdiely medzi politickými blokmi sú omnoho väčšie než rozdiely podľa bežných demografických charakteristík. Hodnotenie Novembra funguje ako skratka širšieho sporu o charakter režimu, smerovanie Slovenska a vzťah k Západu. V tomto zmysle už November nepredstavuje iba spoločnú historickú spomienku. Stáva sa jedným zo symbolov, prostredníctvom ktorých dnešné politické tábory definujú samy seba a svojich protivníkov,“ dodal Slosiarik.

To potvrdzujú aj čísla. Kým v bloku strán PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati vníma November kladne až 69 percent voličov, v bloku strán Smer-SD, Hlas-SD, SNS a Republika je to len 36 percent. Z výsledkov zároveň vyplýva, že kým November 1989 spoločnosť polarizuje, Slovenské národné povstanie (SNP) si zachováva univerzálnu legitimitu naprieč celým politickým spektrom a s 58 percentami kladných hlasov zostáva najpozitívnejšie hodnotenou novodobou udalosťou.

Najpozitívnejší vzťah k Nežnej revolúcii vyjadruje Generácia X (53 percent kladne). Naopak, najstaršia generácia (Baby boomers) je najkritickejšia - až 57 percent z nich tvrdí, že zmena režimu nestála za to. Mladé generácie (Gen Z a Mileniáli) November neodmietajú (kladne ho hodnotí 47 percent), no v odpovediach mladých často uviedli možnosť „neviem“ (43 percent u Gen Z).

„Tento prieskum nám ukázal aj jeden zaujímavý trend. Ide o celkový pokles kladného hodnotenia viacerých historických udalostí spolu s rastom odpovedí ‚neviem‘. To naznačuje dva paralelné procesy - pri niektorých historických udalostiach rastie politická a hodnotová polarizácia, pri iných slabne znalosť a schopnosť zaradiť ich do spoločného historického príbehu. November 1989 stojí na pomedzí oboch týchto procesov. To je do budúcnosti veľká výzva pre naše školstvo, vzdelávacie aj pamäťové inštitúcie,“ skonštatovala riaditeľka Post Bellum Slovensko Sandra Polovková.

Na dáta reagujú aj organizátori Festivalu Nežná!. „Prieskum nám jasne potvrdzuje, že 17. november spoločnosť polarizuje a stáva sa témou pre politické konflikty. To by sme však nemali dopustiť. Ak v spoločnosti prevláda frustrácia a sklamanie z doterajšieho vývoja, liekom nie je ďalšie rozdeľovanie, ale hľadanie toho, čo nás spája,“ uviedol riaditeľ iniciatívy Chcem tu zostať Erik Kliment.

Festival Nežná! odštartuje v Bratislave (Námestie slobody a Stará tržnica), no do osláv sa zapájajú aj ďalšie mestá po celom Slovensku. Kompletný program festivalu a zoznam zapojených miest možno nájsť na sociálnych sieťach iniciatívy Chcem tu zostať a na webe nezna.sk.

Reprezentatívny prieskum bol zrealizovaný v októbri na vzorke 1017 respondentov.