Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Alarmujúce je, že viac než polovica respondentov (51,1 percenta) si myslí, že škola ich neučí, ako byť rozhodní, alebo ako nadobúdať sebakontrolu, uviedla Labašová.
Autor TASR
Bratislava 15. novembra (TASR) – Štvrtina žiakov má pocit, že ich učitelia neberú vážne. Väčšina z nich – 58 percent - si dokonca myslí, že na vyučovaní nemá priestor na rozvoj tvorivosti, talentov a spolupráce so spolužiakmi. Vyplýva to z prieskumu medzi žiakmi druhého stupňa základných škôl a stredoškolákmi, ktorý realizoval Komenského inštitút Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. TASR o tom informovala komunikačná manažérka Živice Eva Sládková.
"Zisťovali sme, ako sú mladí ľudia spokojní vo svojich školách a čo by sa podľa nich mohlo zmeniť. Výsledky nie sú veľmi potešujúce," povedala manažérka Komenského inštitútu Zuzana Labašová. Prieskum podľa nej potvrdil to, čo hovoria oveľa komplexnejšie výskumy na tieto témy. Na základe výsledkov PISA hodnotenia sa ukazuje, že slovenskí tínedžeri nemajú veľa sebavedomia. Každý druhý si myslí, že sa nedokáže prispôsobiť novým situáciám a pracovať v strese či pod tlakom. Tínedžeri zo Slovenska sa umiestnili na poslednom mieste spomedzi všetkých 63 krajín v otázke akcieschopnosti.
"Priemerná známka, ktorú by podľa nášho prieskumu dali študenti svojej škole, by bola niekde medzi dvojkou a trojkou. Alarmujúce je, že viac než polovica respondentov (51,1 percenta) si myslí, že škola ich neučí, ako byť rozhodní, alebo ako nadobúdať sebakontrolu," dodala Labašová. Sociologička Lýdia Marošiová na základe porovnania výsledkov žiakov na Slovensku a ich rovesníkov v okolitých krajinách v PISA hodnotení globálnych kompetencií konštatovala: "Žiakom chýba sebavedomie, neveria si, veľakrát ani nepoznajú svoje schopnosti, ktoré nie sú programovo rozvíjané."
Drvivá väčšina žiakov na Slovensku sa učí pre známky a ako ukázal dávnejší prieskum Komenského inštitútu a Centra vzdelávacích analýz, väčšina učiteľov ani v čase pandémie nedokázala motivovať žiakov inak ako známkami. Podľa zistení Centra pedagogického výskumu Univerzity Komenského sa len 6,8 percenta žiakov druhého stupňa teší z poznávania, zvyšok motivujú známky či strach z neúspechu.
Prieskumu sa zúčastnilo 1310 žiakov z celého Slovenska.
"Zisťovali sme, ako sú mladí ľudia spokojní vo svojich školách a čo by sa podľa nich mohlo zmeniť. Výsledky nie sú veľmi potešujúce," povedala manažérka Komenského inštitútu Zuzana Labašová. Prieskum podľa nej potvrdil to, čo hovoria oveľa komplexnejšie výskumy na tieto témy. Na základe výsledkov PISA hodnotenia sa ukazuje, že slovenskí tínedžeri nemajú veľa sebavedomia. Každý druhý si myslí, že sa nedokáže prispôsobiť novým situáciám a pracovať v strese či pod tlakom. Tínedžeri zo Slovenska sa umiestnili na poslednom mieste spomedzi všetkých 63 krajín v otázke akcieschopnosti.
"Priemerná známka, ktorú by podľa nášho prieskumu dali študenti svojej škole, by bola niekde medzi dvojkou a trojkou. Alarmujúce je, že viac než polovica respondentov (51,1 percenta) si myslí, že škola ich neučí, ako byť rozhodní, alebo ako nadobúdať sebakontrolu," dodala Labašová. Sociologička Lýdia Marošiová na základe porovnania výsledkov žiakov na Slovensku a ich rovesníkov v okolitých krajinách v PISA hodnotení globálnych kompetencií konštatovala: "Žiakom chýba sebavedomie, neveria si, veľakrát ani nepoznajú svoje schopnosti, ktoré nie sú programovo rozvíjané."
Drvivá väčšina žiakov na Slovensku sa učí pre známky a ako ukázal dávnejší prieskum Komenského inštitútu a Centra vzdelávacích analýz, väčšina učiteľov ani v čase pandémie nedokázala motivovať žiakov inak ako známkami. Podľa zistení Centra pedagogického výskumu Univerzity Komenského sa len 6,8 percenta žiakov druhého stupňa teší z poznávania, zvyšok motivujú známky či strach z neúspechu.
Prieskumu sa zúčastnilo 1310 žiakov z celého Slovenska.
