MS v hokeji 2026
Všetky správy
Z generačného pohľadu úroveň mediálnej gramotnosti klesá s narastajúcim vekom. Zatiaľ čo v mediálnych kompetenciách je dominantnou najmä skupina 25- až 34-ročných, seniori 65+ sú na opačnom póle.
Autor TASR
Bratislava 4. júna (TASR) - Takmer polovica dospelej populácie (46 percent) dosahuje nízku úroveň mediálnej gramotnosti, teda schopnosti kriticky pristupovať k mediálnym obsahom, rozumieť im a vedome ich vyhodnocovať. Ďalších 48 percent obyvateľstva možno považovať za stredne mediálne gramotných. Naopak, vysoká mediálna gramotnosť bola zistená iba u šiestich percentách populácie. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset. TASR o tom informoval Ján Bartoš z IVO.
Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva, že mediálna gramotnosť je všeobecne charakterizovaná vysokou mierou pasivity. Hoci respondenti vedia napríklad identifikovať manipulatívny titulok (70 percent), vybrať hodnoverný zdroj informácie (50 percent) a v oblasti informačných zdrojov vysoko dôverujú vedeckým a odborným autoritám (71 percent), v praktickom živote si pravdivosť informácií systematicky overuje iba 37 percent z nich. Väčšina (46 percent) si overuje pravdivosť informácie len „reaktívne“, teda len vtedy, ak už má konkrétne podozrenie a nie ako súčasť bežného mediálneho návyku. Naopak, až 27 percent respondentov priznáva, že si ju neoveruje nikdy.
Len marginálna časť populácie disponuje takzvaným investigatívnym balíkom, ako je napríklad aktívne vyhľadávanie primárnych zdrojov (32 percent), overovanie autora/zdroja a dátumu publikovania (23 - 27 percent) a využívanie umelej inteligencie (18 percent).
„Varovným signálom je zistenie, že každý druhý človek na Slovensku vykazuje kritický deficit overovacích kompetencií. Ten sa prejavuje pasívnym prijímaním informácií, subjektívnym pocitom zbytočnosti a nezáujmom, náchylnosťou na tzv. echo-komory - situácie, keď človek nekriticky preberá informácie od názorovo blízkych osôb. To predstavuje hrozbu pre celkovú odolnosť spoločnosti voči šíreniu dezinformácií a manipulácii verejnej mienky,“ uviedol autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic. Výsledky analýzy odhalili, že slovenská spoločnosť je v mediálnej gramotnosti silne diferencovaná. Kým napríklad vysokoškolsky vzdelaní ľudia, tvoriví pracovníci, manažéri a študenti vykazujú nadpriemerne vysokú a strednú gramotnosť, ľudia s nízkym vzdelaním, manuálne pracujúci, dôchodcovia a nezamestnaní disponujú nadpriemerne nízkou gramotnosťou - s podielom 53 percent až 68 percent.
Z generačného pohľadu úroveň mediálnej gramotnosti klesá s narastajúcim vekom. Zatiaľ čo v mediálnych kompetenciách je dominantnou najmä skupina 25- až 34-ročných, seniori 65+ sú na opačnom póle. Až 56 percent v tejto skupine vykazuje nízku gramotnosť.
V sociálno-ekonomickom pohľade zasa úroveň mediálnych kompetencií kontinuálne rastie s príjmom domácnosti. Kým respondenti z najchudobnejších domácnosti (s príjmom do 1000 eur mesačne) sú signifikantne najmenej gramotní (až 65 percent z nich), s vyšším príjmom ich mediálne kompetencie stúpajú.
Prieskum sa realizoval v apríli na vzorke 1038 respondentov starších ako 18 rokov.
Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva, že mediálna gramotnosť je všeobecne charakterizovaná vysokou mierou pasivity. Hoci respondenti vedia napríklad identifikovať manipulatívny titulok (70 percent), vybrať hodnoverný zdroj informácie (50 percent) a v oblasti informačných zdrojov vysoko dôverujú vedeckým a odborným autoritám (71 percent), v praktickom živote si pravdivosť informácií systematicky overuje iba 37 percent z nich. Väčšina (46 percent) si overuje pravdivosť informácie len „reaktívne“, teda len vtedy, ak už má konkrétne podozrenie a nie ako súčasť bežného mediálneho návyku. Naopak, až 27 percent respondentov priznáva, že si ju neoveruje nikdy.
Len marginálna časť populácie disponuje takzvaným investigatívnym balíkom, ako je napríklad aktívne vyhľadávanie primárnych zdrojov (32 percent), overovanie autora/zdroja a dátumu publikovania (23 - 27 percent) a využívanie umelej inteligencie (18 percent).
„Varovným signálom je zistenie, že každý druhý človek na Slovensku vykazuje kritický deficit overovacích kompetencií. Ten sa prejavuje pasívnym prijímaním informácií, subjektívnym pocitom zbytočnosti a nezáujmom, náchylnosťou na tzv. echo-komory - situácie, keď človek nekriticky preberá informácie od názorovo blízkych osôb. To predstavuje hrozbu pre celkovú odolnosť spoločnosti voči šíreniu dezinformácií a manipulácii verejnej mienky,“ uviedol autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic. Výsledky analýzy odhalili, že slovenská spoločnosť je v mediálnej gramotnosti silne diferencovaná. Kým napríklad vysokoškolsky vzdelaní ľudia, tvoriví pracovníci, manažéri a študenti vykazujú nadpriemerne vysokú a strednú gramotnosť, ľudia s nízkym vzdelaním, manuálne pracujúci, dôchodcovia a nezamestnaní disponujú nadpriemerne nízkou gramotnosťou - s podielom 53 percent až 68 percent.
Z generačného pohľadu úroveň mediálnej gramotnosti klesá s narastajúcim vekom. Zatiaľ čo v mediálnych kompetenciách je dominantnou najmä skupina 25- až 34-ročných, seniori 65+ sú na opačnom póle. Až 56 percent v tejto skupine vykazuje nízku gramotnosť.
V sociálno-ekonomickom pohľade zasa úroveň mediálnych kompetencií kontinuálne rastie s príjmom domácnosti. Kým respondenti z najchudobnejších domácnosti (s príjmom do 1000 eur mesačne) sú signifikantne najmenej gramotní (až 65 percent z nich), s vyšším príjmom ich mediálne kompetencie stúpajú.
Prieskum sa realizoval v apríli na vzorke 1038 respondentov starších ako 18 rokov.
